Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Werner Oder

small_Werner-Oder.jpg

Narodil sa v rodine, ktorá vyznávala nacizmus a dnes je pastorom.

Ak si prečítate moje životné skúsenosti, budete asi ťažko veriť, že dnes som kresťanským pastorom, ktorý miluje židov a Izrael.

Narodil som sa v rodine, ktorá bola zamorená temnou posadnutosťou antisemitizmu. Starý otec z matkinej strany pracoval pre Hansa Ludina, nemeckého vyslanca v Bratislave, ktorý deportoval 22 000 Židov do táborov smrti. Ludin bol zatknutý v mojom rodnom meste v Linzi v Rakúsku Američanmi, ktorí ho neskôr za vojnové zločiny obesili.

Ako mladý muž, môj otec, Wilhelm Oder sa pripojil k nacionálnej socialistickej strane v Rakúsku s cieľom destabilizovať krajinu. Nemci posielali agitátorov, ktorí páchali násilné činy proti vláde a Wilhelm bol jedným z miestnych spolupracovníkov. Keď bol v roku 1934 zavraždený Rakúsky kancelár, vláda zatkla nacistických agitátorov, vrátane Wilhelma. Bol súdený ako terorista a chystala sa jeho poprava, keď v tom Wehrmacht - nemecká armáda napochodovala a Rakúsko „pripojila“ k Tretej ríši.

Wilhelm sa potom pripojil k Waffen-SS a bol vytrénovaný v koncentračnom tábore v Dachau. Následne bol poslaný do poľskej obce Rabka, kde nacisti obsadili dievčenskú školu a premenili ju na tréningové centrum jednotiek rýchleho nasadenia (Einsatzgruppen), ktoré boli zabijáckymi jednotkami SS operujúcimi vo Východnej Európe.

Počas trvania vojny Wilhelm pôsobil v tréningovom centre a stal sa expertom na zabíjanie Židov. Vyvinul metódu Genickschuss, teda zastrelenie obeti strelou to zátylka, čo sa preukázalo ako najviac efektívnou popravou inou ako plynové komory.

Keď Rusi vytlačili Nemeckú armádu späť do Poľska, Wilhelm bol zatknutý a uväznený vo vojenskom tábore. Bál sa popravy, ak by bola jeho SS minulosť bola odhalená. Podarilo sa mu ujsť späť do Rakúska, kde sa skryl s ďalšími nacistickými utečencami. Nakoniec ho americké sily identifikovali a zatkli za pomoci slávneho nacistického lovca Simona Wiesenthala.

Vojnové zločiny v Rakúsku boli často „klokaními súdmi“, ktoré zosmiešňovali žalobcov a spoliehali sa na „charakterovo pochybných“ svedkov, aby tak sprostredkovali oslobodenie, alebo ľahké tresty. Svedkovia proti Wilhelmovi Orderovi boli neutralizovaní pozitívnymi svedectvami, ktoré viedli k relatívne ľahkému trestu 6 rokov ťažkej práce.

Keď bol prepustený z väzenia, žil Wilhelm ako hrdina blízko jeho rodného mesta, ktoré bolo od počiatku priaznivým územím pre Hitlerove nacistické hnutie.

Wilhelm bol sukničkár a ešte v čase, keď bol uväznený, ma splodil.

Moja rodina žila v prekrásnom krajinnom dome. Boli sme prinútení sa odsťahovať do chudobnej mestskej štvrte po tom, čo bol môj otec prepustený. Otec bol mimoriadne násilný a splodil veľa detí rôznym ženám. Keď sa vrátil domov, mal som 3 roky a priniesol so sebou všetkých jeho démonov.

Stal som sa mimoriadne násilným a agresívnym a rozvinula sa vo mne slepá nenávisť k Židom. Toto nie je iba niečo, čo sa len tak stalo. Bolo to naučené správanie, po ktorom som začal mávať nočné mory. Kričal som každú noc od strachu, pretože som videl démonické bytosti v našom dome, ktoré ako som si myslel ma prišli zabiť. Tieto nočné mory trvali 6 rokov. Každú noc tá istá nočná mora, ten istý krik. Veľmi som ochorel a veľmi som sa bál. Bolo to mimo mojej mysle a vedel som, že skôr, alebo neskôr zomriem.

Už ako deväťročný som po prvýkrát v živote volal k Bohu: „Nechcem zomrieť, chcem žiť!“ Aj keď som nič nevedel o Bohu, bola to moja prvá modlitba. O sedem rokov neskôr som stretol Petra Wieganda, mladého nemeckého kresťana, ktorý ako som sa neskôr dozvedel, v sebe pocítil práve vtedy, keď som sa zúfalo modlil, volanie stať sa evanjelistom v Rakúsku. Peter bol prvým človekom, ktorý mi povedal o Božej láske. Pre mňa to bola neuveriteľná predstava, že niekto, kto je nazývaný Bohom, ma miluje.

Od toho momentu, keď som sa rozhodol dôverovať Ježišovi, nočné mory prestali a moje duševné zdravie sa obnovilo. Bol som oslobodení od zla antisemitizmu a dostal som lásku k Izraelu a Židom. Nikdy nezabudnem tú noc, keď Boží prst napísal slová lásky k Izraelu hlboko do môjho srdca.

Ale odovzdaním života Ježišovi sa všetko hneď neopravilo. Môj morálny a psychologický život bol smetiskom. A to aj nasledujúcich sedem rokov. V kresťanskom centre pre mladých v Rakúsku som sa naučil biblické princípy. Pomaly sa môj život dával do poriadku.

Vrátil som sa späť k mojej rodine, ktorá bola stále spojená s nacizmom a antisemitizmom. Povedal som im, že Ježiš sa stal mojim spasiteľom a spýtal som sa ich „Čo ste to Židom urobili?“ Bolo to ako hodenie ručného granátu. Celé peklo sa roztvorilo. Bol som obvinený z rôznych vecí a vystrelili na mňa. Stále mám jazvu po tom, čo vystrelená guľka obtrela temeno mojej hlavy.

V roku 1972 som z Rakúska odišiel  do Capernwray v severnom Anglicku, kde som chodil do biblickej školy a stretol svoju ženu Avril. Nakoniec sa stal pastorom Tuckstonského kresťanského spoločenstva v Bournemouthe.

Pre moju lásku k Izraelu mi Boh dal veľa príležitostí hovoriť na pamätných dňoch holokaustu a konferenciách. Som vďačný Bohu za privilégium, že môžem stáť za Izraelom a Židmi vo svete rastúceho antisemitizmu.


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel