Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Dr. Gloria Polo
Zázračne uzdravená po zásahu bleskom

small_Dr. Gloria Polo.jpg

Zubárka, ktorá zažila zázračné uzdravenie.

5. mája 1995 približne o 16.30 hod. na pôde Národnej univerzity v Bogote, hlavnom meste Kolumbie, som zakúsila mimoriadny Boží zásah. V ten deň pršalo a ja som išla spolu s manželom a 23-ročným synovcom, ktorý bol tiež zubár, smerom k Fakulte zubného lekárstva, aby sme si požičali zopár kníh, ktoré sme potrebovali. Synovec kráčal spolu so mnou pod malým dáždnikom a za nami išiel môj manžel v nepremokavom plášti.

V jednej chvíli, poblíž aleje stromov, udrel do nás blesk. Môj synovec bol na mieste mŕtvy. Blesk spálil celé jeho vnútro, hoci navonok zostalo jeho telo neporušené.

Snaha oživiť ho bola neúspešná. Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky. Používala som ako antikoncepciu vnútromaternicové teliesko z medi, a meď je dokonalý dobrý vodič prúdu.

Z medicínskeho hľadiska som bola pre zástavu srdca a strašné vnútorné popáleniny prakticky bez života. Po troch minútach zástavy srdca nastávajú v mozgu z dôvodu nedostatku kyslíka také nezvratné zmeny, že človek nemá šancu na návrat do normálneho života. Ale vďaka zvláštnemu Božiemu zásahu sa tak nestalo – ja žijem. Boh urobil mimoriadny zázrak: zachoval ma pri živote. Skutočnosť, že takto zázračne zasiahol, je zreteľný znak jeho veľkej dobroty a nekonečného milosrdenstva a zároveň pre nás všetkých výzvou k obráteniu.

Hneď po nehode lekári v nemocnici v Bogote informovali moju sestru, ktorá je tiež lekárka, o nezmyselnosti pripojenia môjho organizmu na prístroje s umelým dýchaním. Napriek všetkým ich radám moja sestra pevne stála na svojom rozhodnutí.

Niekoľko dní som bola v bezvedomí a pri živote ma udržiavali iba prístroje. Po pár dňoch lekári spozorovali, že v mojom tele sa začali diať nezvyčajné veci. Konkrétne moje zuhoľnatené ľadviny, pľúca aj pečeň sa začali nevysvetliteľným spôsobom regenerovať a nanovo fungovať.

Predtým mi lekári nedávali nijakú šancu na prežitie. Bohu je ale všetko možné – a iba vďaka jeho zásahu sa všetky spálené orgány v mojom tele zázračne uzdravili. Veľkým zázrakom bola aj úplná regenerácia mojej spálenej pokožky. Časť môjho tela sa stala jednou veľkou živou ranou v dôsledku odstránenia zuhoľnateného tkaniva. Mala som neopísateľné bolesti. Pri každom nádychu aj výdychu ma pálilo všetko vo vnútri aj zvonku. Avšak počas čistenia mojich nôh som necítila nič. Boli ako dva zuhoľnatené pahýle; boli úplne čierne a nemala som v nich nijaký cit. Po mesiaci prišli ku mne lekári a povedali: „Pozri, Gloria, aký veľký a neuveriteľný zázrak ti urobil Boh. Všetky tvoje vnútorné orgány a takmer celá koža sa zregenerovali. Nová koža je síce ešte tenká a niektoré miesta sú ešte odkryté, ale je tu nádej, že čoskoro sa pokryje kožou celý povrch tvojho tela. Ale tvoje nohy nám robia starosti. Tu už nevieme nič urobiť. Musíme ich, bohužiaľ, amputovať.“
Pred nehodou som bola vyšportovaná žena, zbožňovala som aerobik. Keď som začula, že je nutné amputovať moje nohy, ihneď ma napadlo:

„Musím čo najrýchlejšie utiecť z tejto nemocnice, aby som si ich zachránila.“

Nemohla som však ani chvíľku stáť na nohách, takže útek nebol možný. Až vtedy som si uvedomila, že nohy sú poklad a ja som nikdy predtým Bohu za tento dar neďakovala. Práve naopak, aby som nepribrala, hladovala som ako blázon, dávala som množstvo peňazí na diéty a rôzne kúry, len aby som mala peknú a atraktívnu postavu a štíhle nohy. Keď som teraz v nemocnici hľadela na svoje nohy bez svalstva, chudé ako polená, úplne čierne, plné dier zo všetkých strán, začala som ďakovať za to, že ich ešte mám. Na ich vzhľade mi nezáležalo. S veľkou dôverou som sa obrátila k Bohu:

„Milovaný Bože, z celého srdca ťa prosím, zachovaj mi aspoň tieto zohyzdené nohy. Zachovaj mi ich, prosím, aby som sa mohla vďaka nim aspoň trochu pohybovať. Zachovaj mi ich, prosím, zachovaj mi ich aspoň také, aké sú. Budem ti zato vždy povďačná.“

Po tejto modlitbe sa zrazu začala do mojich nôh vracať citlivosť. Bolo to v piatok. Od piatka do pondelka tieto moje pahýle, ktoré vyzerali ako pohár tmavej malinovky s bublinkami vzduchu, nadobudli normálnu farbu. Zároveň som cítila, ako v nich začala prúdiť krv. Keď prišli v pondelok lekári, aby urobili poslednú obhliadku pred amputáciou, zostali prekvapení, keď videli, ako som sama vstala a s istotou som stála na svojich nohách. Vyšetrovali ich a nechceli veriť tomu, čo videli. Napriek veľkej bolesti som bola veľmi šťastná, lebo som vedela, že sa mojim nohám vracia plná funkčnosť. A hľa, stal sa skutočný zázrak: po niekoľkých dňoch boli moje nohy funkčné tak ako pred úderom blesku. Primár oddelenia mi povedal:

„Za 38 rokov svojej lekárskej praxe som nikdy nevidel takýto veľký zázrak.“

Pred zásahom bleskom som bola veľmi sebavedomá a márnivá žena. Aby som upútala na seba pozornosť a aby som sa páčila mužom, dávala som príliš do popredia svoju ženskosť. Robila som to veľmi vyzývavo. Zdôrazňovala som krivky svojej postavy, nosila som blúzky a šaty s hlbokým výstrihom a pri chôdzi som vyzývavo hýbala bokmi. A pozrite sa: všetko to, čím som sa najväčšmi pýšila, bolo najviac spálené bleskom... Vyšetreniami sa zistilo, že aj moje vaječníky boli zuhoľnatené, v dôsledku čoho som nemohla počať dieťa. Boh však vo svojom veľkom milosrdenstve všetko toto zázračne zregeneroval. Jeden a pol roka po zásahu bleskom som pocítila svrbenie na mieste, kde som mala predtým prsia a moje rebrá pokrývalo teraz trochu viac kože, než predtým. Koža sa napínala a formovala. Bolelo ma to. Nečakane mi narástli nové prsia; bola to pre mňa nezvyčajne podivuhodná vec, ktorá sa nedala nijako vysvetliť. Neskôr sa ukázalo, že som otehotnela. A tak hľa, Boh mi znovu daroval možnosť byť matkou, pretože tými novými prsiami som mohla kojiť svoju zázračnú, zdravú dcérku Máriu José, ktorú som porodila. Boh mi znovu daroval život a svojím nadprirodzeným zásahom ma vyzval k obráteniu.

Na prahu večnosti

Pán Boh mi dovolil pamätať si všetko, čo som zakúsila, keď sa moje spálené telo nachádzalo v kóme a bolo napojené na prístroje. Videla som, ako nehybne ležalo na nosidlách. Videla som lekárov, ako sa o mňa starali, ako mi dávali elektrické šoky na obnovu činnosti srdca. Keď som sa (moja duša) nachádzala mimo tela, zjavila sa predo mnou neopísateľne krásna skutočnosť, do ktorej som nemohla vstúpiť. Zbadala som svojho synovca, ktorý bol spolu so mnou zasiahnutý bleskom, ako do nej vstupoval. Zrazu sa objavili všetci mŕtvi, s ktorými bol môj život akýmkoľvek spôsobom zviazaný. Stretla som svojich zosnulých prastarých rodičov, starých rodičov, rodičov a iných mne blízkych ľudí. Bola to významná chvíľa stretnutia. Pochopila som, aké veľké klamstvo je tvrdenie, že existuje reinkarnácia. Ja som, žiaľ, už dávnejšie uverila tomuto klamstvu a fanaticky som rozprávala iným o reinkarnácii. Hanbila som sa. Zrazu bolo okolo mňa nejaké zvláštne svetlo. Nedokážem ani popísať pokoj, lásku a šťastie, ktoré boli v tomto jase. Pochopila som, že to svetlo bolo znakom toho, že Boh Otec zahŕňa svojou láskou všetkých, lebo každého človeka miluje bezpodmienečne. V tom tajomnom svetle som uvidela celú úbohosť svojho hriešneho života v holej pravde a bez prikrášľovania. V tú chvíľu sa ma zmocnil veľký žiaľ a ľútosť nad spáchanými hriechmi. Boh nikoho nenúti prijať jeho lásku, my sami si volíme: buď Boha a život podľa jeho prikázaní, alebo odvrhnutie jeho lásky a život v hriechu, čiže podriadenie sa moci diabla. Bolo mi jasné, že za svoje hriechy nemôžem nikoho obviňovať, iba seba. Odtiaľto je vidieť každý detail života na zemi. Všetko je odkryté a jasné pre každého. Uvidela som, ako sa veľa ľudí za mňa modlilo, ako sa mnoho kňazov a rehoľných sestier snažilo priviesť ma na dobrú cestu. A ja som nimi všetkými pohŕdala a hanlivo som sa o nich vyjadrovala. Rehoľné sestry som nazývala „tučniakmi“, „neuspokojenými starými čarodejnicami“, atď. Kritizovala som kňazov, ohovárala som ich, klebetila som o nich, rozširovala som o nich nepravdivé historky, ktoré som sa dopočula. Počas „skúšky“, ktorú som prežívala neskôr v podsvetí, Pán hodnotil toto moje počínanie ako veľmi ťažký hriech. Čo si pamätám, u nás doma sa hovorilo o kňazoch vždy zle. Počnúc mojím otcom všetci hovorili, že sú to chamtivci za ženami a za peniazmi. Všetky tieto osočovania sme my, malé deti, opakovali od malička. Pán mi povedal smutným, ale prísnym hlasom:

„Kto si ty, aby si takto súdila, ako keby si bola Boh, a mojich kňazov odsudzuješ a očierňuješ ich? Sú ľuďmi z mäsa a krvi. A keď sa jedná o svätosť kňaza, táto musí byť podporovaná hlavne spoločenstvom veriacich, farníkmi. Spoločenstvo má záväzok podporovať kňazov svojimi modlitbami, zahrnúť ich podporou a úctou. A keď sa kňaz dopúšťa hriechu, vtedy nehádžte doňho kamene odsudzovania, ale modlite sa za jeho obrátenie a hľadajte tiež vinu v spoločenstve, ktoré mu nedalo patričnú podporu, nemodlilo sa za neho alebo to robilo nedostatočne.“

A Pán mi vtedy ukázal, ako sa zakaždým, keď som kritizovala kňazov a stavala som ich do zlého svetla, vrhali ku mne démoni a priľnuli ku mne. Okrem toho som videla, aké veľké zlo som robila, keď som neodôvodnene hovorila o kňazovi, že je homosexuál, a táto informácia sa rozniesla rýchlosťou blesku v celom spoločenstve veriacich. Neviete si predstaviť, aké nesmierne škody spôsobilo toto ohováranie. Pochopila som, že aj spoločenstvo veriacich je zodpovedné za svätosť svojich kňazov. Ako veľmi zlý duch nenávidí kňazov! Nenávidí Katolícku cirkev a kňazov, lebo pokiaľ budú oni, dovtedy budú vyslovované slová premenenia a rozhrešenia. A my všetci musíme vedieť, že hoci je kňaz iba hriešny človek, aj tak bol do jeho srdca vložený svätý dar – pečať Kristovho kňazstva. Na jeho slová sa premieňa chlieb a víno na Telo a Krv Krista, na jeho slová nám Ježiš odpúšťa hriechy. Jedine cez kňaza môžeme prijať sviatosť zmierenia, zázrak odpustenia a zahladenia všetkých hriechov a sňatie pút, ktorými nás diabol zviazal so sebou. Preto diabol najviac zo všetkého nenávidí kňazov a veľmi sa snaží, aby ich priviedol k pádu, pretože oni mocou svätej sviatosti kňazstva vyrvú satanovi veľa duší. Dokonca aj kňazi, ktorí sami sú veľkými hriešnikmi, majú moc odpúšťať hriechy a platne vysluhovať sviatosti. Preto máme záväzok modliť sa za kňazov, aby ich Boh strážil, osvecoval a sprevádzal.


Pri pomyslení na to, koľko zla som napáchala svojim ohováraním, zmocnila sa ma veľká hanba a ľútosť. Pochopila som, že hriechy, ktoré sme popáchali, majú vplyv nielen na nás, ale aj na našich blížnych, ktorí nás obklopujú. Sú ako hnilé ovocie, od ktorého sa nakazí aj zdravé ovocie, nachádzajúce sa v jeho blízkosti. Dôsledok hriechov spôsobuje veľké utrpenie ich páchateľom už tu na zemi, ale po smrti je to mnohonásobne horšie. Vtedy sú viditeľné všetky dôsledky hriechov v človeku samotnom a aj v iných ľuďoch. Keď som videla dôsledky svojich hriechov, pochopila som, že ich spáchaním som veľmi ublížila nielen sebe, ale aj manželovi, deťom, rodine aj priateľom. Tak napríklad matka, ktorá niekoho nenávidí alebo ktorá ustavične ohovára svojich blížnych, alebo otec závislý na alkohole, ktorý sa vracia domov vždy opitý – takíto rodičia spôsobujú hrozné duchovné rany svojim deťom. Iba úprimné obrátenie, pristupovanie k sviatosti zmierenia, prijímanie Eucharistie a sila modlitby môžu zničiť následky hriechov.

Dôsledky hriechov

Najväčšiu a najneznesiteľnejšiu bolesť mi spôsoboval hriech nevery v Boha a moja márnivosť. Mojou modlou bola totiž starostlivosť o krásu tela. S hrôzou som zistila, že bola centrom môjho života. S veľkou bolesťou som si uvedomila, akú veľkú krivdu som si spôsobila tým, že som sa prestala modliť a veriť vo všemocné Božie milosrdenstvo, v moc obety svätej omše. Pamätám si, ako som sa tešila, keď som raz na univerzite počula istého katolíckeho kňaza povedať, že diabol ani peklo neexistuje. Takúto informáciu som už dávno chcela počuť. Hneď som si pomyslela: Ak neexistuje diabol ani peklo, potom všetci prídeme do neba. Už som nemala viac dôvod báť sa zhrešiť. Keďže všetci budú spasení a pôjdu do neba, mohla som robiť všetko, čo sa mi zachcelo. Neskôr som úplne odišla z Cirkvi a nakoniec som zavrhla aj vieru v Boha. Ba čo viac, neraz som v debatách preklínala Cirkev a hovorila som, že je hlúpa a spiatočnícka. Dokonca som sama začala všetkým rozprávať, že diabol a peklo neexistuje, že je to iba výmysel duchovenstva. Taktiež som presviedčala kolegov na univerzite, že nijaký Boh neexistuje, že sme iba produktom evolúcie. Keď som bola mimo tela, videla som seba aj celý svoj život v úplnej nahote. Uvidela som všetky hriechy, ktoré som spáchala od svojej poslednej platnej spovede u katolíckeho kňaza. Zmocnila sa ma hrôza, keď som postrehla, že sa zjavili nejaké tmavé, akoby ľudské postavy s hrôzostrašným pohľadom, plným nenávisti, ktoré sa pomaly blížili ku mne. Okamžite som pochopila, že to boli démoni a že oni skutočne existujú. Môžete si predstaviť tú hrôzu a zdesenie, ktoré som prežívala. Bol to skutočný horor! Najväčším diablovým klamstvom je to, že nahovára ľuďom, že vôbec neexistuje a že hriech môže urobiť človeka šťastným. To je jeho stratégia. Keď uveríme, že zlí duchovia neexistujú a ani hriech neexistuje, vtedy môže diabol robiť s nami všetko, čo sa mu len zachce. V tejto situácii mi boli moje vedomosti, intelekt aj akademické tituly úplne zbytočné. Prežívala som hrôzu. Zbadala som, aké strašné sú dôsledky mojich hriechov. Sťahovali ma dolu, k „otcovi každej lži“. Za každý hriech musíme zaplatiť nielen stratou pokoja vo svedomí a stratou vnútornej slobody, ale hlavne tým, že sa staneme otrokmi síl zla. Keď sa staneme vernými zákazníkmi v diablovom „supermarkete“ a nakupujeme iba u neho, nakoniec mu budeme musieť aj „zaplatiť“. Ak sa úplne zapredáme hriechu, staneme sa jeho vlastníctvom. V tej strašnej situácii bolo pre mňa jedinou záchranou volať k Bohu o pomoc a vzývať jeho milosrdenstvo. Uvedomila som si, že Ježiš už „zaplatil“ na kríži svojou vlastnou krvou najvyššiu cenu za všetky naše hriechy a definitívne zvíťazil nad diablom, hriechom a smrťou. On je náš jediný záchranca a Spasiteľ.

Očisťujúce utrpenie

Ocitla som sa na mieste, kde panovala hrôzostrašná tma a nachádzalo sa tam veľké množstvo ľudí – príšerne zohavených postáv – ponorených do nesmierneho utrpenia. A na dôvažok tam bol strašný zápach. Takto mi Ježiš umožnil pochopiť, ako hriech ničí a deformuje náš duchovný život, naše človečenstvo. Zistila som, že ten odporný zápach vychádza zo mňa. Bolo mi jasné, že moje hriechy neboli kdesi mimo mňa, ale v mojom vnútri a vďaka nim sa šíril ten neznesiteľný zápach, temnota a utrpenie. Nachádzalo sa tu nespočetné množstvo ľudí, ktorí trpeli nevýslovné muky ako dôsledok svojich hriechov. Vtedy som pochopila, aká hrozná skutočnosť je hriech, keď má také strašné následky – a niektorí ľudia si z hriechu, z pekla a z démonov robia žarty. Nevedia, čo robia...

Pochopila som, že duše v očistci sú chránené od každého vplyvu zla, že sú už Boží svätí a nemajú už s démonmi nič spoločné, ale musia znášať následky svojich hriechov a dozrievať pre nebo. Môj Bože, toľko úbohých, plačúcich a nevýslovne trpiacich ľudí... Keby vedeli, čo ich čaká v očistci, určite by zmenili svoj život na zemi. Viete, aké utrpenie musia dodatočne znášať? Utrpenie všetkých tých ľudí, ktorí trpia na zemi v dôsledku ich hriechov, sa stávajú ich utrpeniami. To im spôsobuje najväčšiu bolesť. Tie úbohé duše potrebujú hlavne to, aby tí, ktorí zostali na zemi, zmenili svoj život, zmierili sa s Bohom, modlili sa, pristupovali k sviatostiam, konali skutky lásky, navštevovali chorých, dali slúžiť sväté omše za zosnulých a sami sa na nich zúčastňovali. Duše, ktoré sú v očistci, už nemôžu pre seba urobiť nič. Nič – vôbec nič. Ale Boh im prichádza na pomoc s nesmiernou milosťou obety svätej omše. Preto musíme pomáhať trpiacim dušiam v očistci, obetovať za nich sväté omše, modliť sa za ne a obetovať svoje utrpenia na ich úmysel.

Počas zážitku očistca som zrazu uvidela vrch zahalený svetlom a na jeho úpätí panovala tma. Predstavte si tú radosť, keď som na ňom uvidela svoju mamu akoby zahalenú do plášťa utkaného zo svetla. Bola pohrúžená do modlitby v postoji klaňania sa. Matka zomrela pred mnohými rokmi. Pochopila som, že Boh sa mi prihovára cez obrazy, že v očistci existujú rôzne úrovne a stupne utrpenia a ten biely plášť zo svetla, do ktorého bola odetá moja mama, predstavuje všetky sväté omše, na ktorých bola prítomná. Žiaľ, nemohla som sa k nej dostať a byť spolu s ňou.

Potom som sa dostala do akéhosi ošklivého močiara, v ktorom bolo veľa ľudí jačiacich od bolesti. To bola ďalšia lekcia, ktorú mi dal Ježiš: títo ľudia sa nachádzali v odpudivom bahnitom močiari vďaka hriešnym zväzkom, sexuálnym úchylkám, pornografii, predmanželskému spolužitiu, nevere a ďalším hriechom nečistoty. V tej chvíli som pochopila, že pohlavný styk je Bohom požehnaný iba vo sviatostnom manželstve; vtedy je on sám v ňom prítomný a svojou láskou ho posväcuje. Sexuálny život mimo sviatostného manželstva je len uspokojovaním egoistickej žiadostivosti, ktorá ničí lásku a vedie do pekla egoizmu. Preto títo ľudia trpeli a nachádzali sa v zapáchajúcom bahne, ktoré si na zemi sami pripravili páchaním hriechov nečistoty. Zrazu som zistila, že v tom ohyzdnom močiari sa nachádzal aj môj otec. Prenikla ma bolesť a nahlas som vykríkla:

„Otec, čo tu robíš?!“ Odpovedal mi plačlivým hlasom: „Dcéra moja, to je za hriechy cudzoložstva! Vďaka mojej milovanej manželke, tvojej matke, ktorá sa viac ako 38 rokov modlila za mňa a za moje obrátenie a viedla príkladný život, som zachránený pred peklom. Môžem povedať len toľko, že najbolestnejšia je tu túžba po Bohu, ktorý je láska a ktorý pre naše hriechy veľmi trpí! My tu chceme trpieť, aby sme sa očistili od hriechov a dozrievali v láske, lebo len s čistým srdcom budeme môcť ísť do neba.“

Môj otec sa obrátil osem rokov pred svojou smrťou. S hlbokou skrúšenosťou prosil Boha o odpustenie, ale ešte si neodpykal dôsledky svojich hriechov. Úprimne oľutoval, vyspovedal sa a dostal rozhrešenie, ale následky jeho hriechov ešte neboli odstránené. Preto sa nachádzal v očistci, kde veľmi trpel. Pokánie a zadosťučinenie za spáchané hriechy je jedna z tých vecí, na ktoré veľmi ľahko zabúdame. Keď prichádzame k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti a zvelebujeme ho, dostávame dar zadosťučinenia za dôsledky svojich hriechov. Svätá omša a adorácia pred Najsvätejšou sviatosťou je jediná cesta, ktorá nás vedie priamo do neba. Zapamätajte si to! Je to pre nás všetkých veľmi dôležité.

Pred bránami pekla

Zrazu som uvidela, že sa predo mnou otvorila strašná priepasť, ktorú nedokážem slovami opísať. Nebol v nej ani lúč nádeje. Tá „jama“ nenávisti ma nezadržateľne vťahovala do seba. Zmocňovala sa ma smrteľná úzkosť. Vedela som, že ak sa tam ocitnem, budem padať čoraz hlbšie, až do nenávratného zatratenia. Slabý záblesk ľútosti za hriechy, ktorý som ešte mala v duši, tak rozčúlil démonov, ktorí sa nachádzali v priepasti zla, že sa všetci na mňa zbesilo vrhali. Ich nenávisť spaľovala a spôsobovala mi neskutočné utrpenie. Nenachádzam slová, ktoré by mohli ten horor vystihnúť. Zrazu som pocítila, že svätý archanjel Michal ma silno chytil a zachránil ma pred „utopením sa“ v tej strašnej priepasti zla.

Pochopila som, že cez túto skúsenosť mi Pán Ježiš chcel pripomenúť, že dlhoročné vedomé a dobrovoľné ponáranie sa v najrozličnejších hriechoch ma privádzalo do takého duchovného rozkladu, že som bola už blízko stavu úplnej zatvrdilosti – čiže takého zničenia človečenstva, v ktorom nastáva uzavretie sa pred prijatím Božieho milosrdenstva. Lekcia, ktorú mi dal Ježiš, bola jasná: ak hriech úplne zničí v človeku vnímavosť na jeho lásku, stane sa z neho stopercentný egoista, ktorý dokáže len nenávidieť. Taký človek bude – tak, ako zlí duchovia – nenávidieť Boha aj ľudí a v okamihu smrti s nenávisťou odvrhne Božie milosrdenstvo a bude naveky zatratený v pekle.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Ján 5,29 „a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“
    2017-02-16
  • Marek Nikolov
    Od roku 2003 viac ako milión kresťanov, ktorí sa odmietli vzdať Ježiša, žije v utečeneckých táboroch a každý deň dôverujú Bohu, že im zabezpečí chlieb a strechu nad hlavou. Ťažko sa vyrovnávajú s tým, že nemajú prácu, peniaze ani iné miesto, kam by sa mohli uchýliť. Žijú s vedomím, že existuje len malá pravdepodobnosť, že ich životné podmienky sa tu na zemi niekedy zlepšia.
    2017-01-23
  • Janka Pajgerová
    Pre mňa sú svedectvom o tom, ako Boh vložil svoju úžasnú silu a stvoriteľskú moc aj do toho, čo považujeme za všedné. A pripomínajú mi, že stačí si to všímať. Zastavme sa teda na chvíľu a pozrime sa, po čom bežne „šľapeme“.
    2016-11-04
  • Janka Pajgerová
    Rozjímam nad tým, koľko trpezlivosti Boh nadelil mamám, a to nielen pri zberaní tejto dušu potešujúcej bylinky. Pozornému oku a čuchu iste neunikne, že materinej dúšky je v prírode niekoľko druhov. Niektorá vonia viac do citrónova, iná viac tymiánovo. Dobrá správa je, že všetky sú liečivé a môžu sa zbierať, sušiť i piť spolu.
    2016-08-26
  • Janka Pajgerová
    Repík je náš symbol liečivej sily rastlín. A pre mňa je aj symbolom krásy našej domoviny. Takmer v každej slovenskej doline by ste našli miesto, kde repík rastie. Väčšinou je to nádherné, príjemné, voňavé miesto, nezriedka pasienok, kde sa pasú ovce, či kravy, ktorým však ani nenapadne, aby tento špeciálny darček pre ľudské pokolenie, len tak – nič po nič - spásli.
    2016-08-12

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.