Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Anna Václavová

small_Anna Vaclavova.jpg

Je matkou a vdovou.

Pri jednej návšteve syna v nemocnici primár oddelenia si zavolal nás rodičov do svojej kancelárie. S hlasom plným porozumenia a neutajeného súcitu nám oznamoval:
 
„Ťažko mi je vysloviť čo musím, lebo je to o to bolestnejšie, že som spolupracoval s vami vo všetkom čo sa pre vášho syna vykonalo. Ale verte mi, zo všetkých síl sme robili všetko čo sa len dalo urobiť pre záchranu vášho syna. Žiaľ, vybral všetky dostupné typy chemoterapie, ožarovanie ešte zhoršilo jeho stav, zobrali sme mu kostnú dreň... Čo pre neho môžeme ešte urobiť, dať mu jednu chemoterapiu, ktorá mu pomôže ešte aspoň 20-30 dní život predĺžiť. Hovorím to aj preto, aby ste sa podľa toho zariadili.“
 
Nasledoval náš argument, že „však má odobratú kostnú dreň, pre možnú transplantáciu“. Odpoveď znela: „V takomto štádiu vývoja choroby, to už nie je možné“. Dohodli sme sa, že synovi nedáme poznať skutočný stav, aby sme ho netrýznili.
 
Chceli sme si ho zobrať domov my, rodičia, aby sme jeho manželku a polročnú dcérku ušetrili. Ale primár bol rozumnejší. Povedal, aby sme zariadili čo je treba, starali sa o syna v jeho rodine, aby si malej ešte užil. Ťažké by bolo zdôvodňovať, prečo nemôže byť s malou a manželkou. Prirodzene prijali sme tento argument. Nakoniec, denne sme mu nosili domácu diétnu stravu, čaje, švédske kvapky, ovocné šťavy, šťavu z cvikly a kozie mlieko k nim domov.
 
Jeden kňaz, v dobrom úmysle chcel, aby sme mu povedali pravdu o jeho stave. My sme to na základe rozhovoru s lekárom odmietali. Po niekoľkých týždňoch, kedy už prekročil určený časový limit sme zbadali, že už nemá taký hrubý krk, ani tak vydutý chrbát a nesťažuje si na bolesti rúk. Črtal sa zázrak!
 
Nasledovala kontrola v nemocnici, na ktorú išiel, aj si to odšoféroval sám. Po kontrole zatelefonoval domov a mi oznámil, že je zdravý. Moja odpoveď znela: „to nie je možné“ – až som sa seba zľakla. Ako sme spolu dohovorili, išla som to oznámiť manželovi:
 
„Ocinko, Jojko je zdravý!“
 
Jeho odpoveď: „To nie je možné!“ Ale bolo! Zmizli všetky nádory, upravili sa markery! Ako to Boh dokonale urobil!
 
V tomto príbehu je len jediný hrdina: „Boh.“
 
Po tom, ako Boh uzdravil môjho syna, išla som sa poďakovať primárovi MUDr. P. Fuchsbergerovi, a MUDr. Lakotovi, súčasne aj ošetrujúcim lekárom nášho syna. MUDr. P. Fuchsberger sa zaujímal, čo sme doma so synom robili. Oznámila som mu, že napriek jeho výroku o stave syna, aj keď sme mu dôverovali, sme pokračovali v modlitbách a v alternatívnej liečbe, ktorú synovi vybrala, a aj čiastočne zabezpečovala moja priateľka lekárka, a ktorú on predtým schválil, okrem toho pribudla aj liečba hladom, lebo dostal zápal okostice a dokázal prijímať len tekutinu. Jeho otázka: „Keby sme vedeli čo mu pomohlo?“
 
Odpovedala som slovami: „Pán primár, neurazte sa, ale bol to jedine Pán Boh.“ Jeho odpoveď: „Máte 100%-ne pravdu.“
 
Bol to známy kresťanský lekár, primár interného oddelenia na Onkológii v Bratislave na Klenovej ul., MUDr. Peter Fuchsberger (zomrel po autonehode). 
Poznámka: Prečo až teraz? Syn po chemoterapiách mal problém s pamäťou. Priebeh ochorenia i liečenia mal vykreslený inak a nebolo možné do toho vstúpiť, lebo by to vyvolalo neželateľné ťažkosti - žijú niektorí svedkovia, ktorí vedeli, s nami spolupracovali a videli čo robíme pre syna. 
Ani jeden z lekárov, ktorí sa starali o nášho syna, nevzal žiaden úplatok. 
Musím citovať doc. Babála: „Ako si to predstavujete, veď nám ide o život človeka.“ MUDr. Koza, MUDr. Fuchsberger aj MUDr. Lakota:
 
„Pre mňa je pacient ako otec, či mama, syn, či dcéra, brat, či sestra.“
 
Toto je skutočnosť o týchto lekároch, ktorú som osobne s nimi zakúsila.
 
Nech je týmto oslávený Boh, pre ktorého nie je problém ani rakovina tela - ale ani rakovina duše: hriech. Jediné, čo hľadá, je ľútosť a pokora zohnúť sa pred majestátom Boha.

Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel