Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Správa - Prof. Ján Košturiak
Viera za pecou

small_small_kosturiakx.jpg

Prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Vyštudoval odbor strojárska technológia na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. V roku 1997 ho vymenovali za profesora na Žilinskej univerzite v Žiline, v roku 2001 za profesora na ATH Bielsko Biala a za honorárneho profesora HST Ulm. Dlhodobo pôsobil na Fraunhofer IPA Stuttgart a TU Wien. V roku 1990 začal pracovať ako konzultant pre priemyselné podniky. V roku 1995 založil Inštitút priemyselného inžinierstva v Žiline, ktorý v roku 2000 spojil s aktivitami Fraunhofer IPA Stuttgart v spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Prednáśa na HST Ulm, UTB Tomáša Baťu, Fakulte výrobných technológii Prešov, TU Košice a Materiálovo technologickej fakulte Trnava, STU Bratislava.
Býva vo Varíne, je ženatý a má 3 deti.

Slovensko je vraj krajinou veriacich ľudí. K Rímskokatolíckej cirkvi sa vraj hlási okolo 62% obyvateľstva a celkovo by malo byť na Slovensku vyše 80% veriacich ľudí. Inými slovami – 4 ľudia z piatich by mali vyznávať princípy podobné nášmu desatoru. A verím, že aj zvyšný piaty človek, ktorý sa nehlási k viere miluje pravdu a spravodlivosť.

Keď sa Slovákov pýtajú, aké hodnoty sú pre nich v živote najdôležitejšie, na prvom mieste uvádza až 92% ľudí rodinu. Nasledujú priatelia, čestnosť, dôvera a sloboda. Otázkou je, prečo sa na Slovensku až 60% uzatvorených sobášov rozpadá, prečo žije každé piate dieťa v neúplnej rodine, prečo sa štvrtina detí rodí mimo manželstva a prečo až 60% detí v detských domovoch má žijúcich rodičov? Prečo sme na popredných miestach krajín v oblasti korupcie a daňových únikov?

Čo to vlastne znamená, že sa ľudia “hlásia k viere?”

Anthony De Mello vo svojej knihe Hľadanie Boha hovorí o ľuďoch, “ktorí si o Bohu čítajú, ale nikdy sa mu nevystavia.” Svätý Ignác z Loyoly sa vyjadril úplne jednoznačne: “Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takto spasil svoju dušu.” Všetko čo robíme, naše rozhodovanie a konanie by sme mali podriadiť tomuto princípu. Máme si vyberať veci, ktoré nás k tomuto cieľu priblížia a odvrhnúť veci, ktoré nás od tohto cieľa odvádzajú.

A aká je realita? Na seminároch o podnikaní sa ma niekedy účastníci pýtajú, či sa dá podnikať kresťansky. Odpovedám im, či sa dá podnikať nekresťansky. Či môžeme nazývať činnosť, kde podvádzame zákazníka, alebo si privlastňujeme hodnoty, ktoré nám nepatria, podnikaním? Je podnikateľ človek, ktorý nechce dať svojmu pracovníkovi spravodlivú mzdu? Jeden účastník seminára sa ma pýtal, či sa majú platiť dane. Odpoveď o Božom a cisárovom bola po ruke, ale mladý podnikateľ ju poznal a pokračoval vo svojej otázke – pán farár chce, aby som mu urobil rekonštrukciu bez papierov, predsa nebudeme platiť zbytočne štátu dane. Čo by ste mu odpovedali? Pilát, jeho vojaci a vyberači daní, neboli žiadni dobrodincovia izraelského ľudu a Ježiš sa vyjadril jasne – Čo je cisárovo, dajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu!

Skrývame sa pred svetom a jeho problémami?

Kde sú prejavy viery a jej nositeľov okolo nás? Áno, poznám krásne rodiny, kde sa rodičia spoločne modlia so svojimi deťmi, poznám spoločenstvá rodín, mládeže, manželské stretnutia alebo stretnutia kresťanských podnikateľov (jedno sa práve pokúšame sformovať s priateľom Mariánom Kolníkom). Všetky tieto stretnutia sa väčšinou odohrávajú za múrmi domovov alebo farských miestností. A vonku na uliciach pochodujú rôzni extrémisti, v médiách sa prezentujú zvrátenosti a veriaci sú často podrobení výsmechu za svoju „neslobodu a zaostalosť.“ My sme však oveľa slobodnejší, ako nás naši neveriaci bratia a sestry niekedy označujú – vieme, že na našej strane je všemohúci Boh, ktorý nás miluje a odpúšťa nám, že On nám pomáha pri napĺňaní nášho poslania a dáva nám slobodu rozhodovania a dôveru.

Nie, netúžim po tom, aby veriaci pochodovali po námestiach s krížmi a sviečkami, aj keď sú púte, krížové cesty a naše veľkonočné sprievody krásnym zážitkom. Mám na mysli konkrétne činy veriacich, v konkrétnych situáciách. Kto to dáva a berie úplatky? Kto podporuje (alebo toleruje) korupciu? Kto kradne a podvádza? Je toho toľko, že to nehodíme na jedného neveriaceho z piatich (a ešte raz, mnohí neveriaci majú morálnejšie správanie ako niektorí veriaci). Kde sme, keď sa ubližuje druhému človeku? Hovorí mi učiteľka, ktorá objavila v triede niekoľko rokov zneužívané a zničené mladé dievča. Učiteľky sa o nej vyjadrovali, že je „čudná,“ ale normálny človek musel vidieť hneď, čo sa s ňou deje. Už len z dorezaných rúk trasúceho sa dievčaťa. Nevidel som nikdy smutnejší pohľad týraného človeka, ktorému vlastný otec roky ubližoval. Kde sú veriaci susedia, priatelia a učitelia? Všetci s hlavou v piesku? A kto to zneužíva eurofondy, robí daňové podvody a priživuje sa na štátnych projektoch? Je jedno, či kradne a klame sociálny alebo kresťanský demokrat. Je to hriech. Kedy sa postavíme a zakážeme politickým stranám zneužívať náboženské označenia a symboly?

Boh nám dal ruky a nohy, aby sme konali

Som presvedčený, že Boh nás poslal na túto zem ako podnikateľov a vybavil nás talentmi a silou, aby sme s nim spolupracovali na rozvoji Božieho kráľovstva . Nie sme tu na to, aby sme nadávali, že je všetko zlé a vyplakávali, ako nám všetci krivdia. Boh chce od nás konkrétne činy, akcie a nie prázdne slová a gestá.

Prečo sme často takí smutní, ustráchaní a izolovaní? Kde je naša viera a poslanie? Kto má mať odvahu, ak nie tí, ktorým pomáhajú Boh, Ježiš a Duch Svätý? Mozog včely má 10 tisíc mozgových buniek a čo všetko dokáže tento malý tvor. Je to však len 0,000001% z počtu buniek v mozgu človeka, ktorý je stvorený na obraz Boha. Tak prečo lamentujeme a nemáme guráž na konkrétne činy? Trasieme sa pred krízou, ktorá vznikla práve preto, že sme vieru zatvorili do kostolov a našich domovov. Kto má vyriešiť obrovské problémy chudoby, nezamestnanosti a poškodenej prírody? Tí, ktorí si za Boha vybrali HDP a každý deň sa modlia k jeho rastu?

Poznám pani, ktorá je stále veselá a chce pomáhať druhým ľuďom. Deťom rozdáva cukríky a v snahe konať dobro rieši veci, ktoré by riešiť nemusela. Pokúšajú sa ju strčiť do blázinca a nasadiť na ňu psychofarmaká. Veď kto môže byť dnes veselý a šťastný a robiť len tak dobré skutky? Svätý František z Assisi, ktorý sa prihováral vtáčikom by sedel v blázinci na doživotie – na samotke alebo s Mirkom Sanigom.

Po seminári sa ma niekedy pošepky spýta účastník, či som veriaci. Ako keby sme boli disidenti alebo underground. Viera je veľký dar ale aj mandát, aby sme konali a nesedeli za pecou. Lamentovanie nad našim osudom, rozprávanie o svete, kde je všetko zlé a skazené je vyjadrením nedostatku viery. Svet, na ktorý nadávame sme my. Veci okolo nás sú súčasťou Božieho plánu. Je to výsledok toho, čo sme urobili, ale aj neurobili a urobiť mali.

Namiesto kameňa hoďme klbko priateľstva

Boli ste už niekedy na futbale, kde je plný štadión domácich fanúšikov a počujete kričať iba skupinku hostí? Prečo nepovzbudzujú? Neveria svojim? Nemajú odvahu, vieru vo víťazstvo, motiváciu alebo energiu? Veriaci mi niekedy pripadajú ako tichí fanúšikovia, ktorí si potom doma a pri pive rozprávajú svoje zážitky z futbalu. Ale tam, kde sa mali prejaviť boli ticho. Možno, že zachovávajú bobríka mlčania, podľa svojich pastierov, poviete si. Viera však nie je o kričaní, ani o múdrych rečiach. Je o činoch v našich životoch. Mnohí ľudia viac ľutujú, to čo mali urobiť a neurobili, ako to, čo urobili a nedopadlo dobre. Nadávame na školy, nemocnice, politikov a sudcov. A čo sme, okrem nadávania pri pive, urobili? Pre školu a deti v nej, pre to, aby boli politici lepší a zodpovednejší? Nedávno sme besedovali s Anselmom Grünom v Nemšovej. Dostal otázku, prečo sú v politike bezcharakterní a nemorálni ľudia. Jeho odpoveď bola jednoduchá – preto, lebo takto hovoríte. Ako tam môžu byť dobrí ľudia, keď všetkých hodnotíte ako zlých? Stretávam veľa bohatých ľudí. Nie všetci zbohatli poctivo, ale v každom by sme mali hľadať Zacheja. Nemyslím si, že úlohou veriacich je stanovovať morálne štandardy a kontrolovať ich, hrať sa na bezchybných farizejov a nastavovať druhým zrkadlo. Jasné, že máme nasýtiť hladných, prichýliť pocestných, zaodievať nahých alebo navštevovať chorých. Ale máme aj vzhliadnuť na zachejov medzi nami a zakričať na nich, nech zlezú zo stromov, objať a prijať ich. A možno by sme mohli vybehnúť aj na strom a hľadať v dave Krista, podobne ako Zachej v Jerichu. Kde je tá láska, ktorá nám tak chýba. Schovali sme si ju iba pre seba a svoje rodiny? Moja sestra je učiteľka a jej žiaci majú obľúbenú hru. Hodia spolužiakovi malé klbko priateľstva a povedia mu, čo pekné alebo dobré na ňom našli. Deti milujú túto hru. Ale bez klbka si väčšinou nevedia povedať nič pekné a láskavé. Zdá sa mi, že aj my veriaci sme kdesi stratili toto klbko, bez ktorého si nechávame lásku, ktorú nám Boh dáva v neobmedzenom množstve, iba pre seba.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.