Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Messaggio - Pavol Hucík

small_Pavol Hucik.jpg

Katolícky kňaz, správca farnosti Bystrany. Stojí v službe oslobodzovania.

VAŠE OTÁZNIKY

Príbuzní ma nútia robiť „opatrenia“ proti urieknutiu

Vážená redakcia,

som mamičkou malej dcérky. Keď k nám príde babka alebo prababka (z manželovej strany), nepretržite nás varujú pred urieknutím dieťaťa. Pripomínajú mi, aby som tváričku našej dcéry pretierala pomočenou plienkou a tak predišla následkom z urieknutia. Hoci ide o veriace ženy, odvolávajú sa na „osvedčené“ skúsenosti s touto praktikou. Mohli by ste z kresťanského pohľadu vysvetliť, čo to je urieknutie, aké má následky a ako mu predchádzať? Ako máme svoj odmietavý postoj vysvetliť rodičom? (keď to nechcú pochopiť, vraj babka číta snár..) Ďakujem.

IVICA, Banskobystrická diecéza

 

Milá čitateľka, úprimne Vám ďakujem za otázku a za odmietavý postoj k poverám. Urieknutie možno nazvať aj prekliatie pohľadom. Je to viera, že uprený a negatívny pohľad môže spôsobiť druhému človekovi zdravotné ťažkosti – slabosť, malátnosť, nevoľnosť, zvracanie a pod.

S urieknutím sa neraz spája zlorečenie a zarieknutie. Zlorečenie ako vyslovené prianie zla a zarieknutie ako prehnané vyslovenie obdivu, v dôsledku ktorého sa vraj stal presný opak. Napríklad niekto povedal: „Jóóój, aké krásne dieťa!“ a ono dostalo náhle zdravotné problémy.

Na odstránenie urieknutia sa najčastejšie používa „uhlíková voda“, nosenie červenej šnúrky na ruke,okiadzanie bylinami alebo to, čo ste popísala v tázke. Aký postoj máme k týmto veciam zaujať ako kresťania?

Prianie zla alebo preklínanie je opakom požehnávania. Preklínanie je túžba, aby sa druhému človekovi stalo niečo zlé. To môže byť vyjadrené slovami, gestami alebo zlým pohľadom. Osobitnou formou je sebapreklínanie, čiže zvolávanie zla na vlastnú osobu. Napríklad: „Ja to nikdy nedokážem! Ja som debil! Mňa z toho porazí!“

Preklínanie pôsobí prirodzene a duchovne. Ak je vyjadrené v prítomnosti toho, komu je určené, môže pôsobiť negatívne na jeho myseľ a emócie. Závisí to od toho či je prijaté alebo či má z neho strach. Duchovne pôsobí najmä keď pochádza od toho, kto má nad daným človekom väčšiu autoritu – napr. rodič nad dieťaťom, starý rodič nad vnúčaťom alebo nadriadený nad podriadeným.

Čo otvára človeka pre účinky preklínania? Hriech, nedôvera Bohu a viera, že sa mi stane niečo zlé. Tá vedie k strachu a úzkosti. Lenže čo nám hovorí Božie slovo?

„Nebojte sa!“ (Mt 28, 10). Alebo: „Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách“ (Ž 91, 10-11).

Ak veríš, že Ťa Boh ochráni, On Ťa nesklame! Ak veríš, že Ťa niekto uriekne, pochybuješ o Božej ochrane a otváraš sa pre pôsobenie zlého ducha, ktorý Ti chce škodiť.

Ako sa brániť pred urieknutím? Nebáť sa a dôverovať Bohu. Žiť v čistote srdca - v milosti posväcujúcej. Priať všetkým dobro, ako povedal Ježiš: „Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ (Lk 6, 27-28).

Rodičia by mali denne požehnávať deti a zverovať ich pod Božiu ochranu a tiež aj Panny Márie. Ich modlitba je na základe autority, zverenej Bohom, silnejšia ako všetky urieknutia. Napokon my kresťania sme ako Ježišovi učeníci dostali moc nad úkladmi diabla: „Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí“ (Lk 10, 19).

Jestvuje však aj „pseudourieknutie“, keď má človek príznaky urieknutia, bez akéhokoľvek podnetu zvonku. Privolal si ho svojím strachom, upodozrievaním druhých a vierou v negatívne veci. V praxi sa málokedy dokáže, že dotyčný bol skutočne urieknutý. Väčšinou ide o prirodzené zdravotné komplikácie alebo o autosugesciu.

Vzhľadom na to, že sa príznaky urieknutia prejavujú telesne, potrebujeme na ich odstránenie použiť v prvom rade prirodzené prostriedky: ísť za lekárom, rešpektovať jeho pokyny a užívať predpísané lieky. Ak nemáme výslovné dôkazy, je nutné prestať upodozrievať druhých, pretože by sme sa dopúšťali krivého obviňovania.

Ak by naozaj išlo o pôsobenie negatívnych duchovných síl, použitie materiálnych prostriedkov na ich odstránenie by bolo neúčinné. Takže ak by sme prirodzeným veciam pripisovali nadprirodzenú moc, ako je to pri uhlíkovej vode alebo pomočenej plienke, bola by to povera. Morálny teológ A. Beneš píše: „Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov...“ (Morální teologie, Krystal OP, 1994, s. 157).

Milá čitateľka, uvedené skutočnosti vo Vašej rodine môžu byť vhodnou príležitosťou na hlbší rozhovor s Vašimi rodičmi o podstate katolíckej viery. Verím, že aj tieto riadky Vám pomôžu zdôvodniť im Váš odmietavý postoj. Na záver ešte jedna rada: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám...“ (Jak 4, 7-8)

Pavol Hucík, kňaz


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel