Môj príbeh

Prezident ICCRS - Medzinárodnej katolíckej charizmatickej obnovy

Narodil som sa v roku 1942 a študoval som u jezuitov. Ukončil som školu u jezuitov a išiel som na univerzitu do Durhamu s dobrým intelektuálnym poznaním mojej katolíckej viery.

Keďže som nikdy nezažil Božiu lásku alebo prítomnosť Ducha Svätého vo svojom živote, tak som postupne opustil pravidelné praktizovanie mojej viery a chodil som na omšu iba pri určitých príležitostiach.

V Durhame som stretol Sue. Po ukončení vysokoškolských štúdií sme si našli prácu a zosobášili sme sa. Sue bola vychovávaná v Anglikánskej cirkvi, ale v tom čase bola ateistkou. Našťastie bola rada, že svadba bude v katolíckom kostole, pretože to bolo dôležité pre mňa a pre moju rodinu. Začali sme náš manželský život v blízkosti Manchestru, ale čoskoro sme sa presťahovali blízko Londýna, kde sme kúpili dom a mali prvé dve z našich detí. Stále som do kostola chodil len príležitostne; viera pre môj život nebola veľmi dôležitá. Situácia sa začala meniť v roku 1975, keď sme začali navštevovať malú ekumenickú diskusnú skupinku organizovanú niekoľkými priateľmi s cieľom preskúmať vieru a praktizovanie kresťanov z rôznych cirkví a úlohu Ducha Svätého v životoch všetkých kresťanov. Skupinku sme nenavštevovali s obrovským nadšením. To bolo skôr kvôli tomu, že sme svojim priateľom nevedeli povedať nie. Bola to skupina pre manželské páry. Potrebovali do skupinky ďalšieho katolíka, preto sa nás spýtali, či by sme k nim nechodili s tým, že boli pripravení prijať Sue ako ateistku. Asi sa domnievali, že diskusie budú o to živšie, čo naozaj aj boli!

Na druhom stretnutí skupinky nás oslovilo a zasiahlo svedectvo manželského páru z miestneho baptistického zboru. Hovorili o ich živej viere. Ježiš bol s nimi v každom momente a vo všetkom, čo robili. Hovorili k Nemu a On ich viedol a pomáhal im vo všetkom. Nikdy sme nepočuli ľudí hovoriť s takým presvedčením a istotou. Baptistka zistila, že jej príbeh Sue hlboko zasahuje a nasledujúci deň jej darovala moderný preklad Biblie s odporučením, aby si prečítala niektoré z listov Petra alebo Pavla. Ja som vtedy bol na krátkej služobnej ceste. Sue si skutočne prečítala niektoré listy z Nového zákona a zistila, že sú zaujímavé a aktuálne nielen pre ňu, ale aj pre ľudí, ktorých poznala. Pozrela si jeden kresťanský televízny program, v ktorom dobre známa katolíčka hovorila o jej viere tým istým spôsobom ako naši baptistickí priatelia pred pár dňami.

Keď išla do postele, modlila sa za vieru a Boh zapálil oheň hlboko v jej vnútri. Rokmi tento oheň v nej mocnejšie a mocnejšie rástol. Zrazu vedela, že je Božím dieťaťom, že Ježiš za ňu zomrel a že Duch Svätý je živý v nej.

Vrátil som sa z mojej služobnej cesty a zistil som, že už nemám ženu ateistku, ale kresťanku, ktorej viera bola naplno živá, oveľa viac ako moja! Zmenila sa v mnohých veciach, a to sa ma dotklo. Zrazu som mal veľkú výzvu v oblasti viery. Veď napokon ja som bol považovaný za veriaceho kresťana v rodine, ale teraz ma Sue predbehla. Pokojne a v tichosti som sa rozhodol hľadať hlbšie pochopenie a skúsenosť s Bohom pre seba samého; v skutočnosti som však nevedel, ako to urobiť.

V jednu nedeľu navrhla, aby sme išli do miestnej anglikánskej cirkvi, o ktorej sme počuli, že bola veľmi živá a dobrá pre rodiny. Prišli sme na rannú službu trochu neskôr a zrazu sme sa, ani neviem ako, ocitli v prvej rade. Bola to vynikajúca služba s vhodnými časťami nielen pre nás, ale aj pre deti. Skutočne sa mi páčila. Pri odchode zo zboru som si potriasal ruku s kňazom a ďakoval som mu za jeho kázeň, ktorú som považoval za veľmi užitočnú. On mi neodpovedal, len mi držal ruku. Povedal som mu, že som sa cítil príjemne v tom kostole – avšak od neho neprišla žiadna odpoveď. A nechcel pustiť ani moju ruku ... Po mojom treťom pokuse o konverzáciu nakoniec povedal:

„Viete, ako veľmi Vás Boh miluje?“ Bola to otázka pre mňa. Bol som v pokušení, že mu odpoviem, že viem, že Boh miluje všetkých ľudí, ale v skutočnosti som odpovedal jednoducho „nie“. „Boh chce zmeniť Váš život“ povedal mi, „chcel by som sa s Vami modliť“. Zaviedol ma späť do kostola. Kľakli sme si. Položil svoju ruku na moje rameno a modlil sa za to, aby som spoznal Božiu lásku a aby sa môj život zmenil. Potom sa začal modliť v čudnom jazyku a ja som si myslel, že musí byť cudzinec, teda nie z Anglicka. Po modlitbe sme išli na kávu; na všetky moje otázky odpovedal len opakovaným tvrdením, že Boh mi zjaví Jeho zámery.

Nasledujúci deň som išiel do Londýna ako obyčajne. Nedalo sa mi nemyslieť na tieto udalosti. Nosil som ich neustále vo svojej mysli. Tak som išiel ráno na prechádzku a zastavil som sa v malom katolíckom kostole v blízkosti mojej kancelárie. Kostol bol prázdny a ja, kráčajúc k oltáru, som si kľakol pred Pánom. „Čo sa deje?“ Spýtal som sa Ho. „Som veľmi zmätený“.

V tom momente som bol zaliaty Božou láskou. Bolo to akoby som bol zabalený v teplej deke. Nikdy predtým som nič podobné nezažil. Zrazu som kľačal, plakal a oľutoval všetky svoje hriechy, žiadajúc Pána o odpustenie. Začal som sa modliť čudným jazykom, ale zastavil som to, lebo som nemal poňatia, čo to znamená. Postavil som sa a spieval som z celého hrdla nejaké staré hymny. Vďaka Bohu, kostol bol prázdny! Po chvíli som sa pozrel na hodinky a zistil som, že som tam strávil 3 hodiny! Ponáhľal som sa späť do práce a zistil som, že každý kto išiel smerom ku mne, odchádzal z chodníka. Prečo? Stále som z plného hrdla spieval hymny.

V ten večer, keď som prišiel domov, povedal som Sue všetko, čo sa mi stalo a zatelefonoval som anglikánskemu kňazovi. „Čakal som, že mi zavoláte“, povedal. „Nastúpte do auta a príďte za mnou“. Išiel som, vysvetlil som mu udalosti z toho rána a požiadal som ho, aby mi vysvetlil jeho slová, ktoré mi hovoril v kostole počas predchádzajúceho doobedia. „Dobre“, povedal, „Učím sa počúvať hlas Ducha Svätého. Nie vždy ho zachytím správne, ale keď ste stáli predo mnou včera, Duch Svätý mi povedal, že Vás mám držať za ruku – tak som to urobil. Hovorili ste mi niečo, ale ja som sa pokúšal počúvať slová Ducha Svätého.

Nakoniec som pocítil, že viem, čo hovorí a povedal som Vám to. Teraz naozaj poznáte Božiu lásku, ktorou Vás miluje. Váš život už nebude nikdy taký ako predtým.“ Aké pravdivé boli tieto slová!

Pridali sme sa do miestnej ekumenickej modlitebnej skupiny a začali sme chodiť na omšu s úplne novým porozumením toho, o čom to celé je. Dva roky som čítal Sväté písmo od začiatku do konca. Podčiarkoval som si texty, ktoré ku mne naozaj prehovárali. Učil som sa pravdu Božieho slova. Do niekoľkých rokov som sa stal členom diecézneho služobného tímu pre katolícku charizmatickú obnovu a predsedom Anglického národného služobného výboru. Po niekoľkých ďalších rokoch som bol členom Medzinárodnej katolíckej charizmatickej obnovy v službe (ICCRS) a skoro ihneď ma zvolili za Prezidenta. Túto funkciu som vykonával 10 rokov. Počas týchto rokov som sídlil vo Vatikáne a tešil som sa z pravidelných stretnutí s Jánom Pavlom II, veľkým podporovateľom Katolíckej charizmatickej obnovy.

Charizmatická obnova ma priviedla do celého sveta. Písal som knihy a články o práci Ducha Svätého; zasadal som v mnohých cirkevných výboroch vo farnostiach, diecézach, a to na národnej i medzinárodnej úrovni. Som riaditeľom mnohých kresťanských skupín a založil som mnohé nové organizácie. Všetko to začalo v roku 1976 prorockými slovami poznania od anglikánskeho kňaza, ktorý ma nikdy predtým nevidel, ale ktorý sa učil nasledovať vnuknutia Ducha Svätého. Naše životy sa veľmi zmenili. Bolo to a stále to je vzrušujúcou cestou viery; niečo čo by som nevymenil za nič na svete. Ďakujem Ti Pane!

© Charles Whitehead, Apríl 2012.