Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - David Mangan

small_David-Mangan.jpg

David Mangan v Ríme pri príležitosti 50. výročia vzniku charizmatického hnutia v Katolíckej cirkvi vydáva svedectvo o iniciatíve Ducha Svätého a vzniku hnutia, ktoré sa rozrástlo a dnes po celom svete zahŕňa vyše 120 miliónov ľudí.

Pred 50 rokmi, keď som mal 23 rokov, som bol introvertný matematik a som ním doteraz. Dnes som však radikálne iným mužom ako som bol vtedy.  Ak by ste ma stretli v tom čase, zistili by ste, že som bol oveľa radikálnejší pre Ježiša ako som dnes. Život v Duchu Svätom je dynamickým dobrodružstvom.

Cítil som sa veľmi poctený, keď som sa v roku 1967 mohol v Pittsburghu zúčastniť duchovných cvičení na Duquesnskej univerzite, kde sa uskutočnila udalosť, ktorá je považovaná za začiatok charizmatického hnutia v Katolíckej cirkvi.

Bol som pokrstený v Duchu Svätom. V tom čase som ani vedel, čo to bolo a na čo to malo slúžiť. Určite to nebolo o mojich zásluhách. Pán nás nenavštevuje preto, že sme toho hodni, navštevuje nás preto, že to potrebujeme. Témou tých duchovných cvičení bolo pôsobenie a moc Ducha Svätého. Požiadali ma, aby som mal tiež jednu z prednášok. Povedal som však nie, pretože som mal pocit, že toho o Duchu Svätom neviem toľko, aby som mohol o Ňom prednášať. Cítil som, že je to vec integrity a že by som nemal hovoriť o tom, čo nepoznám. Povedal som však, že napriek tomu chcem ísť na tie duchovné cvičenia, aby som sa dozvedel viac o Duchu Svätom. Počas prípravy na duchovné cvičenia nás požiadali, aby sme robili dve veci.

Mali sme prečítať prvé 4 kapitoly Skutkov apoštolských. Druhá vec, o ktorú nás požiadali bola, aby sme prečítali malú knihu s názvom „Dýka a kríž“, ktorú napísal David Wilkerson.

Neboli sme žiadni duchovní velikáni. Niektorí mali krízu viery, no všetci sme boli radi, že sa môžeme tých duchovných cvičení zúčastniť. Duchovné cvičenia sme začali tým, že sme spievali hymnus Veni Creator Spiritus – Príď Duchu Svätý.

Mali sme plán naštudovať si prvé štyri kapitoly Skutkov apoštolských skrze prednášky a diskusie. Prvá prednáška bola o prvej kapitole Skutkov apoštolských a bola to tá kázeň, o ktorú som bol požiadaný a ktorú som odmietol. A toto rozhodnutie bolo najlepším rozhodnutím môjho života. Tú kázeň mal jeden môj priateľ a on povedal niečo, čo zmenilo môj život. Citoval Sk 1, 8: „Ale keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu“, a povedal, že slovo, ktoré je spomenuté ako „sila“, pochádza z rovnakého gréckeho slova, ktoré v angličtine znamená dynamit. Bol som tým hlboko šokovaný.

Prišiel moment, kedy som musel uznať, že môj duchovný život sa nemôže nazvať dynamitom. Keď prednáška skončila, rozišli sme do malých skupiniek, kde sme diskutovali. Hneď na úvod v skupinke som položil otázku, kde je ten dynamit? Rozmýšľal som, že keď som bol pokrstený, tak som prijal Ducha Svätého, no kde je ten dynamit? Prijal som sviatosť birmovania. Birmovkou prijímame Ducha Svätého. Tak kde je ten dynamit? Ak prijímame akúkoľvek sviatosť, prijímame Ducha Svätého. Takže kde je ten dynamit? Diskutovali sme o tom, ale neuzavreli sme to. Vnímal som však ako dobré, že som položil tú otázku a že som na stope niečoho významného.

Druhá prednáška bola o 2. kapitole Skutkov apoštolských. Najprv ma tá prednáška sklamala, pretože som očakával argumenty a intelektuálne poznatky o tom, čo sa stalo v deň Turíc (zoslania Ducha Svätého). Prednášajúca sa o to dokonca ani nepokúšala. Len v základoch prešla príbeh Turíc a potom povedala, že toto sa deje aj dnes.

Keď to povedala, napísal som si do zošita: „Chcem niekoho počuť hovoriť v cudzích jazykoch. Chcem počuť seba.“  Pretože ak by to bol ktokoľvek iný, neveril by som tomu.

Tiež som si napísal a neviem prečo: „Buď bláznom pre Krista!“ Bol som veľmi blízko tomu, aby som čoskoro robil oboje.  Prišiel čas, keď som hovoril cudzími jazykmi a stal som sa vskutku bláznom pre Pána. 

Keď sa prednáška skončila, rozišli sme sa opäť do skupiniek. V tej chvíli som zabudol, čo som si pred chvíľou zapísal do zošita. Vrátil som sa späť k otázke, kde je ten dynamit. V tom momente som dostal nápad. Navrhol som, aby sme sa išli spýtať kaplána, či by pre nás mohol urobiť modlitebnú službu, kde by si tí, čo budú chcieť, mohli obnoviť krstné sľuby. Navrhol som to preto, že v čase môjho krstu som bol veľmi malý.

Vedúci našej skupinky sa ma spýtal: „David, ak to urobíš, si pripravený na to, čo Boh bude robiť?“ Ja som povedal, že nie, ale že aj tak to chcem urobiť. Odpovedal som tak preto, že som vedel, že Boh mi nijako neublíži, ale spôsobí iba dobro. Po tejto diskusii sa všetky skupinky spolu stretli, aby sa zdieľali. Keď sa naša skupinka začala zdieľať, hovorila za nás Pattie Mansfield, ktorá všetkým ponúkla môj návrh na obnovu krstných sľubov. No ukázalo sa, že ľudia nemali záujem a bol som z toho veľmi sklamaný.

Po obede som sa išiel s Pattie poprechádzať po prekrásnom okolí duchovného centra, ktoré sa volá „Archa a holubica“. Zdieľali sme si navzájom naše sklamanie, že náš návrh nebol prijatý. Ako sme sa spolu prechádzali, v jednom momente som sa obrátil k Pattie a povedal som jej, že ma nezaujíma, ak si ostatní nechcú obnoviť svoje krstné sľuby, ale že ja to urobím. Pattie sa obrátila ku mne a povedala: „Obaja tak spravíme“. Potom sme sa rozišli. Pattie zostala vonku a ja som sa vrátil do duchovného centra.

Keď som prišiel dnu, jeden z vedúcich mi povedal, že máme veľký problém, lebo sa zničila vodná pumpa, ktorá zabezpečuje prísun pitnej vody do centra.

Zavolali opravára, aby to opravil, ale povedal, že nemôže prísť skôr ako v pondelok ráno. Bola sobota poobede. Vyzeralo to tak, že duchovné cvičenia skončia. V mojej mysli som kričal: „Nie!“

 Vedel som, že som na stope niečoho a nechcel som, aby tieto cvičenia skončili predčasne. Vedúci navrhol, aby sme sa zhromaždili hore v kaplnke a aby sme sa modlili. Boli sme štyria alebo piati.  

Pamätám si, že som kľačal pred Sviatosťou oltárnou a vylieval som si svoje srdce pred Pánom s prosbou, aby nám dal vodu. V jednom momente som bol tak presvedčený, že Pán vypočul moju modlitbu, že som sa nahlas modlil: „Pane, ďakujem Ti, že nám dávaš vodu.“

Cítil som sa bláznivo, že som niečo také povedal nahlas. Čo ak nám Pán vodu nedá? Budem vyzerať ako blázon. Keď skončila modlitba, išiel som priamo do kuchyne skontrolovať, či máme vodu. Keď som otočil kohútikom, voda striekala prúdom ešte viac ako predtým. Bol som nadšený. V tom čase sa všetci vrátili z prechádzky a zhromaždili sa vo vstupnej hale duchovného centra.

Ako som utekal z kuchyne do vstupne haly, kričal som na každého: „Máme vodu! Máme vodu!“

Zabudol som však, že len iba štyria alebo piati vedeli o tom, že nemáme vodu. Všetci boli prekvapení o čom to hovorím. Znova som vyzeral ako blázon. Ale nevadilo mi to. Potom som išiel do kaplnky vzdať vďaku Pánovi. Neskôr som zistil, že v čase, keď sme sa modlili v kaplnke za vodu, prišiel opravár, ktorý mal prísť až v pondelok ráno, no zmenil názor a tú vodnú pumpu počas našej modlitby v kaplnke opravil.

Išiel som vzdať vďaku Pánovi. Keď som vstúpil do kaplnky, zažil som najúžasnejšiu duchovnú skúsenosť v mojom živote. Ako som sa približoval k Ježišovi v Sviatosti oltárnej, bol som natoľko premožený Božou prítomnosťou, že som nevládal stáť. Ľahol som si na tvár a takto som chválil Pána. Božia prítomnosť bola taká silná a mocná, že akýkoľvek pohyb môjho tela bol náročný. Vedel som, že to je Božia prítomnosť. Mocné explózie sa v mojom tele neustále opakovali. Počas toho, ako sa to dialo, som zabudol na otázku, kde je dynamit.

Ale v tom momente som cítil a uvedomoval som si, že prijímam presne to, o čo som žiadal - dynamit.

Táto skúsenosť môže niekoho vystrašiť. Všetko, čo môžem k tomu povedať, je vo Svätom Písme, že „nikto nemôže vidieť Božiu tvár a žiť.“ Mal som pocit, že som videl Božiu tvár a napriek tomu sa nemusím ničoho obávať. Nevedel som, ako bude toto povolanie pokračovať, pretože dovtedy som nepočul nič o „krste v Duchu Svätom“. Mojím prvotným dôvodom, prečo som išiel do kaplnky bolo, že som šiel vzdať vďaku Pánovi za to, že vypočul moju modlitbu.

Otvoril som ústa, aby som vzdal vďaku a keď som tak urobil, začal som hovoriť jazykom, ktorý som nepoznal.

Znova som zabudol, že som si zapísal do zošita, že chcem počuť niekoho hovoriť cudzími jazykmi. Mňa. Znova Pán vypočul moju modlitbu. Nie je Boh úžasný?

Nakoniec som opustil kaplnku, pretože som sa obával, že moje telo už neunesie túto skúsenosť. Keď som išiel dole po schodoch, akonáhle som bol na poslednom schode, spochybnil som celú skúsenosť. Išiel som opäť do kaplnky, aby som sa na to spýtal Pána.

Keď som sa vrátil opäť do kaplnky, mal som znovu tú istú skúsenosť ako predtým.

Najlepšie by som to opísal asi tak, že som bol stratený v Kristovi a že som bol obklopený Jeho prítomnosťou. Bol som ponorený do Božej lásky a toto zobralo všetok môj strach. Po zvyšok duchovných cvičení som zostal skoro celý čas v kaplnke. Videl som druhých ľudí, ako sa zvláštne na mňa pozerajú. Mal som dojem, že videli, že sa so mnou deje niečo nezvyčajné. Nezaujímalo ma však, čo si kto myslí.

Vedel som, že som stratený v Kristovej láske a že je to najbezpečnejšie miesto vo vesmíre.

Jednou z najväčších záruk počas toho, ako som mal túto skúsenosť, bolo, že sa to celé udialo, keď som chválil Pána pred Sviatosťou oltárnou. Vedel som, že Boh mi neublíži a že ma bude iba milovať. Bolo toho viac, čo sa udialo na tých duchovných cvičeniach, ale nedá sa spomenúť všetko.  Keď som v nedeľu večer odchádzal, zistil som, že zážitok Božej prítomnosti sa neskončil.  Moja skúsenosť „stratenia sa v Kristovi“ zostala vo mne tak 9 mesiacov až rok. Nemôžem teraz povedať, že nemám problémy alebo ťažkosti, ale mám úžasné uistenie o tom, že Boh je so mnou. Modlil som sa a uvedomil som si, že som prosil Boha o to, čo pre mňa plánoval skrze tú skúsenosť. Pochopil som ju nasledovne.

Spojil som si učenie svätej Terézie z Avily v knihe „O  hrade“, kde popisuje duchovný rast ako pohyb z jedného duchovného miesta na druhé. Verím, že to, čo Boh urobil so mnou, bolo toto. V jeho nekonečnej láske ma zdvihol a preniesol ma na vyššiu duchovnú úroveň, ktorú by som inak nikdy nedosiahol. Dovolil mi zotrvať v nej 9 mesiacov až rok a zakúšať Ho mocným spôsobom. Na konci tohto času ma vrátil na miesto, kde som bol a povedal mi, že „ to je miesto, kde chcem, aby si vyrástol a bol. Vydrž sa hýbať týmto smerom.“

Ak by sa ma dnes niekto z vás spýtal, akú duchovnú úroveň som dosiahol, povedal by som, že neviem. Nemám obavu z takého hodnotenia, pretože viem, že som na ceste, ktorú mi dal Ježiš.

Nikdy nechcem prestať rásť. Nikdy Mu nechcem prestať slúžiť. Chcem urobiť čokoľvek, o čo ma požiada. Nemyslím si, že slová, ktoré som použil, by sa čo i len blížili k skúsenosti, ktorú mi dal. Ďakujem za to Pánovi každý deň. Prosím ho o milosť slúžiť mu neustále až do momentu, keď ma povolá domov.

Na záver ešte niekoľko poznámok. Katolícka charizmatická obnova je Božím dielom ako to aj neustále pripomína Svätý otec. To neznamená, že všetko, čo sa stalo, je Božou vôľou. V našom úsilí slúžiť Pánovi sme často slabí. Znamená to však, že Boh je s nami. Trpezlivo nás vedie. Nechce, aby sme zabudli na to, čo On urobil, ani na to, ako sa rozhodol to urobiť. Nemali by sme však zostať žiť v minulosti. Oceňujem veci, ktoré Boh urobil v začiatkoch, ale zažili sme aj bolestivé lekcie a som rád, že sú za nami. Nemám túžbu vrátiť sa späť.

Tie dobré staré časy sú práve teraz. Ani tu nemám túžbu zostať. Chcem sa hýbať s Bohom, chcem byť tam, kde Boh robí veci. Vždy chcem s Ním spolupracovať. Príď Duchu Svätý. Amen.


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.