Photo - Kaka

Kaka

I need Jesus every day of my life. Jesus tells me in the Bible that without Him I cant do anything. I have the gift and capacity today to play soccer because God gave it to me.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

I noticed a little lump on my neck and it changed my plans and my life. We will have to remove it, exclaimed my doctor. It is just a simple operation… I spent three days in the hospital and I waited three weeks for biopsy results. I wasn’t worried at all. I was a 22-year old university student, full of energy and vitality. I didn’t expect it could be something serious. On 22 February 2006 the doctor told me: “It is positive“. I didn’t even understand what it means. Everybody in my family was shocked – I had CANCER. I was confused. I had lots of questions and fears.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Hi everybody, whoever you are and wherever you are – YOU ARE DISCIPLES. That’s the way I call my boys and invite them at our regular PAJTA meetings.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

He prayed: "Father in Heaven, send your Son Jesus now to this priest suffering from kidney T.B., kidney stones and infections and restore him complete health of body and soul". Then I thought in my mind that he might have seen the hospital chart where my sicknesses were reported!

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

I am 52 years old and I am a lawyer. I have a beautiful beloved wife, Helena, and 5 beautiful children, Róbert, Jakub, Andrej, Annamária-Rút, and Lukáš.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

If I have to be punished for what I did – i.e. for the goodness, truth, and Christ – I wouldn’t choose the smallest punishment, but the most terrible one; I would be so happy if I could die for Christ, although I know that I am not worthy of such a great grace.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

I healed my daughter who had bronchitis, after antibiotics showed no effect. I had a wart and it disappeared on the following day after I had used my homoeopathic drugs.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

I knew about God, but I didn't know Him. I saw God only as a strict judge. One of the predominant feelings when I thought about God was a sort of fear. Today, I know I was completely wrong.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Yes, bones were my life issue. I was born with a fracture. Since then I had several fractures during all my childhood, every time I fell down. I spent a lot of time in hospitals. I suffered a lot. But I also saw other people suffering. It was for me great life experience, great learning experience. During this experience I understood that God is always with me and He never abandons me. This attitude of praise became (and it is continuously becoming) my expression of love towards God.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

I am thankful to have been born 31 years ago with no arms and no legs. I won’t pretend my life is easy, but through the love of my parents, loved ones, and faith in God, I have overcome my adversity and my life is now filled with joy and purpose.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

When I was a child I was sexually abused by an older boy. We lived in poverty. I experienced occult practices, depression, homosexuality, and suicide attempts. Only faith in Jesus Christ brought light to my life.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

People ask me: What is the purpose of life? And I respond: In a nutshell, life is preparation for eternity. We were made to last forever, and God wants us to be with Him in Heaven.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

During chemotherapy I lost my menstrual cycle. After about half-a-year I asked my gynaecologist – oncologist about that. I was afraid I was going to badly react to his answer. He told me:
“It’s normal. Your menstrual cycles will never return.”

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Faith and love for Jesus and for his cause filled all my heart and I was ready to offer my life for this.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

I started to do fortune-telling and I said things that resulted to be truthful. I used to predict things that really happened in near future. Sometimes I read people’s thoughts. I disdained Christian religion. I had a bad opinion about believers and acquaintances who were not profound believers.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Despite persecution during the Communist era (or actually because of Communist persecution) my search of God became a continuous adventure. Pilgrimage and travelling rather than studying. When I studied at high school God came dramatically closer to me.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

I always have wonderful memories of my return to God; still today they are pretty important. Everything happened during my university studies at times of normalizing Communism.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

This epoch is not easy at all for Christians; but for big-format Christians it is a great and marvelous epoch. “If they persecuted Me, they will also persecute you.“ In such glorious moments the Church sings to the Lord a heroic song of love and faithfulness. It is a privilege and a gift: to live just now, to love, and to fight.

Photo - Lucia Tužinská

Lucia Tužinská

My core problem was – how can I trust God again?! How can I understand Him? What has happened? What we believed in before suddenly became not valid. We needed to reevaluate our faith from the foundation.

Photo - Martin Hunčár

Martin Hunčár

My conversion does not fall under the category “extraordinary”. I know you would like to hear about the miraculous conversion of a former drug-addicted or alcohol-addicted. I was neither drug-addicted nor alcohol-addicted. Maybe this is the reason why my conversion was even more miraculous.

Photo - Dan Baumann

Dan Baumann

The beatings would start and they would be slapping in the face, hitting in the stomach, sometimes kicking. “I struggled with faith, ‘Was God with me? Did He love me? If God is good why would He allow me to go through this situation?

Photo - Dária Miezgová

Dária Miezgová

But I was also interested very much in the communist ideals as in something that surpassed the ordinary life. So I became a member of a communist party – because I was convinced and I wanted it. And in spite of the fact I went to church and believed in God. I did not feel it as a contradiction

Photo - Matúš Demko

Matúš Demko

Then I directly felt that God is a living being, close to us. Back then, God, our Lord, clearly and expressly intervened into my life. He completely changed it. I became another person.

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

My grandfather from my mother’s side had a great influence on my life. Besides that he loved me very much and spent much time with me, he became my ideal and inspiration in a faith, but also in a male character.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

I was born and brought up as an atheist and I can confirm that I had never been told me anything about God during my first 20 years of life. It was something that was an unknown concept for me.

Photo - Sasa Patalakh

Sasa Patalakh

Drugs, sex, Ukrainian mafia, and prison…
“…the story of a young man from Ukraine freed by God…”

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

I was indeed horrified that I don’t know God and His Love although I was ministering in the church.

Photo - Dominic McDermott

Dominic McDermott

Hearing from God through dreams. Biblical basis, Why God would use dreams, The process ...

Photo - Štefan Esztergályos

Štefan Esztergályos

I got more and more entangled in different occult practices. I applied myself to astrology, healing (reiki) and I practiced martial arts. Instead of prayer I meditated in solitude, which pulled me many times away from the life’s reality.

Photo - Geoff and Gina Poulter

Geoff and Gina Poulter

We had decided with a great sadness that we had to go where we were being fed and leave the Catholic Church. Just as we were about to make this public statement Geoff had an open vision which simultaneously was confirmed to Gina through a word from the Lord.

Photo - P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

Something of the kind must happen once in our lives for us to be true, convinced Christians, and overjoyed to be so.

Story - Ivan Kotúček

small_small_ico (1).JPG

46 rokov, ženatý, dve deti. Žije v Brusne a pracuje pre YWAM Slovakia

Môj príbeh je príbehom Božej lásky, sprevádzania a stále nových šancí, aj keď som si to často neuvedomoval.

Boha som nepoznal, nevnímal a ani nechcel. Ale On bol stále so mnou….

Vyrastal som v rodine, kde sa o Bohu nehovorilo. Jedinou, ktorá o Bohu hovorila bola moja babička, ktorá sa pravidelne modlila. Dodnes ju mám pred očami, ako sedí so zavretými očami. Keď som k nej prišiel a pýtal sa čo robí, odpoveď znela: “Modlím sa za Vás... “

Vyrastal som zároveň v rodine, ktorá nebola stabilná a rozpadávala sa. Vzájomné obviňovanie rodičov, hádky, nervozita a krik, až fyzické ataky boli na dennom poriadku. Chvíle, keď som ako dieťa čakal čo sa stane v najbližších minútach. Často som sa schovával pod perinu, aby som to nepočul. Vždy som sa bál, čo sa stane. A mojím útočiskom bola najskôr babička. Keď bolo najhoršie, odišiel som z domu a ona ma vždy láskavo prichýlila. Toto všetko sa prejavovalo v mojej povahe. Bol som plachý, bál som sa prejaviť. Neistota v seba samého rástla. Vyrastal som ako dieťa bez lásky a pocitu, že som milovaný. Namiesto objatia a prejavu lásky som zažíval stres, strach a neistotu. Pomaly som sa rozpadával vo vnútri. Akýkoľvek krik niekde vonku vo mne vyvolával okamžitú paniku a pocit, že musím ujsť. Dôsledky toho trvali až do mojej dospelosti. Moji rodičia na mňa nemali čas, mali svoje starosti, starosti sami so sebou. Rástol som sám a vychovávala ma ulica.

Všetko čo nasledovalo roky potom sa začalo na strednej škole v mojich 14 rokoch. Tak ako mnohí iní mladí som si našiel partiu. Chalani v mojom veku, aj o niečo starší. Prvý krát v centre Bratislavy, prvé kúpené cigarety a fľaša alkoholu. Vtedy začal veľký “žúr”. Žúr plný cigariet, alkoholu, dievčat a aj drôg.

Každý deň po škole som odišiel do “mesta” - centrum Bratislavy a vracal sa domov najskôr o desiatej večer, ale potom, čím ďalej neskôr. Často o 2-3 hodine ráno. Alebo sa k niekomu išlo, pretože mal voľný byt a tak sme tam prespali a zábava frčala až do rána. Počúvali sme rôznu hudbu, rozširovali sa okruhy známych a tiež krčiem, kde nás poznali. Alkohol a cigarety boli na dennom poriadku.

Dievčatá prichádzali na rad hlavne na žúroch, kde sa dalo okúsiť čaro “lásky”. Občas sa podarilo s niekým chodiť dlhšie, ale väčšinou to boli krátkodobé záležitosti, kde išlo o to, spraviť si “zárez do pažby”.

K alkoholu sa neskôr začali pridávať tabletky, pretože tak sa účinok zrýchlil a zväčšil a nebolo treba míňať toľko peňazí na drahý alkohol. Ďalšou zastávkou bola marihuana. Bola vtedy ľahko dostupná, pretože si ju ľudia pestovali sami. Ľudia ju vtedy v našich kruhoch nepredávali, ale delili sme sa o ňu. K pestovateľom sme sa pridali aj my a naše miesto bolo pri malom Dunaji. Vždy mal niekto cigaretu - každý deň. Išlo to tak roky. Ani to však niektorým nestačilo. Začali sa zháňať lieky, ktoré sa aplikovali vnútrožilne a mali omamujúce účinky. Tu som však pocítil nechuť. Akosi mi toto už nesedelo. Čosi vo vnútri ma zastavilo… Aj keď jeden večer som po niekoľkých pivách podľahol a dovolil mojím dvom kamarátom, aby mi čosi pichli. Odrezali ampulku a ich už použitou ihlou mi vpichli dávku. Nič z toho večera si nepamätám. Neviem ako som sa dostal domov. Zobudil som sa v noci s pocitom, že musím ísť na WC. Keď som doň vošiel zatočila sa mi hlava, zahmlilo pred očami, bolo mi strašne zle a len silou vôle som neodpadol. Zle, zle, zle… Nikdy mi nebolo tak zle. Mal som pocit, že umieram. Po tomto večeri som si povedal alebo mi skôr čosi našepkalo… “už nikdy si nič nedaj pichnúť”. A tak som sa vrátil k osvedčenej marihuane a alkoholu. Kúpil som si LSD, ale malú známku, ktorá sa dáva pod jazyk som nosil v peňaženke týždne, aby som ju nakoniec predal za toľko, koľko som ju kúpil. Bál som sa… A zároveň som sa hanbil pred svojimi “odvážnejšími” kamarátmi, že nemám odvahu si to dať. Akosi som vnútorne vedel, že keď prekročím túto čiaru, cesta späť bude veľmi ťažká.

Ale patril som niekam. Mal som pocit, že som niekto. Že ma berú, som súčasťou partie. Nahradilo mi to rodinu a všetko. Naše párty boli nekonečné. Celovíkendové. Koncerty, zábava, alkohol, jeden veľký žúr. Niekedy pouličné bitky, po jednej z nich som sa ocitol na polícii. Hoci som nikdy nebol veľký bitkár a skôr som sa pri tom vždy držal vzadu. Len o vlások a zázrakom som unikol a neskončil na súde.

Pamätám si chvíľu, keď jeden z mojich kamarátov priniesol prvý krát heroín. Sedel som tam. Bál som sa? Neviem, niečo mi hovorilo, “... nechoď to toho, nedaj sa na to…”.

Nedal som si. Bol som jediný prítomný z partie, ktorý si to nepichol. Keď sa to stalo, nastala zmena. Už neviem, či začali vyčleňovať z partie oni mňa alebo ja som začal “utekať” pred nimi. Každopádne som ich stretával a pomaly zisťoval, že toto už nie je môj svet. Padali do niečoho, čo som ja nepoznal. Každý inak. Partia sa začala rozpadávať. Každý z nich si začal zháňať na dávku inak. Už to nebola zábava. Bola to pre nich životná potreba. Keď som ich stretol, ich zreničky prezrádzali, že sú v tom. Už išlo len o to, ako si zohnať na dávku. A ja som im bol čím ďalej, tým viac vzdialený. Väčšina z týchto ľudí sa dodnes vyrovnáva s pozostatkami tohoto rozhodnutia. A bol aj prípad, keď jeden z kamarátov umrel na predávkovanie.

Ešte počas toho všetkého sme sa ako partia zoznámili s inou. Boli to chalani ako my. Vysokoškoláci, podobní ako my. Čo však bolo na niektorých iné, napriek tomu, že sa vedeli zábávať, mali svoje obmedzenia a niektorí z nich boli veriaci, kresťania.

Môj život sa trošku spomalil a pomaly prestával byť tak divoký. Hoci som stále chodil “do mesta”, už to neboli každodenné žúrky. Často som sa s niektorými chalanmi z novej partie rozprával o Bohu, o viere, o cirkvi. Bolo mi to všetko tak vzdialené. Bolo to niečo, čo ma zaujímalo, istým spôsobom priťahovalo, ale čo som vždy vnútorne odmietal. Ja a Boh? Kresťanstvo? Cirkev? Bláznovstvo. Nemožné. Skostnatelá cirkev, smiešne nariadenia a Boh, ktorý možno existuje a možno nie? To nie je nič pre mňa. Kresťanstvo bolo to posledné, čo by som si vedel v rámci svojho duchovného života predstaviť. Mali sme spolu veľa rozhovorov, ale oni ma nemohli presvedčiť. Moje srdce bolo uzavreté.

Počas toho času som prešiel niekoľkými zamestnaniami. K väčšine som prišiel ako slepé kura k zrnu. Bol som tajomníkom politickej strany, bol som novinárom, robil rozhovor s prezidentom, až som nakoniec zakotvil v marketingovom výskume trhu. Založil som počas rokov jednu živnosť a spoluzaložil dve agentúry na výskum trhu. Podnikal od roku 1992 až do 2011. Nevedel som pritom ako je to možné? Mladý muž, ktorý ledva zmaturoval. Dnes v tom vidím Boží zásah. Vždy som mal šťastie v podnikaní, prichádzali nové a nové možnosti a skúsenosti. On ma sprevádzal aj v tejto oblasti. Ponúkali sa mi príležitosti a ja som ich využil. Väčšinu vecí, ktoré dnes viem, som sa naučil samoštúdiom. Ale nebol som v tom sám. On v tom bol som mnou. Boh ma sprevádzal aj v oblasti podnikania, aj keď som o tom nevedel. Viem to až teraz, spätne.

Vzťahy s mojimi kresťanskými kamarátmi sa menili. Prestávali sme chodiť do krčiem, založili sme si rodiny a žúry vystriedala realita života. So Stankou sme sa zoznámili v roku 1997 a vzali sa o dva roky neskôr. Narodili sa nám dve dcéry. Moja firma fungovala, prosperovala. Materiálne sa nám darilo a žili sme ako šťastná rodinka. Ale niečo nám chýbalo. Obom.

Už dlhšiu dobu som sa zamýšľal nad duchovným životom. V dobe jednej mojej životnej krízy mi kamarát dal knihu s názvom Cesta pokojamilovaného bojovníka. Bol to začiatok mojho záujmu o new age, o duchovný život, ktorý je zameraný na vlastné vnútro. Čítal som ďalšie a ďalšie knihy. Snažil som sa nasať čo najviac, meditovať, nájsť šťastie a pokoj svojho vnútra. Začali sa otvárať duchovné veci. Zisťoval som, že veci začali fungovať, keď som sa snažil niečo dosiahnuť. To, čo som hľadal vo vnútri, som však nejako nevedel nájsť. V tej dobe sme s manželkou začali riešiť jej problémy s očami. Zoznámili sme sa s pani, ktorá sa zaoberala duchovným životom.

Biele čarodejníctvo. Chodili sme na stretnutia, dostávali úlohy a keď sme ich plnili, veci sa začali v duchovnej oblasti hýbať. Jednoducho sme sa dostávali do kontaktu s duchovným svetom. Problém bol v tom, že táto žena v nás pootvárala oblasti, na ktoré sme neboli pripravení. To, že existuje duchovný svet, ktorý je rozdelený na ten, ktorý prináša život a lásku a potom taký, ktorému vládne diabol, ktorý prišiel, aby kradol, zabíjal a ničil, sme nevedeli. Problém bielej mágie je, že sa tvári pozitívne, že robí dobre, ale zároveň otvára veci, s ktorými sa netreba zahrávať. A tak to bolo aj u nás. Cítil som, že to, čo robíme, funguje. Ale až neskôr som pochopil, že to funguje na zlých základoch. Že to čo sa tvárilo dobre, nebolo Božie. Otváralo to v nás oboch veci, ktoré nám nerobili dobre. Začali sa diať veci, ktoré sme nechápali. Strachy, nepokoj začali napĺňať náš byt, aj nás. Vtedy som pochopil, že to, čo sa dialo, nemalo dobrý základ. Otvorili sa dvere, ktoré sme museli zatvárať ešte veľmi dlho v naších životoch.

Ale Boh nás v tom nenechal. S našimi kamarátmi sme ako rodiny chodili na dovolenky. Keď nás zavolali na ďalšiu dovolenku, neváhali sme. Vedeli sme, že ideme na nejaký tábor. Rodinný tábor. Nevedeli sme, o čo ide, išli sme jednoducho na dovolenku. Po príchode nás ako prvé prekvapili vzťahy. Cítili sme atmosféru lásky a prijatia a zároveň to nebola vôbec nuda. Boli to ľudia, ktorí neriešili ohováranie, boli milí, ich reakcie neboli negatívne. A Boh v nás začal pracovať.

Rodinný tábor trval týždeň a Boh počas neho zmenil všetko. Po troch dňoch sme chceli odísť, ale cítili sme, že sa niečo deje. Zdalo sa nám, že si nemôžeme nechať “vymývať mozog”, ale zároveň sa niečo vo vnútri menilo. A nielen v dospelých, ale aj u našich dvoch dcér. Zažívali sme, že sa nás Pán Boh dotýka. Pamätam, ako som stál pri dverách miestnosti, v krku som mal grču a v očiach slzy. Cez chvály, bábkové divadlo, ktoré hovorilo jednoduchou rečou základné pravdy. Na tretí deň sme sa aj kvôli deťom rozhodli, že zostaneme do konca.

Ten tábor zmenil všetko. Obaja sme po ňom vedeli, že sa niečo stalo. Veciam sme ešte nerozumeli, videli sme vzťahy, videli sme, že ľudia naozaj žijú vieru. Cítili sme, ako sa nás Boh dotýka. Nebol to kostol ako sme ho vtedy poznali. Bolo to niečo iné. Bolo to pre nás silné.

Od tej doby sme zostali kontakte s YWAM, medzidenominačnou organizáciou, ktorá usporadúva aj rodinné tábory. Boli sme hladní, chceli sme vedieť viac, kúpili sme si prvú Bibliu. Hľadali sme ľudi, ktorá by nám vedeli vysvetliť, čo sa deje. Zostali sme v katolíckej cirkvi, kde sme boli obaja pokrstení ešte ako deti.

Po obrátení prichádzali aj krízy. V manželstve, aj v podnikaní. Veľká manželská kríza hneď po obrátení. Ťažké časy, keď sme balancovali na hrane vo viere, v našom vzťahu, aj vo vzťahoch vo firme. Ľudia z vonku nám nerozumeli. Ale Boh už robil v našich životoch veci. Uzdravoval staré zranenia. Všetky tie veci, ktoré sme v živote obaja zažili, dvere, ktoré sme vedome, či nevedome pootvárali. Vyplavovali a vyplavujú sa veci z detstva aj dospelosti, naše strachy, zlyhania a neistoty. Stále sa učíme a Boh nás vedie.

Začali sme spolupracovať na príprave rodinných táborov YWAM. Naša viera postupne rástla, vyvíjala sa. Samozrejme, že prichádzali pochybnosti o sebe samých, boje, pochybnosti o cirkvi. Ale zároveň aj veľa zážitkov a veľa milosti. V pracovnej oblasti sa to však začali veci kaziť. Kolegovia nechápali, čo sa udialo s mojími prioritami a hodnotami. Už pre mňa nebola na prvom mieste práca a peniaze, ale rodina.

Nakoniec sme sa rozhodli ísť v roku 2011 na DTS - školu učeníctva YWAM do Austrálie. Bol to veľký boj a Boh sa v ňom oslavil. Od prvých vízií, túžby, až po niekoľkomesačný boj o víza a financie. Vo viere sme všetko pripravili, vyprázdnili a prenajali byt, vybavili dievčatám školu, zaplatili letenky aj školné v Austrálii. A ešte zopár dní pred odletom nemali víza, ktoré sme obdržali na úplne poslednú možnú chvíľu. Nevedeli sme anglicky a napriek tomu išli. Nasledovala ročná škola, najskôr DTS a potom škola kresťanského poradenstva YWAM. Boli sme medzi Aborigénmi v Austrálii, na missii v Indii a Singapure. A po návrate sme začali pracovať s YWAM. Predal som svoj podiel v mnou založenej firme, presťahovali sme sa z Bratislavy do Brusna pri Banskej Bystrici.

A dnes žijeme ako laickí misionári, závislí na Božej milosti a ľuďoch, ktorí sa rozhodli podporovať našu víziu a prácu - sme YWAMáci. Venujeme sa rôznym projektom. Stanka umeleckej evanjelizácii, službe milosrdenstva v domovoch dôchodcov. Ja pracujem v oblasti kresťanského poradenstva, venujem sa tzv. 7 vrchom, teda projektu, ktorý sa zameriava na vplyv v siedmych oblastiach života človeka, venujem sa projektu nášho vlastného centra v Lučatíne, pripravujeme víkendové stretnutia mužov zamerané na mužské srdce, povzbudenie a rast mužov, pracujem pre Viva Network, organizáciu spájajúcu ľudí, ktorí pracujú s deťmi v ohrození. Spolu so Stankou organizujeme víkendové stretnutia pre spoločenstvá alebo pre záujemcov v oblasti umenia, obaja sme zapojení do príprav a organizácie rodinných táborov.

Náš život je ako keď nasadnete na tobogán. Nevieme, aká bude najbližšia zátačka, nevieme, kedy nás to vyhodí do bazéna, ale veríme, že ideme po správnej ceste a že nás na nej sprevádza Boh. Boh bol v mojom živote aj vtedy, keď som ho nepoznal, rovnako, ako je v živote každého z nás. Čaká, kedy odpovieme. Mňa mnohokrát zastavil pred tými najhoršími vecami, zachránil od zlyhaní. Bolo to ako tichý hlas, ktorý hovorí, zastav sa. Často to bol on, ktorý mi hovoril, milujem Ťa ako svojho syna, lebo som Ťa stvoril. Bola to Jeho láska, ktorá ma sprevádzala a sprevádza aj na tom tobogáne, na ktorý sme nasadli.


Back to stories | Share on Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Good news

  • Raniero Cantalamessa
    he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life.
    2017-08-24
  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
    2017-06-11
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
    2017-03-08
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
    2015-09-30
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.
    2015-09-10

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal mojpribeh.sk is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.