Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Un piccolo “nodulo” che avevo toccato per caso sul collo stava per cambiare non solo quei piani, ma tutta la vita. Bisogna toglierlo – consigliò il medico. È un’operazione semplicissima, niente di particolare. In ospedale passai solo tre giorni e poi con grande calma e senza alcuna preoccupazione aspettavo i risultati della biopsia.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Messaggio - Prof. Peter Šiška

small_Peter Siska2.jpg

Slovenský disident žijúci v Amerike.
Professor na Univerzite (United States Military Academy, West Point,New York), zo Slovenska má doktorát z prírodných vied (RNDr), kandidát vied (CSc) a z Ameriky Ph.D.

Úvod

Jeden z najznámejších obrazov znázorňuje Ježiša ako dobrého pastiera. Ježiš drží pastiersku palicu v ruke, na ramenách mu visí ovečka a v pozadí na zelenej tráve sa pasie zvyšné stádo oviec. Príroda na obraze sa podoba prírode na Strednom Slovensku a atmosféra znázornená na obraze vzbudzuje dojem pokoja, bezpečnosti a hojnosti. Podobne aj Žalm 23: 1-3, predstavuje samotného Boha v podobe pastiera: “Pán je môj pastier nič mi nechýba, dáva mi líhať na pasienkoch zelených, pri tichých vodách ma občerstvuje, obnovuje moju silu a vedie ma po ceste spravodlivosti.” Najmenším stádom na svete je rodina. Rodina je zároveň základom spoločnosti a zdrojom šťastia na tejto zemi. Najväčšie blaho, ktoré môže človek na tomto svete dosiahnuť je zdravá a šťastná rodina. V žalme 133 sa píše: “Ako je dobre a krásne ked bratia žijú pospolu! Je to ako keď vzácny olej steká po hlave Árona, ako rosa z Hermonu, ktorá sa vznáša po svahoch vrchov.”

Dnešná doba a rodina

Najväčším paradoxom dnešnej doby je neschopnosť človeka vybudovať šťastnú rodinu. Napriek vysokému vedecko technickému pokroku ľudstva, rodinný život nie je šťastnejší, skôr naopak, dostáva sa do väčšej krízy. Nasvedčuje tomu počet rozvodov, počet násilných prerušení tehotenstiev a vzrast rodinnej surovosti tzv. (domestic violence). Kde je príčina tejto krízy? Koho možno viniť za takýto katastrofálny rozpad rodinných hodnoť? Mnohí hľadajú odpoveď vo vonkajších príčinách ako sú moderna doba, kultúra, napätý život, drogy a alkohol. Život bol však ťažký aj v minulosti: dve svetové vojny, hlad a chudoba a predsa rodiny držali lepšie pospolu ako dnes. Zdá sa, že dnešná rodina trpí viac dezorganizáciou ako kedykoľvek predtým – vládne viac sociálneho zmätku. Staré hodnoty padli a nové nie sú schopné nahradiť stratený poriadok. Médiá a technika neprinášajú viac pokoja a poriadku, odborne sa tomu vraví: “entropia” systému zvrastá - nie sme si istí kto má rodinu viesť a kto poslúchať, kto ma poučovať a kto ma byť poučený. Kopírujeme mnohé obrazy z filmov a televíznych programov, kde sú vzťahy často obrátené na hlavu. Holywood sa stáva silnejšou normou života ako Biblia. Čím bizarnejší obraz rodiny tým viac divákov pozerá televízny program a tým viac rastie zisk. Ľudia konzumnej spoločnosti sú viac zvedaví na klebety a senzácie ako sa učiť rozvíjať zdravé rodinné vzťahy.

Kto vedie rodinu?

V rodine získavame psychickú a mentálnu stabilnosť a morálne hodnoty. Základom správnej funkcie každej organizácie je dobré vedenie. Tento zákon platí rovnako pre rodinu, ako platí pre každú organizovanú jednotku. Rodina musí mať zdravé vedenie, schopného “lídra” aby mohla byť základnou bunkou spoločnosti. Keď si položíme otázku, kto je vlastne dnes na čele rodiny, dostaneme zvyčajne nejasnú odpoveď. Kresťanská tradícia učila od začiatku, že otec je hlavou rodiny. Otec sa chápal ako základný kameň na ktorom leží budova rodiny, tak ako leží na Kristových ramenách celá Cirkev. Od začiatku komunizmu postavenie otca ako hlavy rodiny bolo terčom útokov propagandy v médiách a v školách. Pamätám si na nástenku na hlavnej chodbe školy, ktorá si robila posmech z Apoštola Pavla a najmä z jeho listu ku Efezanom hlava 5, verš 22-25: “Manželky sa majú podriadiť manželom ako Pánovi, lebo manžel je hlavou ženy ako Kristus je hlavou Cirkvi…tak ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj manželky sa majú podriadiť manželom vo všetkom.” K tomu Pavol ešte dodáva: “Manželia milujte si svoje ženy, tak ako Kristus miloval Cirkev a obetoval sa za Cirkev aby ju posvätil.” Komunizmus dal jasne najavo, že má záujem v prvom rade odstrániť otca z vedúcej pozície v rodine a potom manipulovať s rodinou podľa svojej vôle. Táto činnosť je veľmi podobná diablovej práci v rajskej záhrade, obe udalosti sú paralelné. Had, ktorý zosobňuje diabla vie, že jeho intrigy nemôžu prejsť priamo cez Adama a preto ide na vec obkľukou. Najskôr oklame Evu, ktorej nahovorí, že nie on, ale Boh je klamár a potom cez Evu zaútočí na muža. Ako vieme táto taktika sa mu veľmi dobre podarila a preto ju používa s úspechom až dodnes: “A či je ozaj muž tvojou hlavou? A či nie si ty rovnako schopná ako on? Snahou zlého ducha je priniesť rozkol v jednote rodiny. Diabol vie, že ak rodina stratí otcove vedenie, zostáva slabá ako hrad, ktorý stratil svoje hradby a ľahko padne pod útokom nepriateľov.

Podriadiť sa alebo nepodriadiť

Ak sa podrobnejšie začítame do Písma Svätého dozvieme sa, že najväčším problémom vo svete je pýcha. Podľa Biblie, Boh uprednostňuje poslušnosť nad všetky obety sveta. V prvej knihe Samuelovej v kapitole 15 a veršoch 22-23 sa píše: “Poslušnosť je viac ako obeta a podriadenie je viac ako všetky obety v chráme!” Táto časť Svätého Písma nie je veľmi populárna medzi ľuďmi to však neznamená, že to čo je populárne je aj dobré, alebo pravdivé. Podriadiť sa je dnes ťažšia úloha, ako pristáť na inej planéte. Rebélia začína v rodinách, deti voči rodičom a rodičia jeden proti druhému. Podriadenie ženy sa v Biblii nechápe v otrokárskom zmysle, ale je to podriadenie samému Bohu. Podobne aj muž z lásky k žene a ku svojej rodine je ochotný podriadiť svoje záujmy pre blaho svojej manželky a svojich deti. Moje osobné skúsenosti potvrdzujú evanjeliové učenie. Kedykoľvek som sa snažil skryť za manželkyn chrbát a ponechal rozhodnutie iba na jej pleciach výsledok sa neobišiel bez ťažkých následkov aj keď riešenie sa zdalo byť v danom okamihu dobré. S prekvapením som zistil, že Boh žehná rozhodnutia otca rodiny aj keď to nevidíme okamžite, ale roky dajú tomuto rozhodnutiu za pravdu. V Písme Svätom vidíme ako Jozef dostáva vnuknutia vo sne, ktoré mu pomáhajú urobiť dobré rozhodnutia pre svoju rodinu. Nemyslím si, že toto je iba príhoda z Biblie, ale každý z nás môže zakúsiť podobnú pomoc pri rozhodovaní sa vo svojej rodine. Pamätám si ako najstaršia dcéra si zaumienila študovať vo vzdialenom meste hoci mala možnosť študovať doma, chcela byt však nezávislá. Skončila predčasne strednú školu a za dobré výsledky dostala štipendium na domácej Univerzite. Nechceli sme s manželkou prekážať v jej rozhodnutí a manželka bola zato, aby odišla z domu podľa svojho želania. Semester už začal a všetko sa zdalo rozhodnuté. Nasledujúci deň som mal sen v ktorom som jasne videl, že toto rozhodnutie nie je správne. Ráno som vzal manželku a dcéru na dekanát a požiadal o jej zapísanie na štúdium. Na šťastie zástupkyňa dekana bola veľmi ochotná a Lýdia skončila v prednáškovej sieni a prebranú látku pomaly, ale iste dobehla. Prežili sme spolu pekné roky počas jej štúdia a teraz žije samostatne ako dospelá žena vo veľkomeste a robí rozumnejšie rozhodnutia v porovnaní s tým sedemnásťročným dievčaťom, ktoré sa chcelo stať zavčasu dospelou osobou. Otec je prirodzeným a Bohom ustanoveným vodcom svojej rodiny. Ak odmieta si plniť túto úlohu, trpí s tým celá rodina. K tomu treba mladých ľudí vedieť vychovávať. Nemôžeme očakávať, že tieto veci nám padnú sami od seba z neba, ale treba aby sa organizovali vzdelávacie kurzy pre mladých ľudí. Potrebujú si rozšíriť svoj obzor a učiť sa múdrosti pre blaho svojich budúcich rodín.

Dve hlavné charakteristiky otca ako hlavy rodiny

Aký má byť teda otec? Aké su hlavné charakteristiky “lídra” rodiny a ako majú odzrkadľovať dnešnú dobu? V žiadnom prípade hlava rodiny nie je despotický človek, ktorý chce mať všetko podľa svojej vôle, ale človek, ktorý hľadá aktívne Boha, vzrastá v láske a miluje svoju manželku a deti viac ako svoj život. Byť hlavou rodiny znamená predovšetkým milovať. Rozhodovacia sila otca ako hlavy rodiny je závislá na stupni lásky, ktorú je schopný otec preukázať svojej manželke a svojim deťom. V štáte Tennessee som sa zúčastnil prednášky známej aktivistky z mesta Clarksville. Nikdy nezabudnem na jej tvrdenie: “Najlepšiu službu, akú otec môže vykonať pre svoje deti je milovať ich matku.” Týmto jednoduchým spôsobom sa otec automaticky stáva rešpektovanou hlavou celej svojej rodiny. Zdá sa to veľmi jednoduché tvrdenie a predsa vo vyspelých krajinách je rozvodovosť takmer 40- 50 percent, teda toto tvrdenie nie je predsa také samozrejmé. Flirtovanie s inými ženami, alebo dokonca aktívne hľadanie vzťahov mimo manželstva, okamžite degraduje otca ako hlavu rodiny. Táto funkcia je vyhradená automaticky tomu, kto preukáže túto úctu iba svojej vlastnej manželke. Deti vyslovene neznášajú akýkoľvek prejav zvýšenej empatie svojich rodičov k iným osobám odlišného pohlavia okrem vzájomnej lásky medzi svojimi rodičmi. Ak chce otec urobiť deň pre deti krajší stačí ak pripomenie svojej manželke, že vyzerá dnes veľmi dobre. Niekedy sa so žartom pýtam svojich detí: “Hej deti, kde ste to takú peknú a šikovnú mamu len našli? V ktorom obchode ste ju kúpili?” Odpoveďou sú ich usmiate tváre a hlasný súhlas s tým názorom o šikovnosti a kráse ich matky.

Kňaz a ochranca rodiny

Ak by sme chceli zosumarizovať hlavné charakteristiky otcovej autority, dve veci výrazné vstúpia do našej pozornosti: za prvé duchovná vyspelosť a po druhé ochranná povinnosť. Ak si deti vážia otca budú ho poslúchať viacej než ktoréhokoľvek kňaza v kostole. Otec nemusí mať doktorát z teológie, aby bol kňazom svojej rodiny. Nikdy nezabudnem na tie upracované ruky môjho otca ako aj ostatných starších mužov na dedinách, ktorí vedeli v nich držať aj sekeru, alebo krompáč, ale aj Bibliu. Dnes sú oveľa väčšie možnosti vzdelávať sa ako kedykoľvek predtým. Vďaka digitálnej revolúcii mladí ľudia majú priam fantastický prístup k najrôznejším informáciám. Slúži tento informačný zdroj ku nájdeniu pravdy, alebo slúži k špekuláciám, ktoré ich oberajú o pravdu? Najväčším paradoxom dnešnej doby je protiklad medzi množstvom informácií, ktoré veda a technika ponúka pre vzdelávanie a triviálna znalosť duchovných vecí, ktorou sa ľudia vyznačujú… akási “hluchota” modernej doby, ktorá je preplnená honbou za pôžitkami konzumnej spoločnosti a stratou duchovnej identity. Ľudia kritizujú kresťanstvo a pritom by prepadli na skúške zo základov katechizmu. Kráľovstvo Božie pripomína kupca, ktorý našiel vzácnu perlu a predal všetko čo mal, aby si zakúpil to pole!” (Matúš 13: 45). Presne to isté sa vzťahuje aj na našu kresťanskú vieru. Ak chce mladý človek byť raz otcom a autoritou doma musí poznať svoju vieru viac ako kedykoľvek predtým, lebo množstvo informácie, ktoré prichádza do očí a uší v dnešnej dobe spôsobuje v deťoch zmätok. Deti si nedokážu túto informáciu utriediť a vybrať si z nej to čo je pravdivé a prečo sa hodlá žiť. Ak otec nie je schopný nájsť Boha, bude to veľmi ťažký rodinný život pre manželku a aj pre celú rodinu. Otec musí byť predovšetkým duchovným “lídrom” inak sa rodina nikdy poriadne nezjednotí a hodnoty viery budú visieť na veľmi tenkej nitke. Najmä pre synov si nie je ľahko udržať vieru, ak ju nevideli u svojho otca. Mamina viera bude iba viera v ženskom podaní a syn bude ťažko nachádzať v nej svoju mužskú identitu.

Pastier a ochranca

Pastier stráži svoje ovce pred divou zverou, zlodejmi, zlým počasím, hladom, chorobami a všetkým čo by bolo nebezpečné pre jeho ovce. Podobne otec pracuje pre rodinu, aby mala na stole chlieb a strechu nad hlavou, avšak jeho starosť o rodinu sa s týmto ani zďaleka neskončí. Rodina musí byť chránená aj pred duchovným nedostatkom a morálnym zlom. K dosiahnutiu tohto cieľa musí byť otec uprostred svojej rodiny a neustále udržiavať kontakt s deťmi. Mnohokrát som sa necítil dobre keď som strávil veľa času v práci. Nič na svete nemôže ospravedlniť neprítomnosť otca v rodine. Pred pár rokmi som stretol Slováka v Chicagu, ktorý už osem rokov nebol doma. Konečne sa mu podarilo navštíviť svoju rodinu na Slovensku. Padli si do náručia. Dcéra medzitým vyrástla na dospelé dievča. Prítomnosť otca v jej živote boli iba pravidelne peňažné zásielky. Môže to stačiť pre zdravý vývoj rodiny? Zdravý mentálny vývoj mladého človeka potrebuje prítomnosť oboch rodičov. Rodinu treba neustále chrániť od všetkých nepriateľov. Jozef varovaný vo sne uteká so svojou rodinou až do Egypta, aby sa vyhol Herodesovi. (Matúš 2: 13-15). Dnes máme Herodesov prítomných všade, v drogách, na internátoch, v nemocniciach na interupčných klinikách, v podnikoch, v kinách, alebo v televízii. Kto ochráni deti pred Herodesmi v rôznych formách, ak niet starostlivého otca, ktorý bdie a chráni svoje stádo?

V roku 1985 som videl v USA reklamu, ktorá na mňa natrvalo zapôsobila. Pri hojdaní na hojdačke v parku deti zrazu zmizli. Bolo to varovanie pre rodičov, aby si neustále strážili svoje deti. Myslel som si, že takéto veci sa bežnému človeku nemôžu stať. O niekoľko rokov neskoršie kráčal som po ulici v meste College Station so svojou rodinou smerom ku kúpalisku. Bol horúci deň. Ulica bola tichá a prázdna. Môj najstarší syn, ktorý mal okolo sedem rokov sa rozbehol po chodníku pred nami. Nechal som ho voľne bežať, ale nespúšťal som ho z očí zatiaľ čo som držal za ruky dvojičky. Všetko sa zdalo veľmi pokojné a nesmierne pomalé ako keby páľava slnka, ktorá zalievala ulicu, nás úplne priklincovala k horúcemu asfaltu cesty. Zrazu sa nečakane objavilo biele osobné auto a zastalo rovno pri mojom synovi, otvorili sa dvere a niekto vo vnútri auta začal presviedčať syna, aby šiel do auta. Vyrazilo mi dych na niekoľko sekúnd. Videl som ako ruka vo vnútri auta máva na syna, aby podišiel k autu. V tom momente, keď som sa chcel rozbehnúť auto rýchlo ušlo. Syn im totiž povedal: “oco je hneď za mnou” a ukázal pritom na mňa prstom. Dvere sa teda rýchlo zatvorili a záhadné auto zmizlo hore ulicou. Apoštol Peter v jeho prvom liste v piatej kapitole a verši osem vraví: “Buďte triezvi a bdite lebo váš nepriateľ diabol obchádza okolo ako ručiaci lev a hľadá koho by zožral!” Otec ako dobrý pastier musí byť na čele svojej rodiny ako obrana proti útokom všetkých nepriateľov. V žiadnom prípade nemôže presedieť svoj vzácny čas niekde v reštaurácii, v krčme alebo kdesi v úrade. Ako môže ochrániť svoje deti od fyzického, morálneho a duchovného zla ak nie je aktívne prítomný vo svojej rodine? Je lepšie mať menej výhodné zamestnanie a stráviť čas doma, ako hľadať veľkú kariéru a finančný zárobok a nechať deti rásť bez otcovskej ruky. Slávny spisovateľ Jule Verne sa celý život zatváral do svojej pracovne, alebo tmavej veže kde písal svoje svetoznáme knihy. Nemal však žiadny zmysel pre rodinnú výchovu a jeho jediný syn vyrastal ako rebelant bez otcovho porozumenia a poučenia a skákal od jednej mláky do druhej. Aký zmysel má písať knihy, spievať, alebo pracovať celý život pre pozemskú slávu a materiálne bohatstvo a pritom stratiť možnosť byť so svojimi deťmi? Na tomto svete sme iba veľmi krátko a ak zmeškáme ten čas, ktorý sme mohli stráviť s deťmi a so svojou rodinou už nikdy v živote sa táto možnosť nevráti a zomrieme ochudobnení o to najväčšie bohatstvo, ktoré sme mohli vôbec na tomto svete mať. Pamätám si rozhovor s jedným kňazom, ktorý mi povedal nasledovné: “V živote som nevidel ani jedného otca na smrteľnej posteli, ktorý by rozprával o svojich úspechoch v práci, ale iba o svojej rodine, najmä o svojich deťoch.” Tak bolo aj s mojim otcom a tak to bude s nami všetkými. Nič nám nebude z tohto sveta chýbať, iba naša rodina. 

Záver

Vedúca úloha otca v rodine je mimoriadne dôležitá. Ježiš sa prirovnáva k viniču a svojich učeníkov a teda aj nás všetkých prirovnáva k zeleným ratolestiam. Znovu krásny obraz vzťahu medzi otcom a členmi rodiny. Ak si otec neplní svoju úlohu cely vinič aj s ratolesťami uschne. Otec je hlavným zjednocujúcim faktorom pre rodinu. S jeho výkonom rodina vzrastá, alebo padá. Otec je prítomný v rodine ako kňaz, ale aj ako pastier. Otec ako dobrý pastier stráži svoje ovce pred dravcami a vedie ich k vodám, kde sa môžu občerstviť, posilniť a dobre nakŕmiť. Týmto miestom je nebeské kráľovstvo ku ktorému všetci kráčame. Príchuť tohto nebeského kráľovstva môžeme získať už na zemi v dobre fungujúcej rodine, ako to potvrdzuje aj žalm 128: 3-4, kde sa hovorí: “Tvoja manželka bude ako úrodná vinica v dome a tvoji synovia budú ako olivové ratolesti okolo tvojho stola. Takto sa požehná mužovi, ktorý sa bojí Pána.”


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.