Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

André Levet - bankový lupič a nenapraviteľný lotor


Volám sa André Levet. Narodil som sa v roku 1932 v ateistickej rodine. Nikdy som nikoho nepočul rozprávať o Bohu. Počas vojny 1939-40 môjho otca deportovali do Auschwitzu. Nemal som už ani otca ani matku, bol som opustený a neskôr ma prijali na jednej farme v Pyrenejách, kde som však utŕžil viac kopancov do zadku ako láskavých pohladení.

Môjho otca oslobodili v roku 1945 a on sa pokúsil napraviť svoj život. Ja som však moju novú nevlastnú matku neprijal a keď som mal 13 rokov, utiekol som do Marseille, prespával na ulici a vykrádal kamióny.

V tomto období ma chytila polícia a dali ma do väzenia v Baumettes a chceli ma vrátiť mojej rodine. Vo väzenskom prostredí som sa stal malým delikventom a od spoluväzňov som sa priučil všetky triky nášho "povolania". Aj keď ma poslali späť k rodičom, opäť som utiekol a začal som kariéru delikventa.

V 15 rokoch ma zadržali za ozbrojený prepad a dali do väzenia po dosiahnutie plnoletosti. V 18 rokoch sme mali možnosť narukovať na vojnu v Indočíne a tak som aj urobil, aby som sa vyhol väzeniu. Bol som zranený a repatriovaný naspäť do Francúzska pričom som sa liečil až po dosiahnutie plnoletosti.

Púšťam sa do "práce"

Po tomto všetkom som sa posilnený mojimi vojenskými a väzenskými skúsenosťami stal vodcom jedného gangu výtržníkov, ktorý sa zameriaval na lúpeže bánk.

Jedného dňa, keď sme mali "prácičku" v Laval som si všimol, že na druhej strane cesty stojí jeden kňaz v čiernom habite. Podišiel som k nemu a keďže som dovtedy nikoho jemu podobnému nevidel a spýtal som sa ho či je chlap, alebo žena. Odpovedal mi: „som Boží služobník. Boh je môj Pán!“

Povedal som mu, kde je tvoj Boh? Nevidno ho. Odvetil mi: „vidím, že Boha nepoznáš. Ale ak budeš mať niekedy čas, príď sa o tom so mnou porozprávať. Bývam na 12 bis rue de Solférino.“

Túto adresu som nikdy nezabudol. O niekoľko mesiacov neskôr, keď som opäť kvôli „práci“ prechádzal cez Laval, tak som náhodou natrafil na túto ulicu. Išiel som pozrieť toho kňaza a povedal mi: „čakal som ťa.“ Tento kňaz sa stal mojím priateľom. Dával mi rady, ktorými som sa neriadil a zakaždým, keď mi rozprával o Bohu som mu povedal: „nechaj toho svojho Boha tam, kde je.“ O nejaký čas neskôr sme mali vylúpiť banku v Rennes. Práca nám však nevyšla podľa plánu. Môjho spoločníka zastrelili a mňa chytili. Utiekol som do Južnej Ameriky, kde som organizoval kšeftovanie s drogami.

Tri úteky, tri návraty

Vrátil som sa do Francúzska, kde ma opäť zadržali a opäť som utiekol. Tri úteky, tri návraty. Keby som zrátal všetky tresty za moje aktivity, vo väzení by som mal stráviť 120 rokov. Previezli ma do Clairvaux do väzenia pre ťažké prípady a spolu s kamošmi sme sa pokúsili o útek – vykopávali sme tunel, ako vo filme Veľký únik (la Grande évasion). Útek sa nám takmer podaril, ale chytili nás. Pokúsil som sa o ďalší útek, tento raz sám. Zbraňou som pritlačil dozorcu. Opäť ma chytili. Rozhodli sa poslať ma do Château Thierry. Vedúci väznice ma prijal so slovami: „budeš poslúchať alebo skapeš!“ Odpovedal som mu tým, že som naňho prevrhol písací stôl. Dali ma do celkom malej cely s vstavanou posteľou.

Môj kňaz ma neopustil. Každý mesiac mi posielal listy v ktorých mi občas rozprával o Bohu a o tom, že Boh je dobrý. Odpovedal som mu, ak je tvoj Boh dobrý, prečo musí byť toľko vojen, chudoby, prečo niektorí ľudia skapínajú od hladu, zatiaľ čo ostatní majú prebytok? Prečo niektorí majú viacero domov, zatiaľ čo druhí nemajú žiaden? Kňaz mi odpovedal: „André, ty si za to zodpovedný.“ Čože? Ja? Prijal by som, že som zodpovedný za lúpeže, ale nie za biedu sveta!

A jedného dňa mi kňaz poslal hrubú knihu a napísal mi: „André, túto knihu môžeš čítať neustále, dokonca aj po svojej smrti a môžeš začať hociktorou stranou. Dozorca mi ju priniesol a povedal mi: to je dobrá kniha, mal by si ju čítať, môžeš si ju dokonca vziať so sebou do cely. O čom je? O Bohu, odpovedal. Čože! Tak to snáď nie! Toho svojho Boha mi dotrepal aj do cely! Odhodil som tú knihu preč. Kňaz mi stále vypisoval a povzbudzoval ma k čítaniu tej knihy.

Nakoniec, aby som mu urobil radosť... za 10 rokov som ju otvoril 9-krát. Začal som čítaním o svadbe v Káne, kde Ježiš premenil vodu na víno. Otvoril som kohútik nad umývadlom a povedal: chlape, nech tu tečie víno! Nefungovalo to. Napísal som o tom kňazovi a pripísal mu: tá tvoja kniha dáko nefunguje. Kňaz mi odpísal: André, ty ju čítaš bez súvislostí, maj trpezlivosť.

Prečítal som si príbeh o samaritánke, príbeh o vzkriesení Lazara. Tento príbeh ma rozčúlil, nedokázal som tomu uveriť. A čo môj kamoš, ktorého poliši zoslali zo sveta, on prečo nebol vzkriesený?

Po dlhšom období som zase pokračoval v čítaní a dozvedel som sa koľko dobra urobil Ježiš pre druhých ľudí a ako ho oni prenasledovali, pľuli naňho, bičovali ho, zraňovali, a potom pribili na kríž. Pobúrilo ma to, nechápal som, ako mohli urobiť toľko zla niekomu, kto urobil toľko dobrého.

Stretnutie o druhej v noci

Prestal som čítať a vytrvalo som hľadal spôsob ako uniknúť... Čakal som nejakú zbraň a pilník, ale tieto predmety sú zadržiavané. Už mi viac nezostávala žiadna nádej a tak som v tejto beznádeji zavolal na Ježiša. Povedal som mu: „ak existuješ, dám ti všetko, čo tu mám. Prídi o druhej v noci do mojej cely a pomôžeš mi utiecť.“

Tej noci som zaspal a zrazu ma uprostred noci niečo zobudilo. Pripravený vyskočiť na nohy som vycítil prítomnosť niekoho v mojej cele, ale nikoho som nevidel. Potom som začul jasný a silný hlas vo svojom vnútri: „André, sú dve hodiny ráno, mali sme sa stretnúť.“

Zavolal som strážnika a zakričal som mu: To ty si ma volal? Nie, odpovedal. Koľko je hodín, spýtal som sa. Dve. Dve koľko? Presne dve, odpovedal dozorca. Potom som opäť začul ten hlas: „Nebuď neveriaci, ja som tvoj Boh, Boh všetkých ľudí.“ Ale ja ťa nevidím! Odpovedal som.

V tej chvíli sa pri tyčiach mreží zjavilo svetlo. A v tom svetle muž s prebodnutými rukami a nohami a dierou na pravom boku. Povedal mi: „bolo to aj za Teba.“ V tej chvíli mi z očí spadli šupiny hriechov za 37 rokov a videl som všetku svoju úbohosť a svoju zlobu. Padol som na kolená a v tej polohe som zostal až do siedmej ráno.

Plakal som pred Bohom a všetko zlo sa zo mňa vyplavovalo. Pochopil som, že 37 rokov som udieral do klincov v Jeho rukách a nohách. O siedmej ráno dozorcovia otvorili moju celu a uvideli ma na kolenách a plakať a ja som im povedal: „už na vás nebudem pľuť, už nikoho nezmlátim, už nikoho neokradnem, pretože zakaždým, ako by som to urobil, by som to urobil Ježišovi.“

Strážnici boli prekvapení. V prvej chvíli si mysleli, že ide o nejakú zradu z mojej strany. No potom rýchlo pochopili, že som sa úplne zmenil. Viacerí väzni sa obrátili a tiež sa mohli stretnúť s týmto úžasným Bohom a zmeniť svoje životy. Teraz som slobodný. Môj život sa úplne zmenil a všetok svoj čas už trávim tým, že druhým hovorím o láske môjho Boha.


Späť na články

Dobré správy

  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04
  • Marek Nikolov
    Babka zomrela. Čítam smutnú správu, ktorú mi poslala moja Monika. Išlo o mamu nášho priateľa Braňa a poslednú žijúcu babku jeho dvoch malých detí.
    2017-09-26
  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24
  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.