La mia storia

To mi kedysi povedala známa, ináč dvojnásobná mamička. Dnes, po roku mojej vlastnej materskej, jej dávam za pravdu. Viem aj, o čom hovorila ďalšia kámoška, ktorej z materskej hrabalo a aj tá, ktorá si čas pri všetkých štyroch (!) deťoch vychutnávala. Sú mi dobre známe všetky tieto stavy…

Pred odchodom na materskú som bola zvedavá, ako budem znášať dva roky viac-menej mimo práce, s minimom sociálnych kontaktov a s neustálymi nárokmi bábatka.

Teraz som v polčase a musím povedať, že materská “dovolenka“ je pre mňa pestrá zmeska: obrovského naplnenia z materstva, radosti z mojej malej potvorky, občasnej nudy, stresu, nevyspatosti, nervozity, a naopak - vnútorného pokoja, času na modlitbu, strelných modlitieb pri varení, úžasu na prechádzkach prírodou, vďačnosti za každý kontakt „zvonka“, vzácnych chvíľ ukradnutých pre seba… Jedna vec, ktorú vôbec nepociťujem, je – že by sa v mojom živote nič nedialo. Lebo aj keď je môj deň predvídateľný a navonok mierne nudný, predsa sa pod jeho povrchom často udejú dôležité veci. Napríklad že som k malej láskavá, aj keď sa cítim pod psa. Alebo v potrebe vymaniť sa z rutiny napíšem dobrú poviedku. Alebo sa výborne porozprávam s manželom. Alebo sa zapriem a vyžehlím kopu prádla…

Navonok je materská naozaj púšť. Myslím si však, že sa v nej dajú naučiť vzácne veci, a to nielen teoreticky, ale tvrdo - s každodenným praktickým opakovaním. Pokora, láskavosť, obetavosť, trpezlivosť… ale aj akýsi jasný pohľad na veci „tam vonku“, rozlíšenie toho podstatného od nepodstatného.

Človek sa učí byť menej sebecký (na svoje aktivity a záľuby beztak nemá čas); chýbajúce osobné voľno zato vyvažujú momenty intenzívnejšieho vychutnávania si „tu a teraz“, zostrené vnímanie krásy, dobra a toho zaujímavého okolo.

Na materskej sa to ale môže občas aj tak trochu „zamotať“ v hlave. Bez ohlušujúceho vplyvu zvonka a bez neustáleho premýšľania sa niekedy začnú zvnútra vyplavovať divné veci. To je asi to, o čom hovoria žienky, keď im na materskej „hrabe“.

Kamoška – psychologička mi to vysvetlila tak, že na materskej žena zažíva určitý druh deprivácie, dostane sa viac do kontaktu so sebou samou a ak má nejaké vnútoré konflikty alebo nevyriešené veci, možu sa jej práve počas tohto obdobia dostať do vedomia a pliesť ju. Aj ja som mala takúto skúsenosť, ale vymotala som sa  a posunulo ma to ďalej.

Čo chcem tým všetkým vlastne povedať? Len to, že mamičkovanie je vzácny čas. Samozrejme, najmä kvôli tomu malému človeku, ktorého máme tú česť formovať. Ale zároveň formujeme aj seba. Ak chceme.

Ešte chcem na záver (budúcim) mamičkám zdôrazniť, že popri každodennej rutinke na materskej je treba nájsť si čas na seba. To je nesmierne dôležité! Toto sa neudeje samo – musí si to zorgaizovať a ustrážiť mamička. Ja si napríklad dávam ciele, čo chcem napísať, prečítať si, s kým sa chcem stretnúť. Aj tento článok je môj malý relax po desiatej večer… Ale už budem končiť – malá ma budí o šiestej.

Ľubica Vopičková