Youtube (video correlati)


 

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Kara Tippettsová

    2014-10-30
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - akad.mal. Ladislav Záborský

small_small_zaborsky-01.jpg

Známy akademický maliar väznený pre aktívnu vieru v Boha

V roku 1953 ma zatkli komunisti a odsúdili vraj za „velezradu“. Bol som takmer polroka vo vyšetrovacej väzbe na „samotke“. Nebol som však sám, bol tam so mnou aj Boh. A inšpiroval ma - k básňam. No nemal som ani pero, ani papier. Preto keď mi ráno „požičali“ mydlo, namydlil som spodné dno cínového lavóra a z „požičaného“ hrebeňa si vylomil zúbok. Ním som potom písal na namydlené dno. Proti oknu sa mi písmo lesklo a do večera som sa báseň naučil naspamäť.

Tridsať básní som si denne opakoval štyri roky, napísať som ich mohol až po návrate domov. Nenamýšľam si, že som básnik. Napísané básne sú úprimnou kronikou môjho vnútorného života v „samotke“. A svedectvo Božej pomoci, ktorou ma posilňoval v ťažkých chvíľach Duch Svätý. Často sa k nim vraciam, lebo sú v nich hlboké meditatívne myšlienky.

Vo väzení som bol pre náboženskú aktivitu. Chceli ma však odsúdiť za velezradu, ale nič velezradného na mne nemohli nájsť. Nakoniec „velezradnú zápisnicu“ napísali sami. Nepravdivú! A že ak ju nepodpíšem, zatknú aj moju ženu. Mali sme tri malé deti, tak som podpísal. Pri každom pojednávaní som však uvádzal, že som podpísal pod nátlakom. Išlo o štyri súdne pojednávania a nakoniec ma predsa len odsúdili ako velezradcu na 7 rokov.
K tomu pristúpila strata občianskych práv a majetku. K mojej úplnej rehabilitácii došlo na jar 1969-roku, po polroku ale rehabilitáciu zrušili... Musel som absolvovať ešte trinásť pojednávaní, kým velezradu zmenili na miernejší paragraf. V roku 1990 som bol rehabilitovaný úplne. Chvála Bohu.

Tých päť mesiacov v samotke boli pre mňa duchovné cvičenia. O byt a stravu som mal postarané. Exercitátor bol Duch Svätý. On mi diktoval tieto básne, rýchlo som ich písal a do večera som sa ich naučil naspamäť. Tieto vnuknuté básne mi pomáhali žiť vo väzení.

Ale aj teraz sú pre mňa – aj pre iných – zdrojom povzbudenia. A sú dôkazom dobroty, lásky a pomoci Najvyššieho, zážitkom radosti z Boha. Stále mi pripomínajú na aké duchovné výšky ma Duch Svätý vyviedol v tej samote, keď som nemohol bez veľkej bolesti myslieť na minulosť ani na budúcnosť, mohol som myslieť len na Boha, na nebo a to mi dávalo optimizmus v ťažkých chvíľach.

No najviac optimizmu mi dávali Ježišove slová:

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť (tá nepravdivá „velezradná“ zápisnica!); radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
(Mt 5, 11-12)

A ďalšie Ježišove slová:

„A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov alebo sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“
(Mt 19, 29)

A teraz skutočne môžem povedať, že dostávam stonásobne viac a mám pevnú nádej na večný život v nebi. A čo tam môžeme očakávať, to je to najfantastickejšie. Budeme vidieť Boha a jeho nekonečnú lásku k nám. Všetko nepredstaviteľne krásne a dobré bude okolo nás a v nás.

Tak sa na to teším, že hoci mám vyše osemdesiat rokov, cítim sa duševne mladým, lebo táto krásna večnosť je ešte len predo mnou. Predsa do pekla nechcem ísť za žiadnu cenu! Možno niekomu sa bude zdať, že fantazírujem. Nie, nebo je tak závažná realita, že sám Boh sa dal ukrižovať, aby nám ho otvoril!

Niekoľko básní z diela „Básne z väzenia“

Balón dôvery

Obľahli ma kruté šelmy
a sužujú ma tu veľmi.
Koldokola hustá tma je,
Srdce sa mi strachom chveje.
Tíško pristál pri mne balón.
Tieto slová žiaria na ňom:
« Všetko musíš zanechať,
s dôverou sa Bohu dať.
Toto je ten úzky chodník,
na ktorom ťa nezraní nik. »
Tesné je tu miesto veľmi,
no len keď stúpam preč od šelmy!
Stále hore vystupujem,
strachy s duše vyhadzujem.
Teraz letím, neviem kam,
Po pristátí dáš mi plán.

Vzkriesenie Lazara

Hoc miluješ ma veľmi,
obklopil si ma nepriateľmi.
Odviezli ma do tohto hrobu,
privalili kameň - zlobu.
Teraz som tu pochovaný,
v bielom hrobe za mrežami,
od života odrezaný.
No nie na smrť je hrob tento:
Starý človek tuná zhnije
a ten nový tu ožije!
Toto verím, toto prosím,
toto stále v srdci nosím.
Pukne moja kukla stará
a vyletí motýľ z jara.
Nový život nastať musí
plný lásky, pravej krásy.

Sejba (1954!)

Možno štrkom prikryť semä,
by nevzišlo z dobrej zeme?
Nikdy nie,
prerazí aj kamenie!
Možno Ducha v dušiach zdusiť,
silu Božiu zahrdúsiť?
Ale kdeže,
vyklíči aj cez mreže!
Nezničíte, čo Boh seje,
nech váš víchor jak chce veje!
Chcete Krista dať do hrobu?
Vstane zase slávne znovu. (1989!)

Ukrižovaný

Ukrižoval si moje ruky,
nemôžem robiť, čo chcem.
Ukrižoval si moje nohy,
nemôžem chodiť kde chcem.
Takto si ma pripodobnil
svojmu Synovi,
aby sa vo mne zrodil
človek nový,
ktorý neplní len svoju vôľu,
ale hľadá vždycky Tvoju.
Takto visím na tomto kríži
a spása sa mi rýchlo blíži.

Vďaka

Za tento žalár
ďakujem Ti radostne,
v zanedbaných cnostiach
vycvičíš ma mocne.
Očistec sa kráti
nebo sa mi blíži
a oblak milostí
k zemi sa zníži.
A je tu stále tá
útecha istá,
že som tu pre Cirkev
Ježiša Krista.

 

Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel