La mia storia

Deputy Director of Fund Development & Communications | TWR Europe

Práve som sa vrátil z kina z filmu "Nebo nie je výmysel”. Film bol natočený na základe skutočnej udalosti. Veľmi odporúčam! Úžasnosť tohto filmu spočíva v tom, že 4 ročný chlapec uchopí živý pohľad na Ježiša a nebo. Žije, aby to zdieľal s druhými. Štvorročný chlapec! Keď sa pozriem na dnešné deti, ktoré sa tiež podobajú na dieťa vo filme, môžem vidieť, ako Ježiš môže hovoriť priamo do sŕdc kohokoľvek, dokonca malých detí spôsobom ktorému rozumejú. To je tiež môj príbeh…

Mal som 5 rokov a moja mama mi často čítala pred spaním. Čítavali sme knihy pre deti s otázkami o ktorých sa mohlo diskutovať a premýšľať na konci každého príbehu. To bol čas, kedy sme sa začali rozprávať o Bohu. Nepamätám si presné slová, ale viem, že to bolo vážne a že som chcel byť Božie dieťa. Niekoľko týždňov neskôr som sedel s pastorom zboru, aby sme sa porozprávali o mojom rozhodnutí.

Krátko pred mojimi šiestimi narodeninami som bol pokrstený s niekoľkým dospelými osobami. Stále sa musím smiať, keď si predstavím tú situáciu. Boli tam dospelí s ich vlastným príbehom obrátenia a túžbou byť pokrstený a vedľa nich bol… päť ročný chlapec, ktorý v detskej nevinnosti chcel nasledovať Boha tiež. Možno niektorí ľudia môžu posúdíť toto počínanie ako detskú naivitu a manipuláciu. Všetko čo môžem povedať, že to rozhodnutie som urobil ja sám a vyšlo z môjho srdca.

Čo si ako dospelí môžeme z toho zobrať? Nepodceňujme inteligenciu a schopnosť detí ani v prípade, keď ide o ich pochopenie Evanjelia Ježiša Krista.

Môj život pekne pokračoval pomerne jednotvárne. Moja stará mama a mama boli silno veriace s istými úlohami v ich zboroch. Napriek tomu, že otec mojej mamy bol ateista. Veľmi síce oceňoval morálne kvality Ježiša Krista, ale nevedel uveriť v nadprirodzený aspekt kresťanstva.

Roky sa moja stará mama a mama modlili, aby prijal Ježiša Krista ako spasiteľa, ale nič sa nestalo. Dokonca ani keď mal vážne problémy s cukrovkou, keď skoro umrel počas zákroku, nevidel žiadnu potrebu prehodnotiť jeho názor.

Akokoľvek v roku 1995 sa konala víkendová evanjelizačná akcia s názvom Pre Krista, ktorú navštevovala a slúžila v nej moja matka a ja. Nepamätám si presne detail, prečo sa môj starý otec rozhodol pridať sa k nám na víkendovú akciu. Pán Ježiš ho presvedčil cez slová pastora Ulricha Parzanyho, ktorý ten večer kázal. Prijal Ježiša do svojho života počas výzvy prísť dopredu pred oltár.

Neskôr povedal: “Ako keby mi spadli šupiny z očí a ja som porozumel posolstvu Evanjelia”. Moja rodina bola šokovaná! Modlili sme sa roky a desaťročia, ale v podstate sme tomu už neverili. Tu môj starý otec vo veku 82 rokov urobil rozhodnutie, ktoré išlo proti jeho predchádzajúcemu presvedčeniu. Aký zázrak!

On a jeho žena žili už len pár rokov spolu predtým ako prešli do neba. Bolo to skutočne úžasné vidieť tú zmenu. Obidvaja starí rodičia sa stali piliermi ich vlastného zboru. Bola to zmena zo dňa na deň.

Toto urobilo na mňa silný dojem, ako aj na mojich mladších bratov. V nasledujúcich rokoch moji bratia tiež prijali Ježiša, ako svojho Pána a spasiteľa. Aleluja!

Čo si môžeme zobrať z tejto skúsenosti? Nie iba to, že Ježiš môže presvedčiť malé deti, ale tiež luďí vo vysokom veku. Úprimne, aké stvrdnuté je srdce 82 ročného človeka? Je to zázrak, ak sa taká osoba zmení. Ale kto iný, ako Ježiš je schopný takého zázraku? Posolstvo Evanjelia je vskutku ponúknuté pre všetkých ľudí každého veku, bez rozdielu!

Desať rokov po konverzii môjho starého otca, zomrela moja mama na rakovinu pľúc. Bol to krátky boj piatich mesiacov medzi diagnózami v júli a smrťou v novembri.

Akokoľvek bol som schopný svedčiť na základe jej príkladu, ako my kresťania, môžeme byť svedkami svetla v tomto svete dokonca v čase chorôb, bolestí a smrti. Ako môžete pochopiť z toho, čo som už uviedol, moja mama bola silne veriaca žena. Toto bolo zjavné aj v oblasti modlitby. Spomínam si ako vstávala skoro ráno, aby čítala Bibliu a aby sa modlila za nás jej rodinu, za členov cirkvi a za veľký počet iných oblastí. Kvalita jej modlitby ľahko zahanbí kvalitu môjho času s Pánom. Čo som na nej považoval za úžasné bolo, že bola k dispozícii druhým ľuďom aj v čase svojej bolesti a utrpenia.

Mala dôvod sťažovať sa ohľadom svojej situácie. Jej choroba rakoviny ju nútila prejsť cez meditácie, chemoterapiu, a prijímanie tekutej stravy v injekciách, pretože nemohla jesť normálne. Napriek tomu všetkému sa rozhodla povzbudzovať druhých, ktorí prechádzali ťažkými obdobiami ich životov. Pohrebný obrad v novembri mi umožnil vidieť, ako veľa ľudí sa dotkla. Nie cez jej vlastné sily, ale z dôvodu Božej sily v nej.

Ako nám tento príklad moôže poslúžiť? Boh je Pánom, života a smrti. Nemôžeme si vybrať, ako náš život skončí, ale máme možnosť výberu a zodpovednosť za život pre Neho. Život a smrť mojej mamy mi ukázal, že ktokoľvek v akejkoľvek situácii môže byť svetlom v tomto svete, len musíme mať otvorené srdcia, aby nás Boh mohol použiť.

Môžem povedať, že žijem celkom obyčajný život. Avšak prostredníctvom príbehov môjho starého otca, ako aj mojej mamy, som mohol vidieť úžasnú zmenu a pokoj, ktorý vyplýva z nasledovania cesty, prady a života: Ježiša Krista.

Bol by som nadšený, ak by tieto slová, ktoré som napísal povzbudili tých, ktorí sú voči Bohu skeptickí, aby urobili krok viery a objavili živé vody, ktoré vychádzajú z osobného vzťahu s Ním. Je to skutočne, ako keby ste pili studenú vodu na suchej púšti.