Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.

Storia - Katarína Kuchtová

small_Katka Kuchtova.jpg

Manželka a matka 7 detí. Žijú v Špačinciach.

Chcela by som týmto svedectvom povzbudiť všetky rodiny. Prosím Pána nech každý, kto to bude čítať, zakúsi Boží dotyk.

Volám sa Katka a som manželka Tomáška a matka 7 detí. 3 máme u Pána a 4 nám robia radosť tu: Mária Katarína má 5 a pol roka, Jakub 4, Šimonko mal 2, a Mária Alžbetka má 8 mesiacov, narodila sa na sviatok narodenia Panny Márie.

Všetky som ich mala cisárskym rezom. Musela som. Mala som komplikovaný prvý pôrod a potom tie ostatné už museli byť cisárskym. Pán sa oslávil a bol pri mne stále. Počúvala som samé ponižovanie od lekárov a posudzovanie, posmechy, nabádanie k prerušeniu tehotenstva, podviazaniu vaječníkov a všetko, čo sa len dá.

Len môj doktor stál pri mne a povzbudzoval ma, a to nie je kresťan.

Keď som porodila Šimonka, bolo to pred Vianocami. Potom, ako sme boli asi týždeň doma, prišla nás pozrieť lekárka. Keď kontrolovala Šimonka, nemohla zachytiť jeho tep - bol okolo 200.

Okamžite volala záchranku. Celý ten čas, kým sme došli do nemocnice, trval večnosť. Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Plakala som, triasla som sa a modlila sa. Poslali nás s manželom za dvere a počuli sme len plač nášho Šimonka, modlili sa k Matke Božej a prosili Pána. A zrazu mi Tomi hovorí:

"Katka, všetko je tak, ako chce Boh. Ak ho chce mať pri sebe, neurobíme nič, tak nech sa stane jeho vôľa."

Lekári medzitým Šimonka museli vypnúť z prístroja a na displeji bola rovná čiara...

Bolo to ako vo filme... A potom sa čakalo kým naskočí srdiečko. Povedali, že ako keby ho museli resetnúť.... a naskočilo.. Znovu sa na displeji objavil tep...Šimonko žije! Boj vyhral.

Mal predpísané tabletky, ktoré som mu dávala každých 8 hodín celý rok. Musela som sa naučiť merať tep a pozerať ho stále, aby mi niekde neskolaboval. Tabletky zabrali a keď mal 8 mesiacov, boli sme s manželom a Šimonkom v Medžugorii poprosiť Máriu o pomoc, aby mu dala nové srdce... a ona to splnila.

Po roku Šimonko vysadil lieky a doteraz prospieva - je proste zdravý a Pán sa oslávil. Ešte chcem k tomu povedať, že moja pediatrička, ktorá je veriaca, mi povedala, že ona nemala cestu k nám, ale že si povedali s manželom, že ešte príde pozrieť mňa. Pán ju poslal, keby neprišla, tak by Šimonko dnes asi nežil.

A druhá okolnosť - službukonajúci lekár na pohotovosti v nemocnici, ktorý nemal mať vôbec v ten večer službu, bol odborník na srdce. Vymenil službu lekárovi, ktorý mi to potom povedal,  takže Pán riadil ich kroky ....Vďaka ti Pane...

Tehotenstvo s Alžbetkou bolo náročné aj kvôli tomu, že moja maternica bola oslabená a o detičky som sa starať musela. V 20. týždni tehotenstva sme boli s manželom na charizmatickej duchovnej obnove. Už dlhšie som cítila bolesti a nevládala som už nič, ledva som chodila. Ale stále som dúfala.

No a tam povedal páter pri adorácii moje meno a že som bola uzdravená (hovoril aj o iných okrem mňa). Keď to povedal, vedela som, že Boh sa ma dotkol a že som zdravá, a radostná som tomu uverila! Keď som o pár dní pobehovala po dome a nič mi nebolo, aj bolesti odišli, tak mi Tomi povedal, že je to zázrak a tak sme sa tešili.

Mesiace plynuli, až bola na svete Alžbetka. Aj keď ten, zatiaľ posledný pôrod (lebo nevieme čo má Pán v pláne), bol najbolestivejší, ale dá sa to zvládnuť. Išla som potom na kontrolu po šestonedelí a čakalo ma ďalšie prekvapenie, ba až šok. Lekár mi povedal:

"Pani Kuchtová, nechcel som vás znervózňovať a znekľudňovať počas tehotenstva, ale v 20 týždni sa Vám trhala maternica. Nič by som Vám nepomohol, keby som Vám to povedal. A tak som Vás len s maličkou dušičkou čakal o mesiac, ale viac som myslel, že sa stane niečo zlé a vlastne som už ani nedúfal. Ale po mesiaci sa to scelilo a upravilo samé a viac-menej je to zázrak..." (bolo to v tom čase, keď sme boli na duchovnej obnove).

Vyšla som z ordinácie a plakala som ako malé dieťa. Vtedy som cítila Jeho prítomnosť, ako mi hovorí, že je tu so mnou a pochopila som, že sa stal zázrak. Že mne, obyčajnej hriešnej, sa stal zázrak. Budeme Ho za to chváliť a oslavovať naveky.

Každý deň mu spoločne celá rodina ďakujeme a chválime ho a viem, že aj keď sú u nás doma búrky, príde Ježiš a utíši všetko rozhádané a uzdraví všetko choré....

Nech je zvelebený Boh. Požehnaný čas plný milosti Vám prajem.


Torna alle storie | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel