Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Messaggio - Ľubica Vopičková

Rýchlo oprať dve várky, nakŕrmiť dieťa, dokončiť projekt a poslať ho šéfke, uvariť mužovi večeru… Potom je tu ešte päť nezodpovedaných mailov, sklamaná kamoška, s ktorou sa mi nedarí stretnúť, a neporiadok na balkóne od minulej jesene. To je hrozné, som neschopná, keď to nestíham...

Myslím, že my ženy sme na seba príliš prísne. Nikto od nás neočakáva tak veľa ako my samé od seba. Možno sme tak uspôsobené od prírody. A možno bude problém tak trochu aj v tom, že pričasto pochybujeme o svojej hodnote. Nie sme si isté tým, či nás druhí budú mať radi, keď nebudeme spĺňať ich (či skôr naše?) očakávania. A preto sa snažíme byť supervýkonnými matkami, vzornými pracovníčkami, spoľahlivými kamarátkami, obetavými členkami cirkevnej obce. Až zistíme, že nám neostáva ani chvíľka na seba, na oddych, na nabratie síl. Nejedna sa zrúti, niektoré sa uzavrú do seba, iné zasa všetkým praštia. Alebo jednoducho idú životom so zaťatými zubami a s večnou nespokojnosťou v srdci.

V jednej knihe som čítala jednoduché a trefné prirovnanie: Žena je ako kvet, pričom koreňmi je jej identita, hodnota; stonkou sú jej životné role (matka, pracovníčka, manželka...) a kvetmi jej skutky, „výkony“.

V kútiku duše chceme byť uznávané, výnimočné, očarujúce, chválené, a tak trávime priveľa času a energie úsilím o čo najviac „kvetov“. Pritom často zabúdame na korene a na výživu pre ne. Ak má ale rastlinka prežiť, musí mať v prvom rade pevné a zdravé korene. Žena potrebuje vedieť, kým je, akú má hodnotu. Z takéhoto zdravého koreňa potom vyrastá pevná rastlina a žena sa prirodzene a s ľahkosťou dokáže vyrovnať so svojii rolami a vzťahmi dcéry, manželky, matky, učiteľky... A z rovnováhy ju nevyradí ani to, keď je tri roky zavretá s dieťaťom na materskej a neprodukuje „nič“ okrem viac či menej spokojného dieťaťa. Nezloží ju ufrfľaný manžel a nevyprovokuje nepríjemná kolegyňa; svoje úlohy si plní s pokojom, lebo sebe ani druhým nepotrebuje nič dokazovať.

V Biblii je na viacerých miestach spomenuté podobné prirovnanie – človek je ako strom. V prvom žalme sa píše, že ak je zasadený pri vode (rozumej pri Bohu a jeho zákone), z ktorej čerpá, jeho lístie nevädne, prináša v pravý čas ovocie a darí sa mu. Začína sa to ale pri koreňoch, nie pri ovocí.

Naše vedomie hodnoty je často pokrivené alebo vychýlené. Z takéhoto koreňa môžeme svetu ponúknuť akurát tak pokrivené rastlinky, kvety bez vône a trpké ovocie. Potrebujeme sa vrátiť k tomu neviditeľnému korienku, zakopanému kdesi hlboko, a napraviť jeden z najdôležitejších postojov – k sebe samej. Keďže my, ženy, sme od prírody zamerané vzťahovo, svoju hodnotu objavíme práve vo vzťahu. S kým? Milióny kresťanov na celom svete sú presvedčené, že je to vzťah s Bohom. Je to partnerstvo, ktoré neničí, nezneužíva, ale ponúka návrat k „normalite“; k zdravému sebahodnoteniu založenému na pravde a na prijatí. Biblia hovorí o postoji Boha k nám ako o otcovi milujúcom dieťa, aj keď ono je často nehodné a nevďačné. Na iných miestach Boží postoj prirovnáva k láskavej matke, k ženíchovi tešiacemu sa z nevesty, či k manželovi milujúcemu svoju nedokonalú, nevernú manželku. Objaviť túto pravdu – túto podstatu nášho bytia, dôvod, pre ktorý tu sme, je podľa mňa jedna z hlavných úloh každého človeka. Keď viem, aký postoj má ku mne ten, ktorý ma stvoril, oveľa lepšie pochopím seba a lepšie sa chopím svojho života.


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel