Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Un piccolo “nodulo” che avevo toccato per caso sul collo stava per cambiare non solo quei piani, ma tutta la vita. Bisogna toglierlo – consigliò il medico. È un’operazione semplicissima, niente di particolare. In ospedale passai solo tre giorni e poi con grande calma e senza alcuna preoccupazione aspettavo i risultati della biopsia.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - Janka Pisarovičová

small_Janka Pisarovicova.png

S manželom Peťom majú 6 detí. Bývajú v Brusne.

Chcela by som Vám všetkým zapriať požehnané leto .

Sme taká obyčajná rodina so 6 deťmi, ktorá sa pred tromi rokmi presťahovala z Bratislavy do Brusna. Vnímali sme, že nás sem Boh volá a tak sme šli. Chceli sme slúžiť rodinám, robiť programy pre deti a dospelých, aj sme spolupracovali v Banskej Bystrici na rôznych akciách. No náš život sa akoby začal otáčať inak. Dostávali sme sa do situácií, kde sme potrebovali pomoc my.

Mojou hlavou oblieta oblak myšlienok a chcela by som ich "položiť na papier"....

Život je plný paradoxov. S mojim manželom Peťom sme si našli raz do týždňa svoju spoločnú aktivitu, kde sme relaxovali a rozprávali sa. A vďaka ochote ľudí postrážiť nám deti, mávali sme aj víkendy vo dvojici. Keď zomrel Peťov otec, Peťova mama povedala svojim vnučkám posolstvo, ktoré som si i ja zobrala k srdcu.

 „Tešte sa naplno z každého dňa so svojim partnerom, lebo nikdy neviete, ktorý je ten posledný.“

Peťoví rodičia odišli k Nebeskému Ockovi krátko po sebe začiatkom tohto roka. Mala som pocit, že nám vyprosili veľa milostí. Náš manželský život sa rozvíjal, tešili sme sa z každého spoločného času.

Ešte ten posledný štvrtok, čo môj Peťo posledný krát šoféroval, som mu asi v 4 telefonátoch vravela, že sa na neho veeeľmi teším .....ani neviem prečo som to vravela, bolo to také spontánne.

Veľa vecí berieme v živote ako samozrejmosť,

 * že sa ráno zobudíme a vstaneme z postele

* že sa sami oblečieme

* že vstaneme z postele a ideme kam chceme

* že naše ruky vedia urobiť, čo potrebujeme...pripraviť si jedlo....jesť s vidličkou a nožom.....

* že si spravíme sami hygienu

* že nasadneme do auta a ideme kam chceme alebo potrebujeme

 * že.....že.....že....

 * že keď idete so svojím manželom, alebo manželkou držíte sa za ruky a rozprávate sa o čom chcete a máte zo všetkého pocit, že je to také samozrejmé, že si to netreba ani vážiť.

My sme všetko toto stratili.

Nie je to samozrejmosť a veľa samozrejmých vecí nás stojí námahu a k niektorým samozrejmostiam sa ani nedostaneme.

Na Kvetnú nedeľu tohoto roku (2017), keď ráno Peťo vstával z postele mu praskla cievka v hlave. Ešte že som bola v spálni. On necítil bolesť, ani nevedel, že sa mu niečo stalo. Zvalil sa na skriňu a chytal balans. Najprv som nechápala, čo robí. Pribehla som k nemu, pomohla som mu sadnúť, ľahnúť na posteľ. Všimla som si, celá jeho pravá strana bola paralyzovaná. On netušil, čo sa s ním deje a keď som sa pýtala, či mám volať záchranku, povedal mi, že nemám nikoho volať. Ale to už mal aj problém s rečou. No jasné, že som záchranku volala. Záchranári ho  potrebovali ho v plachte vyniesť von na nosítka. Môj Peter je takmer 2 metrový chlap, takže to nebola sranda. Ja nemôžem dvíhať ťažké kvôli chrbtici, tak im pomáhali naši teenegeri. Ešte keď ho nakladali do záchranky, manžel na mňa pozeral a ľavou stranou tváre akoby robil grimasy, že to bude dobré. Pravá strana tela bola OFF.

Prvá správa po hodine z nemocnice: "CT potvrdilo krvácanie do mozgu, musíte byť pripravená na všetko !!!!!"

Už keď ho viezla záchranka som volala nemocničnému kňazovi, ktorý stál pri mne minulý školský rok, keď bolo zle zasa so mnou, aby išiel za Peťom a dal mu pomazanie a všetko, čo treba, že je v ohrození života.

 A ja som Peťovi odpúšťala všetko, len aby bol pripravený na poslednú cestu. 

Všetky naše samozrejmosti sa vytratili behom pár sekúnd.

A tak, keď budete na dovolenke pri mori alebo niekde inde a budete sa  držať za ruky a prechádzať so svojím životným partnerom a okolo vás budú pobehovať deti alebo pôjdete sami vychutnajte si tú chvíľu a ďakujte Bohu za ňu. Tá chvíľa nie je až taká samozrejmá

My sa s Peťom nebudeme držať za ruky a kráčať. Nepôjdeme ani spolu na dovolenku. Peťo bude v kúpeľoch. Aj keby nebol, dovolenku by nezvládol.

Skúste tak spoločne sa pozrieť na Boha, že je tam s vami a usmieva sa na vás, túži vám povedať ako veľmi vás ma rád .

Nechcem tým povedať, že nás Boh kvôli tomu, že sa nebudeme prechádzať spolu chytených za ruku, nemá rad .

Má nás rád, len my sme si toto všetko vážili aj predtým. Po smrti Peťových rodičov mám pocit, akoby sme dostali špeciálnu milosť, že sme si vážili jeden druhého ešte viac.

A predsa nám také samozrejmosti vzal. Peťo strávil takmer mesiac v nemocnici ako ležiaci pacient, ďalšie 3 týždne bol v rehabilitačnom centre a 5 týždňov som sa o neho starala doma. V kombinácii so 6 deťmi, domácnosťou, vybavovačkami to bola riadna zaberačka. Momentálne je v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.

Naše deti museli oveľa viacej zamakať ako predtým. Naše dcéry Ester (10r.) a Miriam (8 r.) sa naučili merať ocinovi tlak, urobili mu ráno čaj. Aj to je dosť veľká pomoc. Niekedy mu pripravili jedlo, podali pohár vody. Nášho syna Tobiáša (13r.) naučila slepá masérka masírovať ocina, tak sme sa striedali. Aj to je pomoc. Najstarší synovia  pomáhajú na záhrade s kosením a kadečím iným.

Stratili sme veľa samozrejmých vecí, ale na druhej strane vnímam, že sme veľa dostali

Ja som ešte v detstve čítala knihu o sv. Terezke. Myslím si, že som už vtedy nastúpila aspoň trochu do malej cesty lásky. V živote sa mi to nie vždy darilo ísť po tej jej cestičke, ale vnímam ju, že ma to učí.

Viete aká je to cesta?  Pokúsim sa to vysvetliť.

Tam, kde si, sa vždy nájdu ťažké "veci", ktoré môžeš obetovať z lásky Ježišovi. Túto obetu môžeš za niekoho obetovať a tak sa stala ona misionárkou, hoci bola zavretá len v kláštore.

Pochopila som, že hĺbka vzťahu s Bohom závisí od toho, ako hlboko vložíš seba do Božej náruče. Nemusíš ísť do kláštora, aby si žil svätejší život s Bohom. Dôležité je to, ako často a intenzívne vpúšťaš Boha, Jeho lásku do svojho srdca. Ako dlho a často sa kúpeš v Jeho láske, či zostávaš v Jeho láske.

Či objavíš to čo sv. Terezka. Malú cestu lásky, na ktorú môže nastúpiť každý.

Čítali sme s deťmi  knihu o sv. Terezke, keď som mala ja zdravotné problémy. Potom som tú knihu prečítala znova počas mojej poslednej hospitalizácie (pred rokom) v Brezne na neurológii, keď mi odblokovávali chrbticu. Stálo ma to veľa námahy, lebo som mala veľké bolesti v celej chrbtici a nevedela som otočiť hlavu a knihu som musela držať v rukách. Čítala som to na etapy a prosila som Terezku, aby ma naučila tú jej cestičku.

Niečo ma naučil aj môj otec, keď som bola teenegerka. Ja som tiež zo 6 detí. Keď som 3. nedeľu za sebou  po nedeľnom obede dostala za úlohu umyť riad, to ste mali vidieť ten môj výstup. Najprv slovne, prečo zase ja !!!, veď nás je 6  !!! a potom  keď som teda umývala tie riady, tak  poriadne s nimi plieskala a aj slovne som sa ventilovala. Vtedy ku mne pristúpil môj otec a povedal mi, že takto to vôbec nemá zmysel, nech to nechám tak, že on to za mňa dokončí. Zahanbilo ma to a povedala som mu, že to dokončím. Neviem kedy som to pochopila, ale teraz tomu chápem

Je jedno akú prácu robíš, či je to právom alebo neprávom, či je to spravodlivé alebo nespravodlivé, vždy môžeš priniesť obetu. A ak je to nespravodlivé, čo si myslím, že v mojom prípade bolo !!!, tak Boh sa na to pozerá inak. Dostala som príležitosť urobiť veeeeľkú obetu, ktorá by sa znásobila tým, že by som to urobila s láskou, čo som vtedy samozrejme neurobila :-(.

To je tá cesta lásky. Sv. Terezka rada písala básne a pekne maľovala. Mala však v kláštore málo času na to a často ju aj vo voľnom čase vyrušovali. Zvolila si inú taktiku. Privolila, že ju budú vyrušovať, ak ju náhodou nevyrušili, brala to ako dar

A tak ma to Terezka učí. Zobrala moje slová vážne, i keď ja som na to skoro už aj zabudla. Teraz mám tých príležitosti akosi oveľa viac ako inokedy. Zriekať sa svojich práv.  Právo mať čas na seba. Právo pokojne sa najesť. Právo urobiť čo sa mi zdá potrebné a dôležité pre rodinu napr. naložiť práčku, aby sa špinavé prádlo nemnožilo...

A možno pri tej práčke zostanem, nech to vysvetlím. My perieme veľa a často. Keď Peto spí dole v dome, večer nechcem, aby mu to tam hučalo, tak musím dať prať cez deň, no keď zleziem dole a môžem mať aj vlastnú predstavu, čo všetko v domácnosti treba urobiť "moje ruky si prevezme Peťo"  riadi ich podľa svojich potrieb a často k mojej práci ich ani nepustí.  Je to často krát veeeľmi ťažké, ale vnímam dosť často pri sebe sv. Terezku, ktorá ma to učí. Až je niekedy paradox, že príde nejaká nová ťažká vec a ja sa poteším. Neviem či je to správne slovo, ja sa preladím na Terezkinu strunu a nikto ani nespozoruje akú obetu prinášam. Zakaždým je to niečo nové a neočakávané. Vnímam, že ako dieťa som po čítaní sv. Terezky tak spontánne robila. Teraz mi to Boh ukazuje zas a znova. Nové a nové nečakané chvíle už akoby som na ne čakala, čo nečakané ťažké môžem obetovať.

Zároveň vnímam ako ma Boh uzdravuje z mnohých vecí a ja snažím toto uzdravenie prežiť v každej bunke tela. Uzdravenie prichádza pomaly a aspoň z časti viem, čoho sa týka. Viem, že uzdravuje oveľa hlbšie ako som schopná ja vidieť.

Robí to za pochodu. Hocikde kde som v jeho prítomnosti. Veeeľmi rada by som trávila čas na adorácii, no nie je to momentálne možné, tak sa učím byť v Božej prítomnosti tam kde som a uzdravenie prichádza.

Niekedy počas šoférovania, nakupovania. Nedávno som prežila silný Boží dotyk v aute. Musela som ísť však natankovať. Moje slzy sa nedali zastaviť, tak som ich len utierala. Neviem, čo si na tej pumpe mysleli, ale poviem vám, je mi to jedno. Aj keď to je jediná pumpa kam chodievam a už ma tam poznajú.

Prajem Vám pekný dovolenkový čas. Užite si to

Neberte to ako samozrejmosť, ale ako dar

Prajem veľa času v Božom kúpeli. Nech obmýva a uzdravuje. On túži po celom našom srdci. Vždy a stále. Tak sa mu neustále odovzdávajme .

S láskou

Jane

 

Poznámka redakcie:

Peťo bol jediným živiteľom rodiny. Istá rehoľa, ktorá nechce byť menovaná poskytla rodine Janky a Peťa potravinovú pomoc na mesačnej báze. OZ Kvapka v mori chystá pre nich šatstvo. Janka si hľadá prácu, resp. v septembri by mala nastúpiť ako učiteľka do školy na polovičný uväzok.. Nachádzajú sa momentálne vo finančne najťažšom období, ktoré potrebujú preklenúť. Pre tých, ktorí by ich chceli finančne podporiť, môžu tak učiniť na č. účtu: SK5711000000002616876536.


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.