Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Un piccolo “nodulo” che avevo toccato per caso sul collo stava per cambiare non solo quei piani, ma tutta la vita. Bisogna toglierlo – consigliò il medico. È un’operazione semplicissima, niente di particolare. In ospedale passai solo tre giorni e poi con grande calma e senza alcuna preoccupazione aspettavo i risultati della biopsia.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - Patti Mansfiled

small_small_michelle-pope-patti.jpg

Na fotografii v zelenom saku vedľa sv. otca Františka.

Je manželkou a mamou, ktorej horí srdce pre lásku Ježiša Krista. Túži, aby Jeho lásku zažili všetci ľudia na zemi.

Svedectvo Patti Mansfield odznelo na Turíce (01. júna 2017) v Ríme pri príležitosti 50. výročia vzniku katolíckej charizmatickej obnovy.

V roku 1967, asi dva mesiace potom, čo som sa zúčastnila duchovných cvičení na Duquesnskej univerzite, som sa pýtala,  či je krst v Duchu Svätom pre každého? A ako som sa modlila a pýtala sa Pána na túto otázku, Pán ku mne prehovoril prorockým slovom. Bolo to v nedeľu  Zoslania Ducha Svätého (Turíce),  14. mája 1967, pred 50 rokmi. Nikdy som toto slovo doteraz verejne nezdieľala, ale pri príležitosti zlatého 50. výročia Zoslania Ducha Svätého vnímam, že je správny čas tak urobiť:

„Môj Duch je pre všetkých ľudí. Prisľúbil som vám ho a dám vám ho. Musíte si ho však pýtať, musíte hľadať. Otvorte svoje mysle, otvorte svoje srdcia, otvorte svoju náruč, pozdvihnite ruky, ďakujte, že som vás oslobodil od vašich hriechov a že teraz kraľujem v moci s mojím Otcom. Volajte na mňa. Som stále s vami. Moje deti, čo mám ešte urobiť, aby som vám dokázal svoju lásku?“

S 50 ročným odstupom vidíme ako Pán slávne naplnil toto slovo, keďže dnes nás sú tisíce tisícov po celom svete. Sláva Pánovi!

Bola som vychovaná v katolíckej rodine. Nechodila som však do katolíckej školy. Na univerzite som sa rozhodla, že chcem chodiť do katolíckej školy, pretože som sa chcela naučiť viac o viere a o Bohu. Chodila som na teologické kurzy a uvedomila som si niečo veľmi dôležité. A to, že o Bohu nestačí mať iba intelektuálne poznatky. Bola som hladná a smädná po poznaní Boha v mojom srdci a v mojej osobnej skúsenosti.  Na základe dobrého príkladu mojej spolužiačky som začala chodiť na svätú omšu každý deň. Skrze jej pozvanie som sa pripojila k biblickej skupinke, ktorá sa na internáte stretávala raz týždenne. O tejto skupinke hovoril David Mangan.

Mali sme raz ročne duchovné cvičenia, ktoré vyšli na 17-19. februára 1967. Preberali sme knižný príbeh Dýka a kríž, ktorý napísal David Wilkerson. Je to príbeh pentakostálneho služobníka, ktorý za dramatických okolností opustil malé mesto a navštevoval ulice New Yorku, aby pracoval s drogovo závislými a prostitútkami. Bola som nadšená týmto príbehom. Inšpirovaná príbehom som zobrala Bibliu, aby som si prečítala prvé 4 kapitoly Skutkov apoštolských. Čítala som ich prvý krát a zaujali ma natoľko, že som ich čítala znovu a znovu, pretože som si myslela, že ostatní študenti tomu textu porozumejú lepšie ako som  porozumela ja. Keď som skončila moju prípravu, bola som sama v izbe. Kľakla som si vedľa postele a povedala som Pánovi:

„Pane, ako katolíčka verím, že som prijala Tvojho Ducha vo sviatostiach krstu a birmovania, ale Pane, ak je možné, aby Tvoj Duch vykonal vo mne viac, tak chcem viac.“

To, čo som povedala, vychádzalo z môjho srdca. Pozrela som sa okolo seba a čakala som, že sa mi zjaví anjel alebo dostanem víziu alebo, že budem niečo cítiť. Viete čo som cítila? Nič. Vôbec nič.

Tak som si povedala, že to asi nefunguje. Pomyslela som si, že intimita s Pánom je len pre špeciálnych ľudí. Pre kňazov, zasvätené osoby, pre služobníkov a misionárov. Ja som obyčajná. Chcela som vždy byť iba manželkou a mamou.

Myslela som si, že Pán nevypočul moju modlitbu, ale bolo to inak. Dnes viem, že Pán naisto počul moju modlitbu, pretože som sa modlila za milosť byť pokrstená v Duchu Svätom.

V tom čase som nepoznala pojem krst v Duchu Svätom. Zaujímavé bolo, že sme sa na duchovných cvičeniach stretli v kaplnke, ktorá bola na poschodí, presne tak ako pri prvých Turícach.  V tejto kaplnke na poschodí sme vzývali Ducha Svätého spievaním tradičnej katolíckej hymny – Veni Creator Spiritus.  Táto hymna je hymnou Ducha Svätého. Profesor, ktorý nás vyučoval, povedal, že sa budeme s vytrvalosťou modliť túto hymnu.

Na ďalšom stretnutí sme meditovali o Panne Márii. Bola pre nás príkladom pokory a lásky. Ako o nej profesor hovoril, zdal sa byť iným. 

V tom čase som nevedela ani ja a ani nikto z nás, že tento profesor  sa spolu s iným profesorom dlhé mesiace modlili za hlbšiu skúsenosť s Duchom Svätým. Ich modlitba a hlad ich viedli k založeniu modlitebnej skupinky v ich domoch. Udialo sa to mesiac pred našimi duchovnými cvičeniami.

V týchto skupinkách boli ľudia z rôznych protestantských denominácií, ktorí boli pokrstení v Duchu Svätom.  

A v tejto skupine títo profesori zažili krst v Duchu Svätom.  O tom, čo sami zažili, nám nepovedali. Iba nám hovorili, aby sme čítali Skutky apoštolské.

Takže boli sme v kaplnke na poschodí a vzývali sme Ducha Svätého. Bola tam aj  ikona Panny Márie  a prebiehala tam služba pokánia. Keď som počula prítomných študentov sa spontánne modliť, bola som nadšená, pretože ich hriechy boli ako moje hriechy. Bol tam moment, keď sme mohli ísť vyznať svoje hriechy na spoveď.

Toto bol veľmi dôležitý moment. Ak totiž chceme prijať viac Ducha Svätého,  musíme činiť pokánie. Musíme túžiť sami seba vyprázdniť od hriechov a následne vznikne miesto, kam môže prísť Duch Svätý a naplniť nás.

Profesora sme sa spýtali katolícku otázku. Ak sme katolíci, prečo sa rozprávame o prijatí Ježiša? Prečo sa bavíme o prijatí Ducha Svätého? Nestalo sa tak už pri prijatí sviatosti krstu a birmovania? A profesor odpovedal: „Áno, Ducha Svätého sme prijali cez tieto sviatosti. Tieto sviatosti sme však prijali buď ako malí alebo v mladom veku. Teraz v dospelosti je potrebné tieto sviatosti sprítomniť“. 

Poviem Vám, že som nevidela Ježiša, ale duchovnými očami som vnímala, že stojí predo mnou a spýtal sa ma rovnakú otázku ako učeníkov kedysi: .

„Ty, Patti, za koho ma pokladáš?“

Uvedomila som si, že som mu nikdy bezpodmienečne neodovzdala svoj život.

Keď David Mangan prišiel s návrhom uskutočniť slávnosť obnovy krstných sľubov, bola som presvedčená, že to je skvelá myšlienka.

Bola som sklamaná, že ostatní do toho nechceli ísť. Mala som však takú očakávajúcu vieru a napísala som si do zošita tieto slová. „Chcem zázrak!“

Išla som do kaplnky, kde som si kľakla pred sviatosťou a prvý krát som vo svojom tele zažila skutočnú prítomnosť Ducha Svätého. Začala som sa triasť a vnímala som, že Pán je tu. On je Svätý a ja nie som svätá. Ak zostanem v prítomnosti tohto Svätého Boha, niečo sa mi stane. Mala som obavu. Moja potreba však bola väčšia ako moja obava. Potreba úplne sa odovzdať  do Božej vôle.  Na kolenách som sa v srdci modlila. Otče, odovzdávam Ti svoj život, akúkoľvek tvoju žiadosť prijímam. Ak by to pre mňa znamenalo utrpenie, prijímam to tiež. Iba ma Otče uč skrze tvoja syna Ježiša láske, ktorou miloval Ježiš.“

Ako som sa kľačiac modlila túto modlitbu, zažila som neuveriteľnú Božiu lásku. Cítila som takú lásku, že som chcela až zomrieť. Iba jedna modlitba ostávala v mojom srdci: „Zostaň.“

Toto je príbeh o začiatku katolíckej charizmatickej obnovy.

Pýtala som sa Pána, komu mám o tejto skúsenosti povedať. Po tejto osobnej  skúsenosti som išla za kňazom a ten mi povedal, že David Mangan mal pred chvíľou rovnakú skúsenosť.

Ubehlo odvtedy 50 rokov a v mojej mysli ostali tieto kňazove slová: „Pán Ti ukáže komu všetkému máš o tejto skúsenosti svedčiť.“ 

Išla som s touto myšlienkou do kaplnky a modlila sa:

„Pane to čo si urobil pre mňa, daj aj im.“

Asi polovica účastníkov duchovných cvičení bola krátko na to v kaplnke. Niektorí plakali, niektorí sa smiali, niektorí vnímali, akoby ich telo bolo v ohni, niektorí chceli chváliť Pána , ale z ich úst nevychádzala angličtina. David Mangan a ostatní sa nahlas modlili v nových jazykoch. Neustále som vnútorne počula slová „chváľte Ho, chváľte Ho“

Keď som prišla nadšená domov, nevedela som zaspať  a otvorila som si náhodne slovo zo Sv. Písmaz Lukášovho evanjelia:

 Lk 1, 46 -50  „Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,  lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.“

Nemala som rada modlitbu v nových jazykoch. Študovala som francúzštinu a vyrušovalo ma, že niekto môže hovoriť novými jazykmi bez toho, aby ich študoval .

Na jednom z našich nasledujúcich modlitebných stretnutí som sedela vedľa Davida Mangana a David sa začal modliť vo francúzštine. Po modlitbe som mu povedala: „David, nevedela som, že hovoríš po francúzsky?“ On mi na to povedal, že po francúzsky nehovorí a že študuje latinčinu a nemčinu. Povedala som mu, že som ho počula modliť sa vo francúzštine. Spýtal sa ma, že čo hovoril? David vo francúzštine chválil Pána za to, že vylieva prúdy živej vody. Chválil Pána za Ducha Svätého.

Asi mesiac po duchovnej obnove v Duquesne mi začala klikať sánka a začala som spievať nádhernú pieseň v nových jazykoch.  

Pozývam Vás teda, ak chcete chodiť v moci Ducha Svätého, vzývajte Ducha svätého, čiňte pokánie za svoje hriechy a pracujte na svojom posvätení.

14.10.2017 Vás pozývame zažiť krst v Duchu Svätom na službe Ježiš uzdravuje


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.