Môj príbeh

Zúčastnil sa vojny v Kosove a prežil zmenu svojho života v Kristovi.

Ako každé dieťa túži po láske a prijatí, aj môj život išiel týmto smerom. Narodil som sa 21.1.1978 v zmiešanej rodine. Otec pravoslávny (iba sa tak prehlasoval), nikdy však nechodil do kostola. Mama Slovenka, jednoduchá žena.

Môj život bol bez Boha a ďaleko od neho.

Vyrastal som ako chlapec ktorý túžil po otcovskej láske. Narodil som sa mojej mamke keď mala 18 rokov, nebola však šťastná, že sa mám narodiť. Napokon som však prišiel na tento svet vďaka podpore mojej babky a dedka. Mal som tri roky, keď sa moja mamka vydala za človeka, ktorému hovorím otec. S ním má moja mamka dve prekrásne deti, dcéru a syna, takže mám krásnu sestru a brata.

Brat je mladší o 4 roky a sestra o 5. Sestra je vydatá a má dve krásne deti, Anastáziu a Alexandru. Moje detstvo bolo pekné, ale vždy som mal pocit prázdnoty a neúplnosti. Otec bol dobrý človek, čistého srdca, úprimný, avšak po čase začal piť a postupne všetko strácal - dôstojnosť, priateľov.. Náš vzťah sa zmenil. Ako malý chlapec som chodil s babkou na Vianoce do kostola, bola to taká tradícia, rozdávali sa balíčky..

To boli všetky moje vedomosti o Ježišovi. Ale ako som rástol, môj život sa pomaly menil.

Veľmi skoro som chcel byť dospelý a začal som piť a fajčiť. Chcel som aby ma moji starší kamaráti prijali medzi seba. Avšak stále som nebol spokojný a začal som aj drogovať, miešal som tabletky s alkoholom, fetoval som. Vo svojom srdci som túžil po láske a tá túžba ma nútila robiť veci, ktoré som nechcel. Začal som nenávidieť ľudí a robiť im zle. Nemal som úctu voči starším. Začal som kradnúť peniaze svojim rodičom i babke a hrať poker.

Chodil som po uliciach, búchal som po oknách, rozbíjal odkvapy.. Bol som jedným slovom chuligán. Jedného dňa som spoznal dievčinu. Volala sa Nataša a bola kresťanka. Dlho mi však o tom nič nehovorila, až do jednej nedele, kedy ma pozvala do kina na nejakú prednášku. V ten deň v kine cez satelit premietali jednu celosvetovú konferenciu. Prijal som pozvanie, lebo sa mi páčila a chcel som ju za priateľku. Išiel som teda na to premietanie, ale bral som to iba ako obyčajné rozprávanie.. Ale potom sa raz stalo, že kazateľ hovoril o jednom podobenstve z Biblie a bolo to o márnotratnom synovi. Ako som počúval, zrazu mi to všetko začalo poukazovať na rôzne veci v mojom živote. Začal som rozmýšľať o tom, kto som ja?!? A keď na konci kázne boli ľudia vyzvaní, aby prišli dopredu, ak chcú prijať Pána a chcú sa modliť za spasenie-záchranu, sám neviem prečo, ale bol som prvý kto prišiel dopredu.

V to popoludnie som prijal Pána Ježiša do svojho života a môj život sa začal meniť a nadobúdať zmysel. Pomaly som začal odhadzovať zlé veci zo svojho života jednu po druhej. V zime som prijal Krista a v lete som sa dal pokrstiť v Dunaji. Myslel som si, že už bude v mojom živote stále všetko super, ale mýlil som sa. Rodina ma začala odmietať, priatelia sa mi obrátili chrbtom, otec mi dal ultimátum - ak chcem nasledovať Krista musím odísť z domu. Tak som odišiel z domu svojich rodičov a začal som žiť sám. Býval som v prenajatom byte. Ale Boh ma začal budovať. Rástol som každým dňom. Bol som v Jeho blízkosti.

Až došiel deň nástupu na vojenskú službu (vojna v Kosove). Želal som si aby som nikdy nemusel ísť bojovať, ale povinnosťou chlapa je slúžiť štátu.

Modlil som sa, nech ma Pán ochraňuje, kým som vo vojne. Nikdy by som si nebol pomyslel, že budem musieť držať v rukách zbraň a používať ju proti druhým ľuďom. Bol to veľmi ťažký rok môjho života, keď som musel bojovať proti nepriateľovi. Ale aj tu mi Boh ukázal svoju milosť a dobrotu, 4 krát mi zachránil život, tu som sa utvrdil v tom, že On ma miluje a má ešte plán pre môj život.

Vrátil som sa domov, ale 18 mojich priateľov nie..

Dnes mám 36 rokov, stále som s Pánom a slúžim mu celým srdcom. Nakoniec vás chcem povzbudiť, že neexistuje taký hriech, problém, situácia, ktorú by ste Jemu nemohli predložiť. Ak mu dôverujete a predložíte mu čokoľvek - On je ochotný vám pomôcť.

Darko