Photo - Kaka


I need Jesus every day of my life. Jesus tells me in the Bible that without Him I cant do anything. I have the gift and capacity today to play soccer because God gave it to me.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

I noticed a little lump on my neck and it changed my plans and my life. We will have to remove it, exclaimed my doctor. It is just a simple operation… I spent three days in the hospital and I waited three weeks for biopsy results. I wasn’t worried at all. I was a 22-year old university student, full of energy and vitality. I didn’t expect it could be something serious. On 22 February 2006 the doctor told me: “It is positive“. I didn’t even understand what it means. Everybody in my family was shocked – I had CANCER. I was confused. I had lots of questions and fears.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Hi everybody, whoever you are and wherever you are – YOU ARE DISCIPLES. That’s the way I call my boys and invite them at our regular PAJTA meetings.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

He prayed: "Father in Heaven, send your Son Jesus now to this priest suffering from kidney T.B., kidney stones and infections and restore him complete health of body and soul". Then I thought in my mind that he might have seen the hospital chart where my sicknesses were reported!

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

I am 52 years old and I am a lawyer. I have a beautiful beloved wife, Helena, and 5 beautiful children, Róbert, Jakub, Andrej, Annamária-Rút, and Lukáš.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

If I have to be punished for what I did – i.e. for the goodness, truth, and Christ – I wouldn’t choose the smallest punishment, but the most terrible one; I would be so happy if I could die for Christ, although I know that I am not worthy of such a great grace.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

I healed my daughter who had bronchitis, after antibiotics showed no effect. I had a wart and it disappeared on the following day after I had used my homoeopathic drugs.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

I knew about God, but I didn't know Him. I saw God only as a strict judge. One of the predominant feelings when I thought about God was a sort of fear. Today, I know I was completely wrong.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Yes, bones were my life issue. I was born with a fracture. Since then I had several fractures during all my childhood, every time I fell down. I spent a lot of time in hospitals. I suffered a lot. But I also saw other people suffering. It was for me great life experience, great learning experience. During this experience I understood that God is always with me and He never abandons me. This attitude of praise became (and it is continuously becoming) my expression of love towards God.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

I am thankful to have been born 31 years ago with no arms and no legs. I won’t pretend my life is easy, but through the love of my parents, loved ones, and faith in God, I have overcome my adversity and my life is now filled with joy and purpose.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

When I was a child I was sexually abused by an older boy. We lived in poverty. I experienced occult practices, depression, homosexuality, and suicide attempts. Only faith in Jesus Christ brought light to my life.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

People ask me: What is the purpose of life? And I respond: In a nutshell, life is preparation for eternity. We were made to last forever, and God wants us to be with Him in Heaven.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

During chemotherapy I lost my menstrual cycle. After about half-a-year I asked my gynaecologist – oncologist about that. I was afraid I was going to badly react to his answer. He told me:
“It’s normal. Your menstrual cycles will never return.”

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Faith and love for Jesus and for his cause filled all my heart and I was ready to offer my life for this.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

I started to do fortune-telling and I said things that resulted to be truthful. I used to predict things that really happened in near future. Sometimes I read people’s thoughts. I disdained Christian religion. I had a bad opinion about believers and acquaintances who were not profound believers.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Despite persecution during the Communist era (or actually because of Communist persecution) my search of God became a continuous adventure. Pilgrimage and travelling rather than studying. When I studied at high school God came dramatically closer to me.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

I always have wonderful memories of my return to God; still today they are pretty important. Everything happened during my university studies at times of normalizing Communism.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

This epoch is not easy at all for Christians; but for big-format Christians it is a great and marvelous epoch. “If they persecuted Me, they will also persecute you.“ In such glorious moments the Church sings to the Lord a heroic song of love and faithfulness. It is a privilege and a gift: to live just now, to love, and to fight.

Photo - Lucia Tužinská

Lucia Tužinská

My core problem was – how can I trust God again?! How can I understand Him? What has happened? What we believed in before suddenly became not valid. We needed to reevaluate our faith from the foundation.

Photo - Martin Hunčár

Martin Hunčár

My conversion does not fall under the category “extraordinary”. I know you would like to hear about the miraculous conversion of a former drug-addicted or alcohol-addicted. I was neither drug-addicted nor alcohol-addicted. Maybe this is the reason why my conversion was even more miraculous.

Photo - Dan Baumann

Dan Baumann

The beatings would start and they would be slapping in the face, hitting in the stomach, sometimes kicking. “I struggled with faith, ‘Was God with me? Did He love me? If God is good why would He allow me to go through this situation?

Photo - Dária Miezgová

Dária Miezgová

But I was also interested very much in the communist ideals as in something that surpassed the ordinary life. So I became a member of a communist party – because I was convinced and I wanted it. And in spite of the fact I went to church and believed in God. I did not feel it as a contradiction

Photo - Matúš Demko

Matúš Demko

Then I directly felt that God is a living being, close to us. Back then, God, our Lord, clearly and expressly intervened into my life. He completely changed it. I became another person.

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

My grandfather from my mother’s side had a great influence on my life. Besides that he loved me very much and spent much time with me, he became my ideal and inspiration in a faith, but also in a male character.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

I was born and brought up as an atheist and I can confirm that I had never been told me anything about God during my first 20 years of life. It was something that was an unknown concept for me.

Photo - Sasa Patalakh

Sasa Patalakh

Drugs, sex, Ukrainian mafia, and prison…
“…the story of a young man from Ukraine freed by God…”

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

I was indeed horrified that I don’t know God and His Love although I was ministering in the church.

Photo - Dominic McDermott

Dominic McDermott

Hearing from God through dreams. Biblical basis, Why God would use dreams, The process ...

Photo - Štefan Esztergályos

Štefan Esztergályos

I got more and more entangled in different occult practices. I applied myself to astrology, healing (reiki) and I practiced martial arts. Instead of prayer I meditated in solitude, which pulled me many times away from the life’s reality.

Photo - Geoff and Gina Poulter

Geoff and Gina Poulter

We had decided with a great sadness that we had to go where we were being fed and leave the Catholic Church. Just as we were about to make this public statement Geoff had an open vision which simultaneously was confirmed to Gina through a word from the Lord.

Photo - P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

Something of the kind must happen once in our lives for us to be true, convinced Christians, and overjoyed to be so.

Story - Mária Anna Staneková OSU

small_textilná továreň.jpg

Prenasledovaná a väznená pre vieru v Boha

Pán môj a Boh môj! Obdivuhodné sú Tvoje skutky s nami, Pane!
Keď som bola povolaná z manuálnej práce v 19. roku svojho života do Rádu sv. Uršule, dala som sa Pánovi celá v stave úplnej závislosti na Ňom!

On bol a je Záchrancom mojej duše, môjho života na všetkých mojich cestách, zvlášť vo väzení – v nápravnom zariadení a vyšetrovacej väzbe. V dobe odňatia slobody, kde som cítila úžasný prejav Božej lásky i silnú ochranu duše a tela Nepoškvrnenej Matky, zvlášť vo väzení v r. 1953.

Dnes mu vrúcne vďaky vzdávam, že som aj s vami, drahé spolusestry, vytrvala vo svojom povolaní pod ochranou Nepoškvrnenej Matky a sv. Jozefa, sv. Angely a sv. Uršuly a môžem z tej duše zaspievať: „...lebo veľké veci mi urobil Ten, ktorý je mocný a sväté a obdivuhodné sú Tvoje skutky s nami Pane! Prosím Pána, aby viedol moje kroky, môj život naďalej, ako sa Jemu páči.

19. októbra 1951 v druhom roku vypudenia z kláštorov, denné vozenie na štátne majetky Fajdal a Panholec, po márnom prehováraní vstúpiť do civilu – s pekným platom, odmenou, ani hrozba ŠTB zmocnencami vyvezenia na pohraničie Čiech a Moravy do tovární na spracovanie ľanu neotriasla vernosť sestier.

„Pane! Poď s nami do neznáma, pomôž nám rozsievať Ducha lásky všade, aby každá duša, s ktorou sa stretneme mohla pocítiť Tvoju prítomnosť v nás!“ Taký bol výkrik do noci z 19. októbra na 20. októbra 1951.

V slnečné ráno vystúpili sme na trávniku, pod vysokým komínom továrne HOLBA HANUŠOVICE, Morava, Útvar V – dorastenecké učilište. „Tak – tady je to! Vítam Vás! Od teraz tu budete bývať a pracovať do smrti, v mokrom prostredí v ošarpanej budove s vytrhanými oknami. Ani jeden večer v takejto továrni by som nechcel byť“, ozval sa náš sprievodca – šofér, keď vynášal naše batožiny.

Tak sa pokojne pracovalo, niektoré sestry boli vyznamenané koncom roka 1952. Koncom roka 1952 po nasadení nového vedúceho majstra začali nové prehovárania – nové plány s nami, nové vyhrážanie, ak nenastúpime na nedele a sviatky do práce. Spočiatku nás nahováral nový vedúci, napokon k 8. decembru 1952 si pribral ŠTB. Spísali zápisnicu. Hľadali „kapitána“, čo velí a drží sestry. Sprísnili vychádzky cez vrátnicu, návštevy domu. „Prečo ste neboli pracovať?“ – povyťahovali paragrafy protištátnej činnosti. Keďže sme nič takého neurobili, ani nič závažného nenašli, boli sme denne pozorované políciou aj v pracovnej dobe, aj mimo nej zmocnenkyňou, ktorá udávala mená sestier. Hľadali vedúcu sestier – tej tam nebolo. Podozrenie vedúcich padlo na mňa, iná bola zachránená. VĎAKA, taký bol plán.  

Rok 1953

Všetko sa dalo vypozorovať z okien bytoviek. To sa všetko dialo v pracovnej dobe. Dvaja páni s dozorkyňou prišli k zapradajúcemu stroju.
 A. Vraj nachvíľu, aby šla s nimi do kancelárie, len nachvíľku a  „priniesla legitimáciu.“ V kancelárii čakali viacerí im podobní, vraj sa chcú porozprávať, vraj nechceme pracovať – nastávajú veľké škody vo výrobe... Ak nastávajúce sviatky nepôjdete pracovať, budete prísne trestané – väznené a škoda, ktorú zapríčiňujete bude napísaná na vaše konto... atď.  A toto všetko podpíšete. Dokončil a dal čítať prísediacim zápisnicu.

B. „Ďakujem“. – Nič z toho podpisovať nebudem! Žiadna sabotáž, žiadna protištátna činnosť, čo tu pracujeme sa nevyskytla a po dobe priučovania pracovalo sa nad plán, napriek tomu, že sa v poslednej dobe materiál k spracovaniu ťažko dodával, aj voda nestačila, turbíny zastavovali, atď. S vypätím síl – v ťažkých okolnostiach sme predsa pracovali, aby žiadna škoda nenastala. Ak nemáte, zistite si, aký bol zisk.
A. „Čo s Vami? čo s nimi?“ zmeneným hlasom volal.
C. „Do basy s nimi!“
A. Ak sľúbite, že v nasledujúce sviatky pôjdete do práce, všetko sa vám odpustí. Žiadna trestaná nebude. Napíšeme ... a podpíšete.
B. „Každá má slobodnú vôľu. Žiadne nahováranie. Nie, v nedeľu a vo sviatky pracovať nepôjdem. To je moje posledné slovo.“ Legitimáciu si ponechali a mňa odviedla zmocnenkyňa k stroju.

6. januára 1953 všetky sme svätili – v kaplnke nad strojami – zatiaľ žiaden dozorca nevstúpil – kuli plány. 7. januára hliadky ŠTB od včasného rána odchádzali a prechádzali továrňou, kde pri strojoch naplno pracovali všetky pradleny, až do skončenia pracovnej doby. Bez stopy vzdialili sa aj skupiny ŠTB. Všetky sme cítili, že sa onedlho vrátia a noc bude ťažká. S ružencom v ruke čakali sme v hale. Pred polnocou pribehli do dvora továrne dve osobné autá, za nimi ťažké nákladné vojenské auto, z ktorého vyskakovali ŠTB. Pri mesačnom svite dalo sa dobre pozorovať, kam sa uberajú. Rozostavili sa od vrátnice až po byty. Jedna skupina sa rozostúpila až na schodište továrne, odkiaľ velil: „V mene zákona! Otvorte! Opakovane skúšali otvoriť. Dvere neboli zamknuté, nedali sa otvoriť, lebo sa opačne otvárali. V hale stáli všetky sestry sviatočne oblečené.

A. „Čo tu robíte?“ Nik neodpovedal. „Všetky do ubikácie“ – nik sa nepohol.
A. Nech vystúpi Anna Staneková, Zuzana Stoláriková., zmocnenkyňa označila hľadajúce, načo ostatným rozkázali odísť do bytoviek  internátu. „Dve označené, vyznačené“, mali rozkaz – vziať si najpotrebnejšie, ostatné bránili. Všetko bolo, aj velenie, v mene zákona. Tak dve vyvolené kráčali v špalieri milicistov k nákladnému autu. Z druhej ubytovne prisadla Stanislavy Ryšavá, sestra svätého Vincenta de Paul.
B. To vás je na tri osoby toľko? Bolo niečo po polnoci. Milicistov ubúdalo. Cesta nákladným autom s búdou 7.1,, na laviciach driemali ospalí milicisti. Pri príchode veliteľov povstávali a pomohli trom obžalovaným sestrám na lavičky do nákladného auta. Osobné auto v strede – nákladné v prostriedku – iné osobné vzadu. Nákladné cestou na železničných staniciach zastalo, aby vystúpili strážnici. „Kam nás veziete?“ Opýtala som sa suseda. „Idete do Šumperka do väznice. Nebojte sa! Ráno vás budú vypočúvať a pošlú späť.“ Boli sme slabo oblečené, drvila nás zima. Zadržali nás v Šumperskej väznici. Asi po šiestej hodine bola výmena ŠTB. Spísali zápisnicu, všetko ako sa píše do legitimácie, aj rehoľné meno.


„Vyložte všetko z vrecka a všetko, čo máte pri sebe, ešte máte ruženec, agnúštek Panny Márie! Všetko sa vám vráti, ak podpíšete, že v žiadané sviatky – ako podpísali aj vaše sestry – pôjdete pracovať.
B. Ešte čo!-
A. Vaše sestry všetky podpísali! Tu sú, hľa, podpisy.
B. Každá má slobodu – to je ich vec. Konečne, dovoľte ten menoslov! Listina bola podpísaná inými, neznámymi menami z Konzistória Olomouckého, ktoré menovaným dáva povolenie k práci ako v každý deň. Podaný menoslov bol bez razítka a bez podpisu. Vyšetrujúci vytrhol menoslov, vraj také listiny nepotrebujú žiadne opatrenia.
A. „Tak, čo?“ – riekol vyšetrujúci – „pôjdete pracovať v nastávajúce?“
B. „Nepôjdem! Ale ako v zmluve máme, sviatky si nadpracujem ako sme aj posledné nadpracovali.“ S hundraním a výhražkami skončil vyšetrovanie.
Znovu vyšetrovanie, vraj zo súdu. Vraj koľko škody sme urobili chudobným ľuďom a štátu nenastúpením do práce, čaká nás prísny trest.
Asi o dva týždne zaškrípali prvé vonkajšie zámky dverí – a hneď závory sa odsunuli. Na chodbe vo dverách objavila sa posádka ozbrojených a jeden vysoký civil. Bol tak nápadný, že mi od údivu ostali oči na ňom, stráž ostala ako prikovaná, keď mi vyletel údiv:
B. „Dobré ráno, ako ma poznáte?“
B. „Veď ste boli v továrni – aj s podobnými, keď sme nasadali na nákladný – boli ste medzi nimi.“
D. Veliteľ zavelili do pozoru a menovanej zavelil do pozoru do stredu cely, - nepohnúť sa, iba keď sa ma opýtajú.
C. Prokurátor vraj prišiel sa pozrieť, či všetko potrebné mám, i to, ako s nami je, kto tu býva, či je mi dlhý čas, či tu mrznem. Všetko, čo bolo okolo mňa, pozerali: posteľ, vojenský matrac, atď. Čo chcel, videl: zamrznuté okná, cela studená, WC zamrznuté, atď.
A. „Asi nemajú palivo, tak je ako som prišla.L
C. Otvorili policu A-HA, vytiahol dlhý nôž. „Toto, čo je?“
B. „Prosím, nôž? Na čo vám to je? Na krájanie chleba, ale chleba niet, ani omrvinku nenájdete“.
C. „Ako sa sem nôž dostal?“ „Spýtajte sa, prosím, tých pánov, oni budú vedieť.“ Držiac nôž, spýtal sa ich, oni mlčali. Zavelil im: „Ihneď to vezmite!“ Čosi ešte medzi dverami vravel – asi priniesť prácu a deky, pec bola studená.
C. „Dúfam, že na budúce sviatky pôjdete pracovať a nebudete nahovárať k sabotáži, ale k práci, aby robotníci netrpeli škodu a vy, aby ste boli na slobode.“ Takými a podobnými ľutujúc ma kráčal von z cely.
B. „Vo sviatočné dni, podľa príkazu Božieho budem svätiť...“ „Uvidíme“- dokončil a zámky na dvojitých dverách zaškrípali... Na chodbe ostalo ticho.

Na druhý deň priniesol dozorca (druhý, ozbrojený) prikrývku veľkú i malú, podhlavník, ešte nový plechový hrnček (miesto raňajok), vraj treba opraviť obrubu okolo spodnej steny, aby som farbu zarovnala. Potom zvážnel a ticho preriekol: „Dajte pozor, je to žeravina, aby ste si neupila.“ Matka Božia Zázračnej medaile, ktorú som na kachliach objavila ma aj teraz mocne chránila (azda údržbár?)... Za chvíľu pribehol, vraj počul spievať, či som spievala. Na kladnú odpoveď zavrteľ: „Tu sa spievať nesmie, to sa trestá! Už ste hotová?“ zakričal, vzal už prázdny hrnček, dvere zamkol a už ho nebolo. V tichej modlitbe som ďakovala za ochranu nebeskému Otcovi a anjelskému zboru za ochranu, aj bez pokrmu.“

Bol večer. Do tichého večera bolo počuť dlhšie škrabanie pri kachliach. Odtiaľ išiel slabý hlas: „Sestrička, nebojte sa. Váš sused, musím vám niečo povedať, dobre počúvajte. Páni majú schôdzu.“ Od steny kachiel sa ozýval hlas, že je katolík od Žiliny, nevinný, ale už odchádza. Vraj ako som prišla ma pozoruje, mal na starosti chodby. Vravel, že sestričky sú ešte tu, aby som teraz nič nehlásila, že počujem. Vraj kuchárka...“ Všetko ako som prišla vie. Panna Mária je s nami. Počul všetko a zajtra a inokedy, keď mi kuchárka, čo chodí s SNB prinesie vo vojenskej šialke dačo, aby vyliala vždy do WC (nie pred nimi) a zaliala vodou, sú tam nástrahy: „Lebo po nedeli budete mať súd a predtým ešte výsluch. Zbohom!“ Nevedela som žiadne dni.
  Aj tak bolo,  celý deň. Neviem ani dátum.

Dlho ma viedli strážnici v uniforme, kde na poschodie do veľkej miestnosti, asi zasadačka. Za zatvorenými dverami zasadačky na vyvýšenom mieste sedel „prokurátor“, ten čo mal prehliadku vo väzenskej cele! Pretože ma viedli, nevidela som v miestnosti okrem prokurátora a pisárky nikoho. Na katolícky pozdrav som odpoveď nedostala. Bože môj, buď mi milostivý!

Prečítal obžalobu, ako som bránila sestrám pracovať, hoci ony chceli, aká škoda štátu a robotníkom vznikla, atď. „Keby ste také niečo bola urobila za Hitlera, dávno by ste bola pri stene.“ Rozprával, ako ich trýznili. „Čo poviete?“

B. Obžaloba nie je pravdivá, podpísať nemôžem!
A. Obžalovaná popiera pravdivosť zápisnice. Obžalovaná, sestry a ona tvrdí, že treba viac poslúchať Pána Boha ako ľudí.
A. Kto vlastne jeho stvoril?
B. On nepotreboval, aby ho niekto stvoril. On vždy bol a je, On sa stvoril sám.
A. A ako?
B. Tak ma zmotal, že som nevedela, čo hovorím. Bože, buď mi milostivý!
Zúrivý výsmech cha-cha ozýval sa z vedľajšej siene z krídlových dvier. Chcela som sa obrátiť, ale pisárka priskočila, zadržala ma, prokurátor s krikom zoskočil, zatvoril dvere, všetko sa utíšilo, sieň bola prázdna a pokračoval.
A. „Nevie“ – pokračoval v obžalobe. „Tvrdošijne trvá na svojom, že nikoho nenahovárala, podľa svedomia a Božieho príkazu má každá vedieť, že treba nedeľu a sviatočný deň zachovať a preto aj na budúce sviatočné dni zachová a nadpracuje. Následky si ponesiete.“ Podpisom sa tento ťažký deň uzavrel. Na povel „do väzenia“ dokončil, miestnosť bola prázdna. Dátumovo to mohlo byť asi v druhej polovici februára 1953, všade bolo plno snehu.

Dnes sa cela neotvorila, všetko bolo v tme a mlčaní. Duševne ubitá, ale spokojne odovzdaná do Božej vôle, čakala som ráno. Vo väzenskej cele, miesto stoličky, klesla som na kolená: „Bože môj, kde som to bola? Odpusť mi, Pane!“ Ako zle som Ťa obránila a slzy sa nezastavili. Áno, prosím Ťa, daj mi, Pane môj, skoro zomrieť, aby som ťa ani najmenšou neverou hriechu nezarmútila...“ Posledná modlitba, zaspala som až do blinkania lampy a to celkom svieža.

Nové ráno

Pri dverách: „Tak-tak tady je to.“ Potom dohadovanie, odporovanie. „Nie, nebudu!“ Bolo počuť úder, plač, prerývaný stonaním, otváranie zámkov dvier a plačúce dievča, ktoré tu ostalo niekoľko dní, vstúpilo do cely.
Dozorca: Kôš krúžkami položil ku stolu so slovami: „Pomôžte je namotávať!“ Tak som na niekoľko dní dostala spoločníčku, tichú, mlčanlivú, ktorá, ako mi rozprávala, je nevinná, rodičov má katolíkov, ktorí tiež trpeli, všetko si vzala, všetko pojedla. Vraj sa pobila „zasa plakala“. Rozumeli sme si, s jedlom tiež, vedela sa aj niečo modliť. Povzbudzovala ma, ale sa neprezradila, vraj bude skoro odsúdená, aby som nemala žiaden strach. Ako ju nečakane priviedli, tak ju aj náhle odviedli. Viac sme sa nevideli. Vo väzbe v Šumperku ostala som do 4. 3. 1953.

Zvláštna kapitola

Súdne pojednávanie 4. marca 1953 odsúdilo ma pre trestný čin podľa paragrafu 129 z. č. 86/50 Sb. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne. Z toho po odpykaní polovicu trestu v trestaneckom tábore, kde boli miernejšie podmienky.

Druhá kapitola... spoločenstvo, práca, pomoc... Olomouc - Štátne majetky pri Sv. Kopečku – Hospodárstvo.

Po smrti Gottwalda obsiahla som amnestiu s okamžitým nastúpením do továrne Hanušovice – Holba. Náš Pán mal iný plán – miesto do továrne, dostala som sa do nemocnice s porúchaným zdravím. Trpela som viac tým spôsobom, ktorý medicína zachytiť nemohla. Preto sa pobyt v nemocnici predlžoval a bolo to ako oáza. Tu sa dalo telesne i duševne zotaviť a všetci pacienti, ktorí mohli chodiť, spevneli liekom Eucharistie aj vo „viere, v nádeji a láske“ Nech Boh žehná Kristovmu personálu.

Takto posilnená s menšími poruchami s hŕbou spomienok pracovala som pod ochranou Panny Márie, sv. Angely a sv. Uršule do r. 1978 na viacerých miestach, kde som vďačne prijala prácu invalidky, ktorá všetkých aj teraz modlitbou podporuje a zahrňuje a porúča sa pod mocnú ochranu Božiu.


Spomienky uršulínky S. Márie Anny Stanekovej OSU

Príbeh poskytol Peter Sandtner 
Konfederácia politických väzňov 
Predseda mestkej organizácie v Bratislave 

Back to stories | Share on Facebook | Become a friend of on FB and share the Gospel

Good news

  • Raniero Cantalamessa
    he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life.
  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)

We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.