Môj príbeh

Boh si ho našiel a on sa vydáva na cestu nasledovania Pána.

Tak hneď v úvode sa ospravedlňujem. Budem písať v rýchlosti a slovenčina mi nikdy nešla.

Tak v skratke, volám sa Dávid mám 25 rokov a obrovský strach z pravdy o sebe z neprijatia ľudí, kamarátov, rodiny, no najhoršie na tom je, že sa neviem sám prijať. Budem písať asi o jednej z tém nad ktorou sa väčšina ľudí pohoršuje a hneď človeka odsúdia a nevedia pri tom čím si prešiel, alebo prechádza.

Od malého chlapca som sa správal dosť zoženštilo, čo mi neskôr v dospievaní a puberte začalo dosť ľudí hovoriť, či už v škole, kamaráti, dokonca aj ľudia v rodine. Prišla puberta a prišla otázka identity. Kto som? Ako vyzerám a podobne. Pýtal som sa samého seba, neskôr Boha: „mal som byť žena? Ale som chlap. Niekde nastala chyba? Chyba nenastala nikde, nechal som sa oklamať. Hovoril som si, prečo Bože, prečo ja? No odpoveď neprichádzala. Pýtal som sa to dennodenne. Preplakal som v tajnosti azda bazény sĺz.

Jedného dňa som si povedal, aha tak ,,super,, asi budem homosexuál, keďže som chlap a priťahuje ma rovnaké pohlavie. Uveril som tomu a nehľadal ďalej odpovede.

 

Počas školy to bolo najhoršie pretvarovať sa. Tváriť sa mužne. Ďalšie komplexy nastali z mojej výšky. Bol som nízky a dosť utiahnutý človek, doteraz ním som. V puberte prišiel problém s tým, aby som niekam zapadol a keďže som bol najviac zhovorčivý a vtipný, keď som si vypil s partiou, tak som začal holdovať alkoholu.

Vtedy som cítil, že som zapadol a že ma konečne nemajú za toho tichého slušného chlapca s ktorým sa veľmi málo kto chce baviť. No žiaľ to neostalo len pri alkohole prišla prvá skúsenosť s pornom, či v časopise, či na internete, doslova ma to pohltilo stal som sa otrokom.

Bol som závislý neskôr sa samozrejme pridalo i sebaukájanie nad čím som tiež prestal mať kontrolu a tak sa to striedalo v deň za dňom. Snažil som sa nájsť si dievča no márne, vedel som aká je pravda nedovolilo mi to zájsť príliš ďaleko i keď malo o vzťah so mnou mňa pár dievčat záujem, ja som nemohol. Z každého vzťahu som rýchlo cúvol. Taktiež som bol utvrdený v tom, že vzťah s rovnakým pohlavím nikdy nechcem, lebo mi to prišlo choré a zvrátene a takto je to do dnes. No prišlo to, že som si povedal, že neublížim žiadnej žene tým, že ju budem klamať hrať sa na niečo čo v skutočnosti nie som.

To radšej zostanem sám a preto som hľadal ďalej útechu v alkohole, zlej partii, porne a masturbácii. Tiež som veľa nadával a preklínal. Ťahalo sa to tak veľa rokov, ešte dnes s tým bojujem, ale spravil som veľké pokroky a to jedine vďaka Bohu!

Ten ma chce z tejto stoky hriechu, z tejto temnoty vyviesť i keď som sa často vracal na staré chodníčky. On Boh tu stále bol, aj keď mi bolo najhoršie aj keď som nevedel ako ďalej. Boh ma utvrdil v jednom, že som milovaný, chcený, že je mojím Otcom a že ma neopustil ani keď som bol na tom často psychicky i fyzicky zle. Bol tam aj keď som páchal najväčšie neprávosti a zvrátenosti, no ja som padol úplne do pazúrov zlého. Ten slizký had ma klamal z každej strany a ja som hravo naletel jeho klamstvám. Bol som zaslepený a hluchý.

Boha som nemohol ani počuť ani vidieť, ani cítiť, no jedného dňa, keď som bol totálne na dne zhnusený zo samého seba z toho, čo robím, Boh sa ma mocne dotkol a ticho ako vánok sa mi začal prihovárať.

Začal ma vyvádzať z tých sebeckých klamstiev z toho, že som celý čas upieral pohľad na samého seba. Rýchlo som vytriezvel a chcel nájsť pomoc. Chcel nájsť samého seba svoju skutočnú identitu, no nešlo to zo dňa na deň. Stálo ma to veľa námahy a sebazapretia, no stále som mal tie zadné dvierka. Boh mi otvoril oči a uši a ja som si povedal, že takto ďalej nemôžem žiť a aj preto píšem tento svoj príbeh.

I keď je vo mne obrovská hanba a strach z neprijatia, no to pochádza tiež od zlého a doteraz som visel na tom, čo povedia ľudia o mne. Veď vie to iba zopár ľudí, ani moja vlastná rodina nevie aká je pravda a čím som si prechádzal a prechádzam. No zistil som, že to vôbec nie je o mne. Ešte stále žijem v strachu no zároveň by som sa rád pomohol ľuďom utápaným ako som ja.

Preto Boh mocne ku mne hovoril, aby som písal keď sa hanbím hovoriť. Som chlap ktorého túžba je mať raz zdravý vzťah k žene aj keď to možno nebude od začiatku ľahké, verím Bohu, lebo jemu je možné aj to, čo sa zdá človeku nemožné. Samozrejme že túžim aj po deťoch, no to už nie je v mojich rukách. No nestrácam vieru a dôverujem Bohu.

ON mi preto dal aj spoznať ľudí, ktorí si tým prešli a teraz sú v manželstve a majú krásne deťúrence. Preto vyhlasujem, že Boh je veľký a dobrý stačí vstúpiť do vzťahu s Ním. Chcem týmto príbehom povzbudiť ľudí s rovnakým problémom a varovať! Nenechajte sa už viac zatiahnuť do tých klamstiev, ktoré vám nahovára zlý, lebo on len klame a kradne. Hľadajte pravdu v Bohu hľadajte v ňom vašu pravú identitu. On sa vám dá spoznať. Stačí vykročiť. Nestrácajte nádej! Nikdy nie je neskoro.