Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - David Hathway

small_339.jpg

Povolaním pastor a evanjelista. Je ženatý a má 3 dcéry a 5 vnúčat. Bol uväznený v pražskej väznici za pašovanie Svätého Písma do Československa. Prežil rakovinu pľúc a rakovinu hrdla.

Davida bude možné stretnúť a zažiť 12. septembra 2015 v EXPO aréne v Bratislave na Festivale života.

Napriek tomu, že David Hathaway káže evanjelium už viac ako 60 rokov, radi by sme vám ho krátko predstavili. Tento človek zažil toľko udalostí, že by to vystačilo na tri ľudské životy. Opakované pašovanie cez východnú hranicu, väzenie v Československu, psychické mučenie, rakovina dvoch orgánov... D. Hathaway má 82 rokov a napriek všetkému, čo prežil, nosí v sebe nevyčerpateľnú dávku optimizmu.

"Som evanjelista a pochádzam z Veľkej Británie. Som ženatý, mám tri dcéry a päť vnúčat. Väčšinu svojho života som strávil tým, že som niekoľkokrát precestoval celú Európu." Takto jednoducho sa predstavil človek, ktorý prežil napríklad komunistické väzenie či rakovinu hrdla a pľúc. Ale poďme po poriadku.

Neuveriteľný príbeh D. Hathawaya sa začal písať v roku 1961. Bol obyčajným pastorom a evanjelizátorom lokálneho zboru v Anglicku, keď si ako 30-ročný vytýčil nebezpečný cieľ. Chcel sa autom dostať do Jeruzalema, kde sa vtedy konala Celosvetová Letničná konferencia. Nielenže nemal peniaze, navyše mu všetci, od motoristických organizácií cez Ministerstvo zahraničných vecí Veľkej Británie tvrdili, že je to nemožné.

On však od svojho plánu neustúpil. Spolu s deviatimi priateľmi si naplánoval expedíciu, ktorú napokon minibusom aj absolvoval. Viedla z Anglicka cez celú Európu, vrátane tzv. východného bloku, čo bolo v tom čase mimoriadne nebezpečné.

"Nebezpečné to bolo preto, že bolo samo o sebe nebezpečné ísť za ´železnú oponu´," spomína D. Hathaway. "Okrem východnej Európy bolo riziko prejsť aj cez Turecko. A ak by v Sýrii vedeli, že ideme do Jeruzalema, zrejme by nás boli zastrelili. Takže áno, bolo to nebezpečné. Ale keď vyjdem von a prejdem cez štvorprúdovku , tiež je to nebezpečné. Môže ma zraziť auto alebo električka. No ja ani priatelia sme sa nebáli. Dôveroval som Bohu, že je to možné. A podarilo sa."

Potom, ako po prvý raz úspešne absolvoval túto cestu, prejavili o ňu záujem aj ďalší členovia zboru. Ako však legálne dostať toľko ľudí cez východnú hranicu bez toho, aby ich ohrozil? Vtedy Angličanovi napadlo založiť si cestovnú kanceláriu. "Nemal som podnikateľský zámer, keď som založil cestovku Crusader Tours.

Jednoducho to začalo tým, že záujem vycestovať prejavilo množstvo ľudí. To bol však iba jeden rozmer mojich aktivít," spomína D. Hathaway. "Počas ďalších ciest za ´železnú oponu´ som na vlastné oči videl, ako boli ´východní´ kresťania prenasledovaní. Mal som možnosť vidieť, ako sa s nimi v jednotlivých krajinách ´východného bloku´ zaobchádza. Bol to pre mňa obrovský šok. Preto som sa rozhodol pomáhať im čo najviac, ako len budem môcť."

Oficiálne prevážanie anglických veriacich cestovnou kanceláriou D. Hathawaya do Jeruzalema trvalo tri roky, keď do jeho života zasiahla choroba. Diagnóza znela - rakovina hrdla. Písal sa rok 1964, keď Davidovi našli v krku nádor. Nevzdával sa a namiesto lekárov sa spoliehal na Božiu moc. "Modlil som sa nebezpečnú modlitbu," spomína. "´Bože, ak chceš, aby som zostal v Anglicku, uzdrav ma a potom dovolím lekárom, aby mi rezali hlasivky. Ale ak chceš, aby som šiel do Ruska, potom uzdrav môj hlas.´ Boh ma v ten večer uzdravil a keď som šiel na vyšetrenie, lekári museli uznať, že to bol zázrak."

Pašerák viery

Po tomto zázračnom uzdravení sa D. Hathaway opäť vrhol na svoju prácu. Ďalej vozil krajanov do Jeruzalema a premýšľal, ako veriacim za "železnou oponou" pomôcť. Získajúc poznatky, že v krajinách východného bloku chýba kresťanom písané Slovo Božie, bolo razom rozhodnuté. Evanjelický pastor sa rozhodol pašovať týmto veriacim Biblie. "Ľudia vo východnom bloku nemali v 60.rokoch šancu zohnať si Bibliu a naozaj po nej zúfalo tužili. Preto som to urobil. V každom autobuse, ktorý vozil našich ľudí do Jeruzalema, bol vnútorný úložný priestor. Bol dobre ukrytý, preto sme sa rozhodli dať knihy tam. Jednou cestou sme takto prepašoval dve tony Biblií, ktoré sme rozvážali do všetkých bývalých komunistických krajín, vrátane Československa."

Prevážať Biblie cez "železnú oponu" bolo veľké riziko. Na otázku, koľkokrát sa im takto pašovanie podarilo, odpovedal D. Hathaway stručne: "Nespočetne veľa krát." Jeho okolie s tým nesúhlasilo a to, čo robil, sa nepáčilo ani manželke. Nečudo, keď mu šlo o veľa. A to aj napriek tomu, žo hoci na každom hraničnom priechode autobus i cestujúcich skontrolovali, nikomu nenapadlo, že veriaci na ceste do Svätej zeme niečo prechovávajú. Takto sa podarilo vyviezť vyše 150-tisíc Biblií.

Takto "pokojne" to šlo do 21. júna 1972, keď všetko prasklo. "Bol som vtedy na hranici z východného Nemecka do Československej republiky. Viezol som Biblie, vydané v ruštine. Na hraničnom priechode vtedy hľadali drogy a boli omnoho dôslednejší, ako kedykoľvek predtým. Biblie našli. Nechali ma tam čakať 36 hodín a ja som nečakal, že ma zatvoria. Nie za Biblie. Potom však dostali priamy príkaz z Ruska, aby ma zavreli. Odviezli ma do väznice Bory v Plzni. Fyzicky ma nemučili, bol to skôr psychický nátlak, doslova teror. Tvrdili mi, že sa odtiaľ nikdy nedostanem živý. Vyhrážali sa mi smrťou a nedovolili ani mojej manželke, aby ma navštívila. Veľmi mi znepríjemňovali život."

D. Hathaway hovorí, že až vtedy si uvedomil mieru nenávisti, ktorú mali komunisti voči Biblii aj veriacim. Presvedčil sa o tom aj počas súdu. A to nielen o nenávisti, ale aj o nezmyselnosti jeho zadržania i väznenia.

"Pamätám si, ako som bol priamo v súdnej miestnosti počas pojednávania. Pýtal som sa sudcu, čo je vlastne také zlé na Biblii. Odpovedal, že Biblia napáda ich štát. Opýtal som sa teda, či ju čítal. Keď povedal, že nie, opýtal som sa, ako môže tvrdiť, že napáda štát? Jeho odpoveď bola: ´Preto, lebo tak to povedala naša vláda...´"

Päť plus päť

Súd skončil a rozsudok znel: päť rokov väzenia. Za obyčajné pašovanie Biblií. Britský pastor bol následne prevezený do pražského väzenia na Pankráci. Čakali ho tvrdé väzenské podmienky. "Moja rodina mi posielala balíčky s jedlom, no nikdy sa ku mne nedostali. Dozorcovia si ich nechali. V podstate môžem povedať, že som prežil toto väzenie iba vďaka tomu, že mi pomohli Čechoslováci - spoluväzni. Tí tiež nedokázali pochopiť, že ma zavreli za Biblie."

To, čo sa dialo v komunistických väzeniach, v tom čase vedel málokto. Počas väznenia D. Hathawaya sa v pražskej väznici zastavil aj Červený kríž. No nič nevideli ani nevedeli. On však toho videl dosť. Zločiny proti ľudskosti i "šliapanie" po ľuďoch. Ani po toľkých rokoch sa mu o tom nehovorí ľahko, no ako vraví, mal svoju vieru a veril v zázrak. V to, že ho Boh odtiaľ dostane. "Videl som toho veľa a bolo to veľmi zlé. Videl som, ako sa tam zaobchádza s ľuďmi. Aj to, ako boli väzni posielaní do uránových baní. A zvlášť na Pankráci. Bolo to veľmi nebezpečné a mnoho väzňov bolo aj škaredo zranených. Niektorí boli aj fyzicky týraní. Niektorí nezniesli väzenský život a preto ubližovali sami sebe. Strážcovia nám vraveli, že Nemci tam od druhej svetovej vojny nechali gilotínu. Vyhrážali sa, že ju proti nám použijú."

Napriek všetkému, čo tam videl, zažil a čo ho muselo veľmi poznačiť, sa D. Hathaway nezmenil. Stále veril, že prežije a dostane sa na slobodu. Dokonca sa rozhodol urobiť niečo pre svojich spoluväzňov. Keď ho raz prišiel navštíviť britský premiér Harold Wilson, počas návštevy sa D. Hathaway nejakým zázrakom dostal k svojej batožine a prepašoval si do cely svoju Bibliu. Po tejto udalosti sa mohol pasovať aj za väzenského pastora, lebo sa odhodlal tajne kázať za múrmi väznice. Keď na to dozorcovia prišli, "naparili" mu ďalších päť rokov. Čas jeho väzenia sa tak nebezpečne zodvihol. Desať rokov za mrežami za pašovanie a rozsievanie viery.

"Vo väzení som sa modlil za zázrak, aby som sa dostal von. A podarilo sa. Boh mi vo sne ukázal deň môjho prepustenia. Bolo to na moje 41. narodeniny, necelý rok po mojom zatvorení. Keď za mnou po druhý raz prišiel britský premiér, bol som z väzenia prepustený." Domov, do Británie, sa teda pastor vracal ako hrdina a na dlhý čas zaplnil stránky novín. Na otázku, čo mu vo väzení najviac chýbalo, sa zasmial a odpovedal ako pravý Angličan: "Čaj.

Jedno vrecúško nám tam muselo vydržať dva týždne." Napriek tomu, že niekoľkokrát riskoval život na ceste do východného bloku a pomáhal ľuďom, čakala ho ďalšia ťažká skúška. Znova sa mu vrátila rakovina, no tentoraz sa usadila na pľúcach. Tak ako pri prvej chorobe, ani v tomto prípade nechcel o liečbe ani počuť. Napriek tomu, že situácia bola vážna. "Mal som tak napadnuté pľúca, že mi lekár chcel polovicu z nich vyoperovať," spomína Angličan.

"Neabsolvoval som však operáciu ani chemoterapiu a ani som nebral žiadne tabletky. Nemal som čas na to, aby som ležal v nemocnici," smeje sa. Ďalší zázrak na seba nenechal dlho čakať a D. Hathaway opäť tvrdí, že ho uzdravil Boh.

Pomáha ďalej

Ak by sa niekto nazdával, že po návrate do vlasti bude bývalý "východný väzeň" žiť ako obyčajný pastor, mýlil by sa. Začala so oňho zaujímať televízia i všetky noviny.

Zrazu bol slávny. A túto slávu aj "využil". Nie však vo svoj prospech. V roku 1976 zorganizoval celosvetovú úspešnú kampaň za prepustenie Georgia Vinsa, známeho ruského pastora z Kyjeva. Za svoju vieru v Boha bol odsúdený na dlhé roky v sibírskom väzení. Podarilo sa, no Georgi nebol ani zďaleka posledný, ktorého anglický pastor dostal "von".

D. Hathaway je kresťan telom i dušou. Pre svoju vieru bol schopný riskovať vlastný život na cestách do Jeruzalema, pri pašovaní Biblií, i vtedy, keď kázal za múrmi väznice. Tvrdí, že komunisti ho nezničili, iba ho urobili ešte silnejším.

V súčasnosti chodí po celom svete. Organizuje konferencie a Božou mocou lieči ľudí. A hoci má 82 rokov, pokojný život, ktorý nikdy neviedol, mu ani teraz nechýba. "Ak by bol život iba tichý a pokojný? Asi by som sa veľmi nudil. Mám dokonca ďalšie plány. Od čias svojej mladosti v sebe prirodzene nosím ešte mnoho veľkých snov," zasmial sa D. Hathaway na záver.

Davida bude možné stretnúť a zažiť 12. septembra 2015 v EXPO aréne v Bratislave na Festivale života.


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.