Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Saška Švancarová

small_Saska Svancarocva.jpg

Patrí do spoločenstva laikov združených pri bratoch kapucínoch.
Aktuálne absolvuje prípravný seminár príhovornej modlitebnej služby pod vedením sr. Mary Paul Friemel a Silvie Pažourekovej, kde sa spolu ďalšími bratmi a sestrami pripravuje na najbližšiu službu Ježiš uzdravuje.

Bol obyčajný deň, pekný ako každý iný. Bola som v práci a to, ako strávim čas po nej, som už mala naplánované. Poobede mi však volal jeden brat, že potrebuje v kostole moju pomoc. Celkom som sa potešila a ponuku som prijala. Cestou som v duchu rozmýšľala, keďže Boh vedie tajomným spôsobom naše kroky:

„Pane Bože, chceš mi dnes niečo povedať, že si otočil moje kroky úplne opačným smerom a posielaš ma na miesto, ktoré som dnes vôbec nemala v pláne navštíviť? Okej, idem za Tebou...alebo nie?

Túto myšlienku som brala vážne iba chvíľu, hneď som ju zahnala a viac som jej nevenovala pozornosť. Veď milostivých situácií je veľa a ja ich nemôžem ani ovplyvniť, ani neviem rozoznať. Ja vlastne nemôžem nič, to iba Božia milosť. A Boh ju rozdáva ako chce, komukoľvek a kedykoľvek a v akej miere chce. Nevieme dňa ani hodiny.....a tak som šla.

Keď som už bola v kostole, musela som prejsť cez Chór, kde sa modlievajú bratia a sestry. Dvere boli zatvorené. Vstúpila som do miestnosti a poklonila som sa Pánu Ježišovi. Oproti Bohostánku sedel kňaz a modlil sa. Zavrela som za sebou dvere. Trvalo to celú večnosť. Mala som pocit, že som nevhodne vstúpila do veľmi intímnej chvíle medzi týmto kňazom a Bohom. Bolo to veľmi zvláštne. Miestnosť bola naplnená Duchom, cítila som jeho prítomnosť a zároveň aj vlastnú bdelosť. Myslela som, že sa zastavil čas a asi som sa ani nemýlila. Kňaz sa ani nepohol, bol zahĺbený a vážny, ani sa neobzrel. Nechcela som ho v tejto vzácnej, snáď svätej chvíli rušiť, ale aj tak som sa mu pozdravila, veľmi letmo a potichu. Neviem, čo bolo skôr a čo potom.

Kňaz sa zrazu ku mne prudko otočil, no nielen pohľadom, ale celou svojou bytosťou. V tej chvíli tam už nebol kňaz, ale sedel v ňom ukrižovaný Ježiš Kristus. Jeho pohľad bol hlboký a priamy, prenikavý a bolestivý, v jeho očiach sa zračila všetka bolesť za všetky hriechy sveta. Dotýkala sa mojej podstaty, celého môjho bytia, cítila som ju kdesi v útrobách a v hĺbke mojej duše.

Šokovalo ma to. Sila Jeho utrpenia ma presahovala, môj rozum to nedokázal pochopiť. Sama seba som sa pýtala, ako je možné, že tak veľmi trpel? Je to vôbec možné? Tak veľmi, že to nedokáže obsiahnuť bolesť a utrpenie celého tohto sveta. Nedokážem to ľudským jazykom poriadne opísať...

Pane Ježišu zmiluj sa nado mnou, zmiluj sa prosím nad nami....Ježiš, ktorý nás spasil, sedel tam ukrižovaný, trpiaci, bolestný a dával mi svojim tajomným spôsobom poznať, ako sa vtedy na Golgote za mňa polámal na kríži a láme sa dodnes a naveky. Za mňa, za môj hriech. Potom mi Duch Svätý ukázal, ako Ježiš láme svoje srdce v kňazovi a ako láme srdce kňaza v Ježišovi za nás všetkých. Vedela som, ako mi vraví „ to kvôli Tebe, za Teba a pre Teba veľmi trpím“. Nebola to výčitka, ale nesmierne nekonečná, milosrdná a bolestivá láska. Moje srdce bolelo spolu s Ježišovým, krvácalo a lámalo sa na márne kúsky. Jeden okamih a celú večnosť.

Vyšla som z miestnosti von. Hneď za dverami bol obrovský Kristov kríž, ktorý ma v tej chvíli okamžite celú úplne prenikol. Bolo v ňom všetko, pravda, múdrosť, spravodlivosť a utrpenie. Ostala som z tohto poznania zdesená a rozplakala som sa. A túto milosť, ktorú som práve dostala, som hneď obrátila na výčitku voči Bohu.

Nie, nie, nie, toto ja nechcem ani vidieť ani vedieť, čo mi to Pane Bože robíš. Plakala som. Plakala som niekoľko dní. Hnevala som sa na Otca, pretože presiahol hranice, ktoré som Mu ja určila a narušil štruktúry mojich vlastných masiek, ktorými sa skrývam pred pravdou. Tu ale nerozhodujem ja. Ja síce hľadám v mojich sestrách a bratoch Ježišovu tvár, ale akú tvár? Svoje hľadanie som obmedzila len na tvár krásnu, čistú, láskavú, radostnú, tvár svetla. Ani vo sne by ma nenapadlo, že mi dá Boh poznať v ľudskej tvári živého Krista ukrižovaného. A to určite nie je všetko.

Teraz prosím Ježiša, aby sa aj vo mne lámal za mojich blížnych, bratov a sestry.

 

Aj na základe Saškinej skúsenosti bude najbližšia služba Ježiš uzdravuje 14. októbra 2017 v bratislavskom UPC zameraná na "zlomených srdcom".


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel