Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Marek Šefčík

small_S6303581.JPG

Stredoškolský učiteľ, manžel a otec 3 detí. Jeho najväčšou záľubou je rodina. Hrá šach, sleduje a komentuje veci verejné. Autor brožúry: Krížová cesta za nenarodené deti. Tvorí portál
sefcik.eu

“Všetko je milosť, nič iné iba milosť a cez všetko sa dá premodliť.” Toto často opakoval svätý salezián don Ernest Macák. Je to nádherný výrok, ktorý on nielen vyslovil, ale aj žil.

V ostatných dňoch som zažil prúdy milosti. Niekedy hovorievame, že “prehral boj so zákernou chorobou”, lenže, keď má byť všetko milosť, tak aj choroba môže byť požehnaným časom.

Toto do extrému doviedol kajúcny lotor na kríži, keď jeho život nebol asi najpríkladnejší ale napokon dostal obrovskú milosť v smrteľných mukách na kríži. “Ešte dnes budeš so mnou v raji!” povedal mu z kríža náš Spasiteľ. Povedzte, môže si hriešny človek, akým je každý z nás, želať niečo viac?

Dnes ráno o 9:15 nás zabolel odchod nášho otca z tohto sveta do večnosti. Ale ani sa nedá opísať nádej, ktorú nosíme v srdciach. Za posledný rok dostal obrovskú milosť, keď bojoval s chorobou ako lev. Nie kvôli sebe, ale kvôli nám. Jeho manželka, deti a vnúčatá boli jeho najväčšou radosťou, kvôli ktorej tu chcel ešte byť. A dovolím si povedať, že neprehral so žiadnou zákernou chorobou, ale naopak – zvíťazil a jeho výzbrojou mu bola milosť vďaka ktorej vybojoval pre seba najväčšiu cenu, vstup do večnosti s naším Otcom.

Keď ho trápili smrteľné úzkosti, pár chvíľ predtým, ako skonal, po tom, ako sa s nami už lúčil, povedal “Som šťastný!” Za ostatné dni prosil o odpustenie a sám odpúšťal a výsledkom bolo práve to presvedčivé a upokojujúce tvrdenie, ktorým jednoducho popísal stav svojej duše.

Mal možnosť držiac nás za ruky povedať toho ešte veľa. A aj to využil. Mali sme uši nastražené a počúvali sme múdrosť otca. “Boli aj ťažké a zlé chvíľky, ale to len preto, aby sme si vedeli vážiť tie dobré” – povedal. Povzbudil nás k láske a čakal, podľa svojich vlastných slov, na náruč svätého Jozefa, svojho menovca, patróna, na ktorého sa často obracal. A keď už nedokázal robiť takmer nič, aj tak ešte jednou rukou obtáčal ruženec, okolo tej druhej, aby mu nepadal. Zvieral pevne túto zbraň s visiacim krížikom v dlani, a tak nás navždy, za zvuku zvonov kostola v Studenci, ktorých zvuk mu hladil dušu, opustil.

Všetko je milosť a cez všetko sa dá premodliť. Áno, aj tu sa potvrdili slová don Ernesta. “Ďakujem ti Pane Bože za tú milosť, ktorú si dal nášmu otcovi a dedkovi a tebe Panna Mária, že si mu vkladala do dlaní ruženec, ten kľúč od Nebeskej brány.”

“Otec, dedko, keď ste od nás odchádzali, tak ste nás prosili, aby sme spolu žili, aby sme sa mali navzájom radi. Ale aj ja som vám povedal, že vám dávame úlohu. Chcel som od vás, aby ste sa prihovorili za nás hriešnych a za naše rodiny, keď dôjdete do cieľa. Vy ste mi na to povedali iba jedno slovíčko – Sľubujem! Nezabudnite, my vás stále potrebujeme. Tešíme sa na opätovné stretnutie. Veríme, že aj nám bude daná Milosť.”


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel