Youtube (odporúčané videá)


 

Dobré správy

  • Michaela Vyhnalová
    Pripomeňme si charakteristiku a identitu muža a ženy v ľudskom živote. Boh stvoril muža a ženu v jedinečnosti vlastnej danému pohlaviu. Utvoril ich tak, aby spoločne vytvorili komplexnú harmonickú jednotu.
    2021-10-08
  • Svätý otec František
    Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomôžme si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a niečím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, keď sa situácia znormalizuje, keď sme sa ustálili a usadili s cieľom zachovať si pokojný život. Potom to, na čo sa zameriavame nie je „sloboda, ktorú máme v Ježišovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, čo je podľa evanjelia ten „chlieb a niečo k tomu“. 6 Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýtať: nestratili sme trochu my kresťania horlivosť ohlasovania a proroctvo svedectva?
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Bez slobody niet pravej ľudskosti, pretože ľudská bytosť bola stvorená slobodná a na to, aby zostala slobodná. Dramatické obdobia dejín vašej krajiny sú veľkým ponaučením: keď bola sloboda zranená, zneuctená a zabitá, ľudskosť bola zdegradovaná a vzniesli sa búrky násilia, nátlaku a odňatia práv. Zároveň sloboda však nie je automatickým výdobytkom, ktorý sa nemení a zostáva raz a navždy. Nie! Sloboda je vždy cestou, niekedy ťažkou, ktorú treba neustále obnovovať, bojovať za ňu každý deň.
    2021-09-21
  • Svätý otec František
    Ako bolo povedané, architektúra vyjadrovala pokojné spolunažívanie dvoch komunít, vzácny symbol veľkého významu, úžasný znak jednoty v mene Boha našich otcov. Tu cítim aj ja, ako mnohí z nich, potrebu „vyzuť si sandále“, lebo sa nachádzam na mieste požehnanom bratstvom ľudí v mene Najvyššieho. Následne, však, bolo Božie meno zneuctené: v šialenstve nenávisti, počas druhej svetovej vojny, bolo zabitých viac než stotisíc slovenských židov.
    2021-09-21
  • Michaela Vyhnalová
    Viera vlieva do srdca človeka pochopenie. V sile pôsobenia takéhoto chápania sme zároveň aj schopní odolávať životným udalostiam, ktorými sme počas našej existencie vystavovaní. Túto neochvejnú silu zakúšame v nádeji, ktorá pramení z Božieho slova skrze pôsobenie Ducha Svätého. Čiže uveriť, znamená byť hlboko zakorenený, mať pevné korene živené prameňom Božieho slova, ktoré nepretržite poskytujú potrebnú oporu v podobe chápania a videnia pravdy, ktorá znamená svetlo, bez ktorého by sme v živote neboli schopní obstáť.
    2021-09-13

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Príbeh - Kay Hudgins
Moc otca

small_Kay hudgins.png

Dcéra svojho otca.
Udalosť prepadu sa udiala 04.01.1990

Do kelu... môj pes Elvis by nemal bývať v mojom príbytku. Každý hovoril, „ vykopni ho“. Kim, moje dvojča, nemala rada jej malú izbu s výhľadom na garáž, naproti tomu bol môj pohľadnicový výhľad na Nashville. Kim sa denne vyhrážala, že odstráni telefón z jej izby, aby nemusela vstávať kvôli mojim nočným hovorom. A potom, moji rodičia bývali hneď vedľa. Mať 30 rokov a bývať hneď vedľa rodičov, tomu sa povie „paráda!“

Moje detstvo som strávila bojom so svojím otcom. Bol vzácnym mužom a dobrým zabezpečovateľom materiálnych potrieb.

To, čo ma z jeho života najviac zasahovalo, bolo, že môj otec bol alkoholik. Verila som, že môj otec ma nemiluje a ja som aj podľa toho konala.

Ak môj otec povedal „Nesmieš!“ Ja som to urobila! Keď môj otec vstúpil prednými dverami, ja som vyšla zadnými. Bola som divoké dieťa, rebel, ktorý žil preto, aby dráždil svojho otca.

Boh v mojom hedonistickom živote neexistoval. Žila som v uzavretom svete. Bola som vládcom môjho vesmíru.

Mala som všetko...dobre som vyzerala, zarábala som veľa peňazí, žila ako vo vatičke, vlastnila kabriolet, jachtu, bola som umelecky činná, cestovala som, jedla som sushi, pila škótsku whisky a nosila kvalitné oblečenie. Moji priatelia si mysleli, že som „cool“ a môj vzťah s priateľom bol zúrivo vášnivý, práve tak ako vo filmoch.

Mala som teda všetko, ale vskutku som nemala nič. Pokúšala som sa naplniť odpadom svoju prázdnotu. V tridsiatke sa veci rozpadli. Žila som rozdvojený život, kedy som si uvedomovala, že žijem v nesúlade s tým, čo som vedela, že je „správne“.... Začalo ma to ničiť mentálne a emociálne. Môj otec vtedy objavil moju nesprávnu cestu. Prestali sme sa rozprávať.

3 Januára 1990 bola horúca a tichá noc. Šoférovala som cestou z mesta na svojom kabriolete a moje dlhé blonďavé vlasy viali vo vetre. Ako som vstúpila do domu, zazvonil domový zvonček – známym zvukom. To musí byť mama. Často sme sa vzájomne navštevovali neskoro v noci.

Ako som otvorila dvere, obrovský nôž prenikol dnu a rozrezal mi prst. V momente bol na mne muž. Schmatol mi ruky okolo krku, strčil nôž pod moje rebrá a povedal slabým hlasom „ Prišiel som Ťa zabiť.“

Bola som k svojmu vlastnému úžasu ticho. Môj mozog ako počítač registroval každý detail. Muž ma začal vláčiť po celej miestnosti a kričal „ Zabijem Ťa!“

Potom ten muž zbadal Elvisa, zázračného psa. Elvis nebol veľký pes, ale v tú noc vyzeral ako medveď. „Zavri ho!“ Kričal na mňa muž a ťahal ma smerom do kúpeľne. „Zavri ho!“, kričal. Prikázala som Elvisovi odísť, ale nechcel ma poslúchnuť. Iba tam stál, vrčal a vyzeral byť veľký a zlý. Prvý krát v jeho malom psom živote bol Elvis neposlušný.

Potom som počula hlas, ktorý som predtým nepočúvala. „Čo robíš s mojou dcérou?!!!“ Nepoznala som jeho hlas, ale mohla som vidieť v kúpeľňovom zrkadle odraz jeho modro pásikavého pyžama, ktoré nosil celý svoj život. Videla som jeho vychudnutú artritídovú ruku a jeho malý vreckový nožík. Bol to môj ocko.... a on bol najdesivejší muž na svete.

Stála som medzi nimi. Medzi mužom, ktorý mi dal život a mužom, ktorý sa mi ho pokúšal vziať. Muž sa ma pokúšal bodnúť. Schmatla a držala som jeho zápästie. Vytrhol sa mi. Rukou som odrážala výpady jeho noža. Otec sa nemohol dostať k mužovi, lebo kúpeľňa bola príliš úzka. Muž stále kričal „ Ja ju zabijem!“ Otec tiež kričal, „ Ja zabijem Teba!“ Ja som iba kričala. Takto to chvíľu išlo, nože lietali a každý kričal.

Muž bol vysoký, mladý, silný a mal veľký nôž. Nikdy nezabudnem na môjho malého a starého otca, ktorý sa s chudými rukami a malým nožíkom pokúšal zdolať toho mladého obra s veľkým nožom. Všetci traja sme tancovali bojový tanec.

V tú noc som bola silná. S jednou rukou som bojovala o život, ale pomaly mi už začala sila dochádzať. V jednom momente som si uvedomila, že chlapík ma práve ide prebodnúť nožom a že zomriem.

Zakričala som výkrikom duše k svojmu Stvoriteľovi., „ Ježiš, príď a zachráň ma!“ Ako meno Pána vyšlo z mojich pier, Božia sila zostúpila na nás...silná a reálna. Sila stvoriteľa vesmíru bola vo mne!

Muž zamrzol ako socha. Jeho nôž bol blízko môjho srdca, ale on sa nemohol pohnúť. Priblížila som sa tvárou k jeho tvári, takže sme sa dotýkali. Pozerala som sa do jeho očí a nežne povedala „ Ježiš je tu a ty ma máš nechať ísť!“ On sa však nehýbal a ostal ako zamrznutý. Zakričala som, „ počuješ ma? Ježiš je tu a ty ma máš pustiť! Začal sa divoko triasť a povedal „ Viem!“ Potom ma vytlačil z izby a padol chrbtom do vane ako mŕtvy.

Videla som krv všade... bola moja! Moje ruky bola doráňané. Vybehla som z domu a prvú vec, čo som videla bolo policajné auto vchádzajúce cez bránu. Pršalo a ľudia pobehovali naokolo. Aká zmena spred pár minút, keď som vošla do domu....teplá, tichá noc, bez jedinej duše.

Muž zrazil otca na zem a utekal za mnou. Bol prekvapený, že nemá kam ujsť. Ľudia sa zhromaždili, lebo chceli zistiť, prečo ten vreskot... Nakoniec muž vybehol dole schodmi, kde ho zatkol policajt, ktorý býval cez cestu. Keď počul krik mojej sestry, vyskočil z postele, zhrabol župan, zobral pištoľ a pribehol práve včas, aby narazil na vybiehajúceho chlapíka.

Moja sestra Kim vstúpila do svojej izby, ktorú nemala rada a telefonovala otcovi, že vyjde z izby. Ocko bol hneď u mňa. Kim vyliezla von cez okno a zalarmovala celú komunitu susedov.

Neskôr v nemocnici som si začala skladať celú vec dokopy, čo vlastne zachránilo môj život. Pes, ktorého som nemala mať, spálňa mojej sestry, ktorú ona nenávidela, telefonát, že chce odísť z izby, rodičia, ktorí bývali hneď vedľa, Boh, ktorý sa vždy usilovať zničiť moju zábavu. Nemohla som uveriť, ako tieto „nepríjemnosti“ spolupracovali, aby zachránili môj život.

A bola som ohromená Božou mocou!!! Božou mocou...práve som mala duchovnú skúsenosť! Neuveriteľná myšlienka. Najmocnejšia vec, ktorá sa tú noc udiala bola nie Božia moc, ale niečo čo som objavila neskôr.

Polícia sa ma pýtala čo sa stalo. Popísala som im každý detail... žmurkala som, keď som opisovala ako to Boh dokázal. Mysleli si, že mi šiblo. Prevracali očami a obrátili sa na môjho ocka (rozumného) a povedali, pán Hudgins, Vy nám povedzte, čo sa stalo.

Čo? Čo to povedal? On práve povedal, že išiel položiť za mňa svoj život... mňa nemilovanú... čiernu ovcu! Miestnosť sa začala točiť, nebo sa otvorilo a ja som videla Boha, ako sa na mňa dole pozerá. Povedal, „ v čase keď si ty bola stále hriešnik, Ježiš za teba zomrel.“ Videla som priamo do Božieho srdca. Bola v ňom obetavá láska. Môj pozemský otec ma miluje! Moje nebeský otec ma miluje! Môj ocko prišiel v pásikavom pyžame, aby za mňa zomrel! Nepýtal sa ma, či mi je ľúto, že som bola nespratné dieťa! Nečakal, kým mu poviem, „ mýlila som sa, odpusť mi.“ On jednoducho odpovedal na zúfalý krik svojho dieťaťa. On ma miloval! On ma vždy miloval! Nemohla som vidieť predtým otcovu lásku. Bola zakrytá zlosťou a whiskey. Nemohla som predtým vidieť OTCOVU lásku... bola zakrytá mojim otcom.

Bola som ohromená vyjasnením obrazu lásky nebeského Otca, ktorý dal aj to najcennejšie za svoje deti, dokonca aj keď zhrešili.

Keď Kim telefonovala otcovi, že ma muž s nožom napadol, môj otec vyskočil z postele a bol pripravený zomrieť. Tak isto Nebeský Otec prišiel s mocou tak rýchlo, ako som Ho zavolala po mene. Nečakal na mňa, kým sa očistím. Prišiel priamo z neba, aby ma zachránil.

Neskôr som otvorila Bibliu a slová ktoré som videla hovorili. „ Tí ktorí vzývajú meno Pánovo, budú zachránení.“

30 rokov som bola sama sebe „Bohom môjho života.“ Mrhala som svojím životom a životmi ľudí vôkol mňa. Bola som však okamžite, dramaticky a večne premenená. Dotkla som sa lásky Otca...neprekonateľnej lásky, ktorá nás mení zo slávy do slávy a teraz ma nesie. Boh „podniká“ v oblasti vykúpenia a obnovy. Rozhodla som sa pre záväzok voči Nemu, „ pôjdem kamkoľvek a urobím čokoľvek o čo ma požiadaš, bez ohľadu kde a bez ohľadu na to, čo ma to bude stáť.“ Od toho dňa ma Boh zobral na úžasnú cestu.

Ocko zomrel v roku 1993, ale ja jeho dcéra, mám tento príbeh lásky môjho pozemského otca a mám skúsenosť, že nebeský Otec má veľkú lásku k svojim deťom.

Ešte keď sme boli hriešnici, Ježiš za nás zomrel.

 

 


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium