Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Katarína Randová
Cez bolesť k Božej láske

small__MG_9120.jpg

31 ročná mama dvoch detí, pracuje ako lektorka vo svojej firme

Môj život sa do istého momentu podobal tisíckam iných životov. Bola som naozaj sviatočná kresťanka. Taká, čo mala všetky sviatosti, no ani jednu nechápala naplno. Vo viere som extra nebola vychovávaná. Starí rodičia ma viedli aspoň máličko, doma sa však o Bohu nehovorilo.

A počuť od niekoho svedectvo o živom Bohu bolo nepredstaviteľné.

Čo sa však stalo, že som Boha našla? Že si s ním budujem vzťah, ktorý je jedinečný a výnimočný? Pýtam sa to sama seba tak často a napriek tomu odpoveď nenachádzam. Niekto vie presne, ktorý bol ten zlomový moment. Vie, kedy sa ho Boh dotkol a on sa obrátil. Ja ho nepoznám. Bola to skôr súhra viacerých momentov, vďaka ktorým som sa obrátila.

Počiatok mojej prítomnosti v kostole bolo prvé sväté prijímanie mojej dcérky. Nikdy som pečiatky a podpisy za sväté omše neuznávala, no v tomto prípade spravili zázrak. Bola som donútená do kostola chodiť, aj keď veľkou nechuťou. To, čo som vyžarovala, pôsobilo aj na dcérku. Ani ona z náhleho chodenia do kostola nebola nadšená. Raz sme zmeškali omšu v kostole, kam sme chodili a šli sme ku kapucínom. A tam sa to začalo.

Prvé omše neboli ničím odlišné od tých predchádzajúcich v inom kostole. No zrazu som pocítila obrovskú záplavu pokoja v srdci. Akoby sa ma niekto dotkol a povedal: „Som tu pre teba.“ Nevedela som ani čo a ani kto, len vo mne ostal ten pocit. Potom sa postoj „musím“ do kostola zmenil na „chcem“. Môj život odvtedy bol jeden obrovský zmätok. Chcela som si ho upratať a tak som sa pýtala. Ako viem, že sa ma Boh dotkol? Čo odo mňa chce? Prečo to spravil? A mnohé iné, ktoré si dnes už moc nepamätám. Čoraz viac som cítila Boha pri sebe. Po novom roku som si nevedela predstaviť nebyť v kostole alebo nemodliť sa k nemu. Prenikal ma pocit pokory.

Začala som chápať, prečo je bolesť potrebná. Že nás očisťuje a posúva bližšie k Bohu. No stále som nemala odpoveď na mnohé otázky.

Stretla som sa teda s bratmi zo žilinského kláštora. S každým som mala príležitosť sa rozprávať. Získala som odpovede na otázky, ktoré ma ťažili najviac. Hľadala som informácie, začala čítať Bibliu a Boh mi prihrával do cesty ľudí, ktorí mi pomáhali s hľadaním mojej cesty. Nielen bratia z kláštora, ale aj bývalá spolužiačka z vysokej školy Aďka spolu s manželom mi pomohli nájsť odpovede. A dodnes mám rada rozhovory s ňou.

Hoci moja viera nerástla veľmi rýchlo, klíčila. Boh sa mi prihováral, dával znamenia a ja som ho cítila. Bola však situácia, kedy som si už bola istá, že Boha mám pri sebe a zrazu sa odmlčal. Deň, dva tri, päť... Povedala som si, že ja toto nemám za potreby a chcela to nechať všetko tak. Potom si ma však znova pritiahol k sebe. Pomohol mi získať niečo, za čo som sa predtým modlila. Rozhodla som sa, že to s Bohom teda skúsim. Prešli dni, týždne a mesiace. Denne som ho hľadala, prosila a ďakovala a najmä pochopila. Pochopila, že Boha nemôžem ani mať a ani mu celkom rozumieť. Že viera nie je o tom, či Boh robí to, čo chcem ja. Že viera je o tom, že mu verím, aj keď celkom nerozumiem dôvodu. On sa vždy nakoniec ukáže. Že ako vraví farár z východu: „Život je skúška z jediného predmetu. Z lásky“.

Dalo by sa povedať, že môj život sa na dobré obrátil a Boh vyplnil prázdnotu v ňom. A že keď už som ho našla, tak sa mi nič zlé nemôže stať.

Chcela by som tomu veriť, viem však, že viera nám nezaručí ľahší život. Pomôže nám však ľahšie niesť kríž, ktorý máme. Ak moja viera a láska k Bohu bola do tohto momentu silnejúca, od momentu jedného vyšetrenia rástla míľovými krokmi. Potvrdilo to, že láska bez kríža neexistuje a kríž bez lásky neunesieš.

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet. Ovládol ma strach a nedôvera, že tak s týmto Boh nespraví nič. Pochopila som, že čítať a uveriť príbehom uzdravenia je vždy ľahšie ako veriť, že toto Boh dokáže práve u mňa. V deň, keď mi zavolala lekárka oznámila výsledky, som bola v kapucínskom kláštore na Lectio divinae. Ja vždy povznesená nad problémy, usmiata aj v ťažkých momentoch, som bola zrazu tichá, na omši som plakala a pri čítaní a rozoberaní písma v skupinke, mĺkva ako ryba. Leskli sa mi len slzy v očiach. Ja a moja kamarátka Katka sme ostali zrazu samé s bratom Jankom. Keď som povedala, čo sa mi stalo, povestný úsmev z tváre sa mu na sekundu stratil, ale zachoval pokoj. Nechal ma vyplakať sa a porozprávali sme sa o tom. Okrem povzbudenia v ten deň toho veľa nemohol spraviť. Až neskôr.

Keď som vychádzala z miestnosti, stretla som na chodbe brata Leopolda, ktorý keď videl moje uplakané oči, ma zobral nazad do tej istej izby. Ostali sme sami, vyspovedal ma a dal mi pomazanie chorých. Z jeho rúk šlo teplo a pokoj. Neviem si to vysvetliť doteraz, ale neskutočné teplo. A pocit, akoby zo mňa všetko zlé odchádzalo.

Od toho dňa sa začal kolotoč vyšetrení, termín operácie, ktorý bol stanovený o niekoľko týždňov neskôr. Čím bližšie bolo k termínu, tým viac som mala strach. Boh stál pri mne. Posielal mi do života ľudí, ktorí mi pomáhali zvládnuť túto situáciu. Keď som bola na dne, zdvihol ma. Stále som ho cítila. A napriek tomu, že som ochorela, ani jediný raz som mu nič nevyčítala. Nepadla odo mňa ani tak obľúbená otázka prečo. Ani ako to mohol dopustiť, keď už žijem podľa jeho pravidiel. Jednoducho som mu zverila svoj život. A odvtedy ho riadil viditeľne lepšie. Od momentu, kedy som mu to dovolila a začala veriť.

Časom sa vždy ukáže, s kým si človek rozumie najviac. Aj ja som si našla svojho duchovného sprievodcu, môjho anjela strážneho na Zemi. Brata Janka. Celý čas sa za mňa modlil a nebol sám, o tom som presvedčená. Za moje zdravie sa modlilo mnoho ľudí. On však bol asi jediný, ktorý poznal všetky moje padnutia na kolená, keď som už nevládala. Vždy ma povzbudil, že Boh je milosrdný a mám veriť. Postavil ma na nohy, keď som pomyselne spadla. Niekoľkokrát. Keď som prestávala veriť a na prvý pohľad bolo jednoduchšie sa vzdať, mi Boh poslal do cesty jeho a on povedal pár viet a ja som znova mala silu ísť. Toto trvalo skoro 6 týždňov. Aj operácia prebehla v tom čase, zobrali mi väčší kus krčka na histológiu. Na výsledky som mala čakať 2-3 týždne. Prognóza – odobratie krčka alebo maternice.

Po 5 dňoch mi doma zazvonil mobil a volal môj lekár. So slovami, že nevie ako, ale som v poriadku. Rozplakala som sa. Vedela som, že to bol zázrak, pretože prognózy boli zlé. Že Boh dopustil, ale neopustil. Že to bola veľká skúška viery, v ktorej som obstála. Ale len vďaka sile modlitby, vďaka ľuďom, ktorí ma majú radi a ich modlitbám a vďaka láske k Bohu. Hneď v ten deň som obetovala svätú omšu za všetkých, ktorí sa za mňa modlili. Pretože modlitba dokáže u Boha vyprosiť zázraky.

Dnes svojím vlastným životom svedčím o Bohu a jeho milosrdenstve, premenách životov a sile viery. Rozhodnutie ísť za Ním ma stálo veľa sily, obetovania a nepochopenia od priateľov, no viem, že to stojí za to. Človek potrebuje sprievodcu na ceste a mať vedľa seba Boha, to stojí za každé utrpenie, bolesť či skúšky. Pretože On vraví, aby sme sa toľko netrápili tým, čo sa vôkol nás deje. Že to už je jeho starosť a naša úloha je len veriť a milovať. A ja Ho cítim na každom kroku, aj keď ho nevidím.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22
  • Anton Chromík
    Muži sú vinní, lebo týrajú ženy. Muži sú vinní, lebo obsadzujú viac vrcholových pozícií v štáte. Muži sú vinní, lebo ženu vykorisťujú. Na všetkom je aj zrnko pravdy. Ideológia ale vylieva so špinavou vodou aj dieťa a rovnako to robí Istanbulský dohovor. EÚ včera 11.5.2017 odsúhlasila, že Istanbulský dohovor podpíše. Rozdelenie v Únii pokračuje a trhlina vzrastá.
    2017-05-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.