Môj príbeh

Stratené malé dievčatko

myslela, že ju nikto nemá rád

myslela, že ju nikto nechce

utekala zo svojho hradu

V zajatí Diabla

a jeho falošnej lásky

a skrze jeho zajatie sa stala iným človekom.

Stala sa neviestkou. Stala sa kráľovnou lží, Jezábel.

To je môj život.

Keď som vyrastala, otca si pamätám len tak, že zúril. Prišla som domov a môj otec býval naozaj naštvaný, vystresovaný a ja som to všetko brala osobne. A myslím, že som si myslela, že nemôžem byť milovaná. Na strednej som si všimla, že chlapci mi venovali pozornosť a pretože mi môj otec žiadnu pozornosť nevenoval, lákal ma každý kompliment a každý chlapec, ktorý prejavil o mňa záujem.

V škole som stretla chlapca, ktorý mi ukradol srdce. Povedal mi, že ak sa s ním vyspím, ožení sa so mnou. Prežijeme spolu celý život. Budeme mať deti. A ja som vzala celé svoje srdce a dala ho tomu chlapcovi.

A keď som zistila, že spal aj s niektorými ďalšími mojimi dobrými kamarátkami, bol to pre mňa strašný šok. Strednú školu som skončila so zlomeným srdcom a na druhý deň po záverečných skúškach som odišla od rodičov.

Pamätám sa, ako som mávala mame, keď som mala 18, a otcovi, sediac vzadu v aute a vediac, že sa už nikdy nevrátim, pretože tu som skončila.

Došla som do nádherného mesta Minneapolis, snažila som sa zistiť, ako sa dostať na univerzitu, no potrebovala som mať tri zamestnania, aby som si dokázala zaplatiť ubytovanie a kúpiť auto. A vnútri v sebe som objavila túžbu, že keď mám krásne šaty a idem klubu, môžem stretnúť rôznych mužov, ktorým sa budem páčiť. A možno by som mohla stretnúť aj bohatého chlapa, do ktorého by som sa veľmi rýchlo zaľúbila a ktorý by sa o mňa staral ako princ.

A tak sme s priateľkou začali chodiť do nočných klubov. Mali sme falošné občianske. Raz sme tak vošli. Tí muži prišli za nami k barovému pultu a kupovali nám drinky. Na rukách rolexky, značkový odev, pozrela som na priateľku: „ Títo chlapíci majú prachy.“ Mojej priateľke sa jeden z tých mužov zapáčil. Povedala som jej: „Zober si jeho prachy.“

A myslím tým, že v skutočnosti vo mne narastala vendeta .....to hlboko zasiate, zakorenené neodpustenie môjmu otcovi a tomu chalanovi v škole... chcela som len pomstu. Chcela som dokázať, že budem mať v živote úspech a odpoveďou mali byť peniaze.

Moja priateľka odišla s tým chlapom na Havaj. Ja som ďalej makala v troch zamestnaniach. Ona mi zavolala a hovorí: „Počúvaj, som na pláži. Mám kabriolet Corvetu a v ruke mobil. Musíš sem prísť.“ A aj keď som nemala odvahu sa jej spýtať, čo robíš?, nejako som to prijala.

Bolo to, ako vojsť automaticky do tmavých dverí - vedela, som, že niečo tu nie je v poriadku. Ale vidina možnosti mať krásne veci a koniec-koncov, aj peniaze, ktoré som nikdy nemala, keď som vyrastala, a konečne byť niekým dôležitým, bola silnejšia ako opatrnosť. Vyhodila som ju von oknom.

A hneď ten týždeň som si zobrala v tých troch zamestnaniach voľno a prišla som na Havaj. A hneď prvú noc, čo som bola na pláži Waikiki, som sa prakticky aj s mojou priateľkou predala nejakým japonským klientom. A stala sa zo mňa prostitútka.

Bolo to, akoby som si navliekla na seba túto obruč, a nedokázala som ju zo seba zvliecť. 3,47 USD na hodinu ma už nelákali. Raz som zistila, že dokážem zarobiť stovky, ak nie tisíce, dolárov, keď budem predávať seba. 500 USD na hodinu a nič viac, žiadny vzťah. 1 000 USD na hodinu. Teraz to už bolo 2 000 USD na hodinu .... dalo mi to úžasnú moc. A ak by ste ma chceli na celú noc, bolo to 10 000 USD. O pár mesiacov neskôr som začala tancovať.

A raz som stála na pódiu, keď vošiel muž a položil mi k nohám balík stodolároviek. A tak som tancovala len pre neho. A dala som mu najavo, že prostituujem svoje telo. Fakticky som sa predávala, aby som mohla zaplatiť výdavky navyše. Pozrel na mňa a povedal: „Si taká inteligentná, fakt sa mi páčiš. Vlastne, myslím, že som sa práve do teba zaľúbil.“

Dal mi všetko, čo som potrebovala počuť od svojho otca.

A tak som sa rozhodla, že sa presťahujem do Las Vegas. Vyšla som z lietadla a hneď v tú noc som vzala pár klientov, ktorí mi zavolali. Priniesla som domov pekný balík peňazí. Môj priateľ tam bol a povedal mi, aby som sa „vyklopila“. „Čo si mi to povedal?“ Povedal, „vyklop sa“. A to znamená, daj mi všetky tvoje peniaze. Vysyp celú peňaženku. A ja som sa nedala. Chmatol ma za vlasy. Začal ma škrtiť. Sotil ma na verandu, padla som na kolená a on ma začal kopať. „Toto je kupliarstvo, K (kurva)“. Dusila som sa vlastnou krvou. „Budeš robiť pre mňa.“ Udrel ma po tvári. „Toto je realita - budeš mi platiť!" Zlomil mi nos, zlomil mi rebrá. Pozerala som na Diabla. Z princa sa stala temná sila. „A ak sa pokúsiš utiecť, zabijem ťa.“ V tú noc niečo vo mne zomrelo.

A nasledujúcich 5 rokov života som strávila s tým pasákom. Vždy, keď ma udrel, škrtil alebo znásilnil, alebo mi priložil k hlave zbraň a nútil ma robiť veci, ktoré som nikdy robiť nechcela, jednoducho som to urobila. Urobila som to, nie preto, že by som ho milovala a pretože som mala strach. Pretože som vedela, že ak to neurobím, nedožijem sa ďalšieho dňa.

A aj keby sa mi podarilo od neho odísť, všetko čo som mu dala, by som musela nechať....peniaze, autá, domy - všetko by som musela nechať za sebou, lebo keď odídete od pasáka, odídete naprázdno. Znova som si začala schovávať peniaze, ale tie peniaze už neboli také isté.

Dostala som rakovinu.

A o niekoľko rokov som stratila vlasy, chodila som na chemoterapiu. Dostala som Hodgkinov lymfóm. Začala som brať lieky proti bolesti v kostnej dreni. A začala som byť od tých liekov závislá a to viedlo ku kokaínu.

Ku klientom som chodila holohlavá, s parochňami, lebo pri chemoterapii som stratila všetky vlasy. A mala som klientov, ktorí ma volali „rakovinová K“, rakovinová KURVA, musím to povedať. A tak som chodila do tých pochybných motelov. A pamätám sa, že som tam ležala v posteli a pozerala sa na svoj obraz v zrkadle. Myslela som, že Boh sa na mňa hnevá.

Išla som do sprchy a drhla si celé telo. A myslela som si, že nikdy nebudem čistá. Začala som si variť kokaín. A raz v noci som sa rozhodla, že si šľahnem väčšiu dávku, akú som kedy mala, pretože som chcela vymazať všetku tú bolesť, bolesť z rakoviny, bolesť z toho, že mi počas troch mesiacov zomreli strýko, sestra, starý otec, že som na stredozápade nechala rodinu, priateľov, autá, že som strácala všetko....

Vpichla som si dávku kokaínu a spadla som. A úplne som oslepla. Celá izba....svetlo, ktoré bolo v tej izbe, zrazu stemnelo. A ja si pamätám, že som tam ležala a cítila, ako bol nado mnou prítomný démon. A že som bola úplne sama. A mala som naozaj strašný strach a inštinktívne som vedela, že stojím na prahu smrti. Bola som v tej tmavej, tmavej jaskyni a vedela som... že všetko je preč.

A uvidela som svoju rodinu. Uvidela som svoj pohreb. Bola som v rakve a všetci plakali. Utierali si tvár a hovorili: „Bola to len prostitútka.“

Vtedy som povedala: „Ježišu, prosím Ťa, zachráň ma. Neviem, či si skutočný, ale ja nechcem zomrieť.“ Prišla sanitka a doktor pristúpil ku mne. Chytil ma za ruku a povedal: „Máte šťastie, že ste to prežili. Máte vo svojom tele toľko drogy, mladá dáma, že by ste mali byť mŕtva. S vami musí byť Boh!“ A ja som vedela, že Ježiš moju prosbu vypočul. Ležala som tam a zostúpil na mňa taký pokoj, aký som v celom svojom živote nikdy predtým nepocítila.

Vedela som, že Boh mi dal druhú šancu. Začalo mi byť lepšie a začala som čítať Bibliu. Uzdravila som sa, no bála som sa ísť do kostola. „Ale choď, som bývala prostitútka.... Myslíš, že keď vojdeš do kostola, ľudia sa budú na teba pozerať a skutočne ťa budú milovať?“ Ale ja som prišla do kostola a ľudia ma prijali.

A Boh ma začal vnútri uzdravovať. A Duch Svätý ku mne hovoril, vravel mi, že som krásna a že som bola vybraná a že som iná a že som posvätená a že som Jeho svätou nádobou. Začala som žiť podľa Ježišových slov - že som celá, že som uzdravená, že som čistá, že v Ňom som ako panna.

A toto mi prináša pokoj.

Pamätám sa, že raz som vysávala svoj dom a Pán mi povedal: „Annie, chcem, aby si sa vrátila na ulicu, a chcem, aby si povedala dievčatám, že žijú v otroctve a že ich milujem.“

A tak na toto som povolaná - hovoriť jednoducho: BOH ŤA MILUJE. Nezáleží, kde ste boli, nezáleží, čo ste urobili, nezáleží, ako beznádejne, ako špinavo sa cítite, stále existuje vykúpenie. Ste čistí ako sneh, ak Ho prijmete do svojho srdca.

Stratené malé dievčatko

myslela, že ju nikto nemá rád

myslela, že ju nikto nechce

Ušla zo svojho hradu

Ale Boh ju stretol na tej tmavej ceste.

Povedal: „Môžeš prísť domov... teraz, som presne tu a bol som tu celý čas.“

Vykúpenie, vykúpená, oslobodená.

Toto je môj život.

Jeho láska.