Môj príbeh

Bola som taký malý rebel. Otec mal vedúcu pozíciu, a tak som ako dieťa v komunistickom Československu do kostola nesmela, ani nechcela. Len kvôli starej mame som si urobila 1.sväté príjmanie. No vo vnútri som sa proti tomu vzpierala. Po páde železnej opony prišiel muzikál Evanjelium o Márii. Veľmi ma oslovil. Už som sa nezaujímala len o speváka, ktorý tam vystupoval, ale tak “trochu” i o Krista. Spoznávala som modlitby, zúčastňovala som sa svätých omší…Ale ako osamelú študentku ma lákali aj vandre po prírode a spievanie po krčmách. Ktovie, čo by ma bolo zlákalo, keby som nestretla svojho manžela Jamesa.

Jeho až naivná viera, ma vťahovala do Božej lásky. Spoznávala som ľudí z iných denominácií, čítala som sväté písmo, počúvala som chvály.

Chodili sme na rôzne kresťanské festivaly, dokonca aj sami sme si založili tzv. gospelovú kapelku. Náš snúbenecký a neskôr manželský život bol taký “dokonalý”. Prišli detičky, starosti, manželove cesty po koncertoch (je hudobník), naháňanie falošnej slávy. Ja som sa viac upínala na svojich rodičov a ako manželia sme na seba nemali čas.

Ani sme si nevšimli, že na Bibliu padá prach, chválové piesne nahradili nekonečné seriály a internet. Okrem návštevy nedeľnej svätej omše mi neostalo NIČ. Prázdno. A naše manželstvo sme už nežili, len prežívali. Vzdialili sme sa od Boha i jeden od druhého.

Fyzično pre nás znamenalo oveľa viac ako duchovno. A až keď sa náš vzťah ocitol na prahu rozvodu, vtedy som išla na kolená. Tak úprimne ako nikdy predtým. Až vtedy som Bohu ponúkla všetko. A On ma každé ráno skoro zobúdzal, vkladal mi do rúk svoje Písmo a hovoril mi cez neho. Nachádzala som citáty, ktoré sa presne hodili na moju situáciu. Novénou odovzdanosti som posilňovala svoje rozhodnutie.

Na mojom nočnom stolíku, v obývačke aj v kuchyni boli samé kresťanské knihy a časopisy. Neustále som sa modlila za silu, trpezlivosť a vytrvalosť. A Pán mi cez Písmo, cez mojich priateľov aj duchovných opakoval len: “Neboj sa!” Posielal mi svoje “bojovníčky”, ktoré mi pomáhali svedectvami, prítomnosťou a modlitbami. Zo dňa na deň som totálne zmenila svoje hodnoty a našla som Boha! Spomenula som si na Slovo, ktoré ma pred rokmi sprevádzalo na každom kroku: (Mt. 28:18) “Daná mi je všetka moc. Na nebi i na zemi…”A pochopila som, že rovnakou mocou, ktorou boj Ježiš vzkriesený, tou istou mocou je možné vzkriesiť aj mŕtve manželstvo aj čokoľvek na tejto zemi. Nebolo to ľahké, priznám sa. Moje odhodlanie bojovať napádal diabol nekonečnými otázkami prečo?, čo ak?. Tvrdil, že svojho manžela aj tak nemilujem, že ma príliš zranil, že to nemôže fungovať, že ho mám nechať tak. Kým som sa ja modlila, on, diabol pracoval na mojej mysli. Celú si ju opantal. Postupne sme začali s manželom znova komunikovať, často cez prúdy sĺz. Ale vždy s Božím slovom poruke.

Čo som predtým chcela na manželovi zmeniť výčitkami, zvýšeným hlasom a urážkami, menil pomaly Boh svojou láskou.

A po pár mesiacoch, keď mi bolo najhoršie a bojovala som s myšlienkami, išla som s prosbou o modlitbu práve za svojim manželom, hoci on ma najviac zranil. Ale vedela som, že mi je najbližší a že Pán chce, aby sme tento boj vybojovali spolu. Mnohí, mnohí sa pričinili svojimi modlitbami za náš návrat k Bohu, jeden k druhému…Niektorí precestovali tisícky kilometrov, aby nás povzbudili. Kurz Rút na Sigorde znamenal pre nás obrovskú injekciu viery, nádeje a lásky.

Prešlo takmer 8 mesiacov a naša manželská láska je po deviatich rokoch spolužitia skutočná. A to len preto, že v jej strede je náš Pán, Ježiš Kristus. Za Ním ideme, len Jeho nasledujeme. V našom byte sme začali s modlitebnými stretnutiami, ktoré sú obrovským povzbudením pre nás i pre bratov a sestry, ktoré prichádzajú. Sme pozývaní, aby sme vydali naše svedectvo. A tu postupne zisťujeme, aké je naše volanie. Privádzať ľudí k Nemu! Už sa nemusíme za ničím hnať. Boh je jediným cieľom a zmyslom nášho života.