Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Miro Paško
Boh je dobrý Otec

small_IMG_20180120_171936.jpg

Manžel a otec dvoch detí. Podniká v záhradníckych službách.
trava.sk

Bol som obyčajným chalanom, ktorý vyrastal v nie obyčajnej dobe. Fungoval som ako zväzácky funkcionár. Robil som to z presvedčenia, pretože som nemohol pochopiť, ako v tej dobe, v dobe technickej revolúcie, môže byť niekto, kto verí v Boha.

Chodil som po uliciach a krútil hlavou a pýtal sa, prečo chodia ľudia do kostolov a zhromaždení, keď Boha nikdy nevideli. Dnes viem, že už vtedy bol Boh pri mne a ja som si kládol tieto otázky, aby som v pravý čas na ne dostal odpoveď. Bola jedna dôležitá vec a to, že moji starí rodičia sa za svoje vnúčatá horlivo modlili. Boh mi neskôr ukázal obraz ako moje staré mamy plačú za mňa a za moje sestry, aby sme Ho ako živého Boha spoznali.

Na ich živote som videl, čo znamená uctievanie a chválenie Pána. Môj život bol pestrý, popretkávaný rôznymi skúsenosťami so svetom, dievčatami, s drobnými krádežami. Stretol som jedno dievča z inej školskej triedy, ktoré bolo veľmi, veľmi zvláštne. Vedel som o nej (a všetci to vedeli), že je kresťanka. To mi stačilo na záplavu otázok a množstvo vo mne vtedy nepochopiteľných odpovedí. Začali sme spolu chodiť. Boh zrejme zavrel oči všetkým ľuďom v jej spoločenstve, lebo vtedy boli prísne pravidlá s kým môže veriace dievča chodiť a s kým nesmie chodiť. Chodil som s ňou do kostola, ale iba kvôli nej.

Teraz si pamätám, ako mal jeden Boží muž kázeň a ja som stále čakal, že bude hovoriť niečo o zlých komunistoch. Ale on tuším stále pozeral len na mňa a hovoril: Boh ťa miluje. A ja hovorím, no dobre, to som už počul, ale teraz niečo o tých komunistoch. Veď vám predsa ubližujú a prenasledujú Vás. A on stále nič. Tú lásku, ktorá žiarila z jeho očí vidím dodnes.

Dnes viem, že rozsieval, čo malo svojim časom vzklíčiť. Veľa sa ale v tom čase v mojom živote nedialo a tak som išiel na základnú vojenskú službu. Od svojho dievčaťa som dostal ako darček Bibliu, a v ťažkých nováčikovských chvíľach som tam objavoval poklady. Niekto ma prezradil, že ju mám a čakal ma ťažký výsluch od politického predstaviteľa armády, ktorý nevedel pochopiť, ako ja s mojim kádrovým profilom popredného zväzáka som bol schopný takého prečinu proti socialistickej morálke. Mal som pocit, že každú chvíľu skolabuje s infarktom. Zobrali mi Bibliu s poznámkou, že už ju viac nechcú u mňa vidieť. No nepomohlo to – vďaka Bohu.

Ešte jedna udalosť na vojenčine mala zásadný význam pre zásadnú zmenu môjho života. Bolo to druhým rokom, keď som mal nočnú službu dozorného na rote. Okolo jednej, druhej po polnoci som si povedal dosť a išiel som si ľahnúť spať. Tak ako som bol oblečený v uniforme som sa zvalil na voľnú posteľ, zaspal som, ale iba na chvíľu.

Odrazu som sa prebudil a nemohol som sa pohnúť. Bol som akoby paralizovaný, ale úplne pri vedomí. Vo svetle slabej žiarovky som okolo seba vnímal spiacich chalanov, videl som ako sa jeden prevracia na jednu stranu, iný zase chrápal. V tom som za sebou počul mužský hlas. Nepamätám si doslovne, čo mi hovoril, ale ostalo mi v pamäti význam tých slov. Hovoril do môjho života a spôsob, akým žijem, fungujem, niečo o hriechu a tým to skončilo. Mohol som sa posadiť a postaviť. Prešla mnou veľká bázeň, triaška a strach.

Po príchode z vojenčiny som bol na jednej evanjelizácii a kazateľ veľmi dlho rozprával a ja som zaspal. Odrazu som mal sen, akoby mi niekto v ňom hovoril: „Poď a nasleduj ma“. Vtedy som sa zobudil a počul záverečnú otázku kazateľa: Ak chceš nasledovať pána Ježiša Krista, urob to teraz. Nebolo čo rozmýšľať, bežal som dole a tam som prijal Krista.

Odvtedy je nielen pri mne, ale prebýva aj vo mne svojim Svätým Duchom. Ukázal mi následne obraz, ako vysím na kríži – ale nie na tom strednom, lebo tam bol môj Spasiteľ, ale na tom vedľa. Bol to môj presný obraz – obraz omilosteného lotra, ktorý ešte dnes bude s Ním v raji. Neskôr som Ho mal ešte možnosť spoznať aj ako chápajúceho Otca. 

Sedel som tak raz doma v miestnosti, ktorá mala takú presklenú strechu. Bolo mi tak veľmi, veľmi biedne na duši, plakal som, zavrel som oči a vzlykal. Počul som hlas, ktorý hovoril: „plač, kludne plač, Ja ti rozumiem, Ja poznám tvoje problémy“. Zavrel som oči a prežíval kľud, aký nevie dať žiaden človek, žiadna filozofia, žiadne náboženstvo. Iba On, On sám, živý a mocný Boh, Pán neba i zeme, láskavý a trpezlivý, nebeský Ocko.


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium