Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Janka Pisarovičová
Malá cesta lásky

small_Janka Pisarovicova.png

S manželom Peťom majú 6 detí. Bývajú v Brusne.

Chcela by som Vám všetkým zapriať požehnané leto .

Sme taká obyčajná rodina so 6 deťmi, ktorá sa pred tromi rokmi presťahovala z Bratislavy do Brusna. Vnímali sme, že nás sem Boh volá a tak sme šli. Chceli sme slúžiť rodinám, robiť programy pre deti a dospelých, aj sme spolupracovali v Banskej Bystrici na rôznych akciách. No náš život sa akoby začal otáčať inak. Dostávali sme sa do situácií, kde sme potrebovali pomoc my.

Mojou hlavou oblieta oblak myšlienok a chcela by som ich "položiť na papier"....

Život je plný paradoxov. S mojim manželom Peťom sme si našli raz do týždňa svoju spoločnú aktivitu, kde sme relaxovali a rozprávali sa. A vďaka ochote ľudí postrážiť nám deti, mávali sme aj víkendy vo dvojici. Keď zomrel Peťov otec, Peťova mama povedala svojim vnučkám posolstvo, ktoré som si i ja zobrala k srdcu.

 „Tešte sa naplno z každého dňa so svojim partnerom, lebo nikdy neviete, ktorý je ten posledný.“

Peťoví rodičia odišli k Nebeskému Ockovi krátko po sebe začiatkom tohto roka. Mala som pocit, že nám vyprosili veľa milostí. Náš manželský život sa rozvíjal, tešili sme sa z každého spoločného času.

Ešte ten posledný štvrtok, čo môj Peťo posledný krát šoféroval, som mu asi v 4 telefonátoch vravela, že sa na neho veeeľmi teším .....ani neviem prečo som to vravela, bolo to také spontánne.

Veľa vecí berieme v živote ako samozrejmosť,

 * že sa ráno zobudíme a vstaneme z postele

* že sa sami oblečieme

* že vstaneme z postele a ideme kam chceme

* že naše ruky vedia urobiť, čo potrebujeme...pripraviť si jedlo....jesť s vidličkou a nožom.....

* že si spravíme sami hygienu

* že nasadneme do auta a ideme kam chceme alebo potrebujeme

 * že.....že.....že....

 * že keď idete so svojím manželom, alebo manželkou držíte sa za ruky a rozprávate sa o čom chcete a máte zo všetkého pocit, že je to také samozrejmé, že si to netreba ani vážiť.

My sme všetko toto stratili.

Nie je to samozrejmosť a veľa samozrejmých vecí nás stojí námahu a k niektorým samozrejmostiam sa ani nedostaneme.

Na Kvetnú nedeľu tohoto roku (2017), keď ráno Peťo vstával z postele mu praskla cievka v hlave. Ešte že som bola v spálni. On necítil bolesť, ani nevedel, že sa mu niečo stalo. Zvalil sa na skriňu a chytal balans. Najprv som nechápala, čo robí. Pribehla som k nemu, pomohla som mu sadnúť, ľahnúť na posteľ. Všimla som si, celá jeho pravá strana bola paralyzovaná. On netušil, čo sa s ním deje a keď som sa pýtala, či mám volať záchranku, povedal mi, že nemám nikoho volať. Ale to už mal aj problém s rečou. No jasné, že som záchranku volala. Záchranári ho  potrebovali ho v plachte vyniesť von na nosítka. Môj Peter je takmer 2 metrový chlap, takže to nebola sranda. Ja nemôžem dvíhať ťažké kvôli chrbtici, tak im pomáhali naši teenegeri. Ešte keď ho nakladali do záchranky, manžel na mňa pozeral a ľavou stranou tváre akoby robil grimasy, že to bude dobré. Pravá strana tela bola OFF.

Prvá správa po hodine z nemocnice: "CT potvrdilo krvácanie do mozgu, musíte byť pripravená na všetko !!!!!"

Už keď ho viezla záchranka som volala nemocničnému kňazovi, ktorý stál pri mne minulý školský rok, keď bolo zle zasa so mnou, aby išiel za Peťom a dal mu pomazanie a všetko, čo treba, že je v ohrození života.

 A ja som Peťovi odpúšťala všetko, len aby bol pripravený na poslednú cestu. 

Všetky naše samozrejmosti sa vytratili behom pár sekúnd.

A tak, keď budete na dovolenke pri mori alebo niekde inde a budete sa  držať za ruky a prechádzať so svojím životným partnerom a okolo vás budú pobehovať deti alebo pôjdete sami vychutnajte si tú chvíľu a ďakujte Bohu za ňu. Tá chvíľa nie je až taká samozrejmá

My sa s Peťom nebudeme držať za ruky a kráčať. Nepôjdeme ani spolu na dovolenku. Peťo bude v kúpeľoch. Aj keby nebol, dovolenku by nezvládol.

Skúste tak spoločne sa pozrieť na Boha, že je tam s vami a usmieva sa na vás, túži vám povedať ako veľmi vás ma rád .

Nechcem tým povedať, že nás Boh kvôli tomu, že sa nebudeme prechádzať spolu chytených za ruku, nemá rad .

Má nás rád, len my sme si toto všetko vážili aj predtým. Po smrti Peťových rodičov mám pocit, akoby sme dostali špeciálnu milosť, že sme si vážili jeden druhého ešte viac.

A predsa nám také samozrejmosti vzal. Peťo strávil takmer mesiac v nemocnici ako ležiaci pacient, ďalšie 3 týždne bol v rehabilitačnom centre a 5 týždňov som sa o neho starala doma. V kombinácii so 6 deťmi, domácnosťou, vybavovačkami to bola riadna zaberačka. Momentálne je v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.

Naše deti museli oveľa viacej zamakať ako predtým. Naše dcéry Ester (10r.) a Miriam (8 r.) sa naučili merať ocinovi tlak, urobili mu ráno čaj. Aj to je dosť veľká pomoc. Niekedy mu pripravili jedlo, podali pohár vody. Nášho syna Tobiáša (13r.) naučila slepá masérka masírovať ocina, tak sme sa striedali. Aj to je pomoc. Najstarší synovia  pomáhajú na záhrade s kosením a kadečím iným.

Stratili sme veľa samozrejmých vecí, ale na druhej strane vnímam, že sme veľa dostali

Ja som ešte v detstve čítala knihu o sv. Terezke. Myslím si, že som už vtedy nastúpila aspoň trochu do malej cesty lásky. V živote sa mi to nie vždy darilo ísť po tej jej cestičke, ale vnímam ju, že ma to učí.

Viete aká je to cesta?  Pokúsim sa to vysvetliť.

Tam, kde si, sa vždy nájdu ťažké "veci", ktoré môžeš obetovať z lásky Ježišovi. Túto obetu môžeš za niekoho obetovať a tak sa stala ona misionárkou, hoci bola zavretá len v kláštore.

Pochopila som, že hĺbka vzťahu s Bohom závisí od toho, ako hlboko vložíš seba do Božej náruče. Nemusíš ísť do kláštora, aby si žil svätejší život s Bohom. Dôležité je to, ako často a intenzívne vpúšťaš Boha, Jeho lásku do svojho srdca. Ako dlho a často sa kúpeš v Jeho láske, či zostávaš v Jeho láske.

Či objavíš to čo sv. Terezka. Malú cestu lásky, na ktorú môže nastúpiť každý.

Čítali sme s deťmi  knihu o sv. Terezke, keď som mala ja zdravotné problémy. Potom som tú knihu prečítala znova počas mojej poslednej hospitalizácie (pred rokom) v Brezne na neurológii, keď mi odblokovávali chrbticu. Stálo ma to veľa námahy, lebo som mala veľké bolesti v celej chrbtici a nevedela som otočiť hlavu a knihu som musela držať v rukách. Čítala som to na etapy a prosila som Terezku, aby ma naučila tú jej cestičku.

Niečo ma naučil aj môj otec, keď som bola teenegerka. Ja som tiež zo 6 detí. Keď som 3. nedeľu za sebou  po nedeľnom obede dostala za úlohu umyť riad, to ste mali vidieť ten môj výstup. Najprv slovne, prečo zase ja !!!, veď nás je 6  !!! a potom  keď som teda umývala tie riady, tak  poriadne s nimi plieskala a aj slovne som sa ventilovala. Vtedy ku mne pristúpil môj otec a povedal mi, že takto to vôbec nemá zmysel, nech to nechám tak, že on to za mňa dokončí. Zahanbilo ma to a povedala som mu, že to dokončím. Neviem kedy som to pochopila, ale teraz tomu chápem

Je jedno akú prácu robíš, či je to právom alebo neprávom, či je to spravodlivé alebo nespravodlivé, vždy môžeš priniesť obetu. A ak je to nespravodlivé, čo si myslím, že v mojom prípade bolo !!!, tak Boh sa na to pozerá inak. Dostala som príležitosť urobiť veeeeľkú obetu, ktorá by sa znásobila tým, že by som to urobila s láskou, čo som vtedy samozrejme neurobila :-(.

To je tá cesta lásky. Sv. Terezka rada písala básne a pekne maľovala. Mala však v kláštore málo času na to a často ju aj vo voľnom čase vyrušovali. Zvolila si inú taktiku. Privolila, že ju budú vyrušovať, ak ju náhodou nevyrušili, brala to ako dar

A tak ma to Terezka učí. Zobrala moje slová vážne, i keď ja som na to skoro už aj zabudla. Teraz mám tých príležitosti akosi oveľa viac ako inokedy. Zriekať sa svojich práv.  Právo mať čas na seba. Právo pokojne sa najesť. Právo urobiť čo sa mi zdá potrebné a dôležité pre rodinu napr. naložiť práčku, aby sa špinavé prádlo nemnožilo...

A možno pri tej práčke zostanem, nech to vysvetlím. My perieme veľa a často. Keď Peto spí dole v dome, večer nechcem, aby mu to tam hučalo, tak musím dať prať cez deň, no keď zleziem dole a môžem mať aj vlastnú predstavu, čo všetko v domácnosti treba urobiť "moje ruky si prevezme Peťo"  riadi ich podľa svojich potrieb a často k mojej práci ich ani nepustí.  Je to často krát veeeľmi ťažké, ale vnímam dosť často pri sebe sv. Terezku, ktorá ma to učí. Až je niekedy paradox, že príde nejaká nová ťažká vec a ja sa poteším. Neviem či je to správne slovo, ja sa preladím na Terezkinu strunu a nikto ani nespozoruje akú obetu prinášam. Zakaždým je to niečo nové a neočakávané. Vnímam, že ako dieťa som po čítaní sv. Terezky tak spontánne robila. Teraz mi to Boh ukazuje zas a znova. Nové a nové nečakané chvíle už akoby som na ne čakala, čo nečakané ťažké môžem obetovať.

Zároveň vnímam ako ma Boh uzdravuje z mnohých vecí a ja snažím toto uzdravenie prežiť v každej bunke tela. Uzdravenie prichádza pomaly a aspoň z časti viem, čoho sa týka. Viem, že uzdravuje oveľa hlbšie ako som schopná ja vidieť.

Robí to za pochodu. Hocikde kde som v jeho prítomnosti. Veeeľmi rada by som trávila čas na adorácii, no nie je to momentálne možné, tak sa učím byť v Božej prítomnosti tam kde som a uzdravenie prichádza.

Niekedy počas šoférovania, nakupovania. Nedávno som prežila silný Boží dotyk v aute. Musela som ísť však natankovať. Moje slzy sa nedali zastaviť, tak som ich len utierala. Neviem, čo si na tej pumpe mysleli, ale poviem vám, je mi to jedno. Aj keď to je jediná pumpa kam chodievam a už ma tam poznajú.

Prajem Vám pekný dovolenkový čas. Užite si to

Neberte to ako samozrejmosť, ale ako dar

Prajem veľa času v Božom kúpeli. Nech obmýva a uzdravuje. On túži po celom našom srdci. Vždy a stále. Tak sa mu neustále odovzdávajme .

S láskou

Jane

 

Poznámka redakcie:

Peťo bol jediným živiteľom rodiny. Istá rehoľa, ktorá nechce byť menovaná poskytla rodine Janky a Peťa potravinovú pomoc na mesačnej báze. OZ Kvapka v mori chystá pre nich šatstvo. Janka si hľadá prácu, resp. v septembri by mala nastúpiť ako učiteľka do školy na polovičný uväzok.. Nachádzajú sa momentálne vo finančne najťažšom období, ktoré potrebujú preklenúť. Pre tých, ktorí by ich chceli finančne podporiť, môžu tak učiniť na č. účtu: SK5711000000002616876536.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.