Môj príbeh

Syn milujúci svojho otca

Dnes, v nedeľu Božieho Milosrdenstva, deň svätorečenia Jana Pavla II., kedy si zároveň pripomínam 2.výročie smrti môjho tatina (a 3 roky od smrti môjmu srdcu blízkeho a pre mňa inšpirujúceho Davida Wilkersona), chcem vydať svedectvo o úžasnej DOBROTE nášho Boha, aký MILOSRDNÝ bol ku mne a môjmu tatinovi, akú veľkú milosť našla u neho naša rodina.

Pred časom som písal o živote s mojim tatinom, ktorý bol ťažkým alkoholikom a ako Boh v posledných dňoch jeho života úžasným spôsobom uzdravil náš vzťah. A ja VERÍM, že môj tatino nebol zatratený, že 27.april 2012 sa stal dňom, kedy do našej rodiny vstúpilo VZKRIESENIE a SPÁSA.

Túto udalosť som vyrozprával dôverne len 3-4 osobám. Ale je čas, aby ňou bol oslávený Boh, chcem ňou "vyrozprávať skutky Pánove" (Z118), lebo môj Boh má meno Milosrdenstvo.

Pred niekoľkými rokmi bol deň ako mnohé predtým i potom...tatino bol opitý a hundral, nadával, urážal, a to aj neskoro večer. Nemohol som kvôli tomu zaspať, začalo ma to znervózňovať. V podobných situáciách som sa niekedy vedel "porozprávať" s tatinom, číže, začal som mu dohovárať, až sme sa hlasno pohádali, vykričali si a vytkli niektoré veci. Aj vtedy som prišiel k nemu, no postupne ma pochytila obrovská, nekontrolovateľná zlosť, zdrapil som môjho tatina pod krky a doslova ho vliekol, ťahal do kuchyne (v tej veľkej opitosti mal problém stáť na nohách). Tu som ho šmaril na lavicu. Viem, že prišla aj mamina a odhovárala ma od toho, čo robím, ale odvrkol som jej niečo, že nech ma nechá tak. Bol som v hroznom amoku. Znova som schytil tatina pod krky a šmaril na lavicu, ale už sa zvliekol na zem. Zobral som stoličku, zdvihol ju za hlavu a zahnal sa ňou na ležiaceho tatina... v tom akoby mi niečo zadržalo ruky...ja som sa spamätal a spustil stoličku vedľa bezbranného tatina...s výčitkami k nemu som odišiel do izby. Tu som ešte napísal sms kamarátke, nech sa veľmi modli za mňa a našu rodinu a kľačiac pri posteli som plakal...plakal, že som si skoro zabil vlastného tatina, človeka, ktorému som zazlieval jeho pitie, ale ktorého som napriek tomu mal veľmi-veľmi rád (len som mu to nevedel prejavovať), prosil som Boha o odpustenie...

Už vtedy som si uvedomoval, že to anjel strážny zadržal moje ruky. Viem, že v tom amoku by som určite netreskol len raz. Nebyť Božieho zásahu, ja dnes sedím vo väzení za jeden z najťažších zločinov - otcovraždu, môj tatino by odišiel na večnosť nepripavený, na našu rodinu by doľahlo silné prekliatie. Je ťažko predstaviteľné, aký ťaživý dosah by to malo na mojich súrodencov, zničil by som aj ich životy, mamina by sa určite uplakala, utrápila k smrti. Boh však zasiahol a zabránil tragédii, bol tak úžasne DOBRÝ a veľmi MILOSRDNÝ ku nám!

Dnes som plný vďaky a bázne k môjmu Bohu. Neviem prečo to urobil...práve mne, môjmu tatinovi, našej rodine. Tak veľmi si to vážim a teším sa, že som našiel túto nepochopiteľnú a nezaslúženú milosť. Boh ma za to nikdy netrestal, práve naopak, dáva čoraz viac milosti a požehnania, doslova ma ponára do Jeho radosti. Namiesto prekliatia, ktoré som mohol uvaliť na moju rodinu, vnímam ako Boh cezo mňa prináša požehnanie a uzdravenie, lebo v nasej rodine a súrodeneckých vzťahoch je stále dosť zranení. Boh mi však dal prísľub, že bude konať a uzdravovať.

Dnes si prosím od Neho, aby som vedel byt rovnako milosrdný, odpúšťajúci a veľkorysý k svojim bratom a sestrám, ako bol On ku mne.

Maj nádej a vieru v Božiu dobrotu, On naozaj urobí čokoľvek, aby ti potvrdil svoju veľkodušnosť.

OSLAVUJME PÁNA, LEBO JE DOBRÝ, LEBO JEHO MILOSRDENSTVO TRVÁ NAVEKY.