Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Un piccolo “nodulo” che avevo toccato per caso sul collo stava per cambiare non solo quei piani, ma tutta la vita. Bisogna toglierlo – consigliò il medico. È un’operazione semplicissima, niente di particolare. In ospedale passai solo tre giorni e poi con grande calma e senza alcuna preoccupazione aspettavo i risultati della biopsia.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - Lenka Bujnová

small_L.jpg

Manželka, matka a terciár sv. Františka

Narodila som sa na východe Slovenska v tradičnej kresťanskej rodine. Chodievali sme v nedeľu a v prikázané sviatky na sv. omše. Nikdy som však nepočula, že Boh je môj láskavý Otec. Takto ubehlo 15. rokov môjho života. Zvláštne však bolo, že napriek vtedajšiemu totalitnému režimu som spievala spolu s niekoľkými dievčatami a našim starším pánom organistom počas sv. omší v kostole žalmy i rôzne piesne a nikdy som z toho nemala zle ani ja, ani moji rodičia.

Zlom nastal, keď som sa nedostala na Strednú pedagogickú školu „pre nedostatok miesta.“

Bola som z toho veľmi sklamaná, lebo som sa naozaj celým srdcom chcela venovať deťom, ako učiteľka. Keď som počas prázdnin dostala umiestnenku na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, zvyšok prázdnin som preplakala. Vtedy sa nedalo len tak prestúpiť na inú školu a tak to naši ani neskúšali. Napriek tomu som do kostola chodiť neprestala a ešte dlho som toto všetko prežívala ako krivdu. Známky som mala dobré napriek tomu, že som netušila čo to vlastne elektrina je.

Vtedy som však začala viesť dvojaký život. Jeden v kostole a druhý mimo neho.

Až ma raz po svätej omši zastavil jeden pán z kostola a začal mi dohovárať, že takto by som žiť nemala. Neviem čo vedel a ako sa o mne dozvedel, ale ja som presne vedela o čom rozpráva. To slovo bolo také silné, že som len plakala a plakala a nevedela prestať. Z kostola som prišla domov až neskoro poobede. No svoj život som nezmenila.

Keď som po maturite odišla pracovať do Bratislavy cítila som sa šťastná a slobodná. Tu sa však ukázali následky môjho dvojitého života a ja som stála pred rozhodnutím ako ďalej. Myslím, že vtedy som sa prvýkrát modlila srdcom a prosila Boha, aby vyriešil túto moju neriešiteľnú situáciu a sľúbila som mu, že zmením svoj doterajší život a budem kráčať cestou, ktorou ma povedie. Dnes tomu rozumiem, ale vtedy to boli pre mňa iba obyčajné, aj keď úprimné slová. A Pán túto moju, pre mňa neriešiteľnú, situáciu naozaj vyriešil. Asi po dvoch mesiacoch ma zoznámil s mojím chlapcom (teraz už 23. rokov manželom).

Keď som ho prvý krát uvidela miništrovať, nevedela som či je bohoslovcom alebo nie, ale z môjho vnútra vytrysklo: „Pane, keby tento bol môj!“

Bola som šťastná, že mám niekoho, kto mi bude rozumieť, kto ma bude mať naozaj rád. Moje šťastie trvalo len krátko, pretože môj milý o dva týždne narukoval. Láska sa však rozvíjala v listoch a obaja sme boli presvedčení o tom, že patríme k sebe. Musela som však s farbou von a tak som mu napísala o svojom predošlom nesprávnom spôsobe života. Neuniesol to a cez list sa so mnou rozišiel. Ja som však vedela, že mu to musím povedať aj za cenu rozchodu. Po pol roku sa ozval a povedal mi, že keď mi Pán odpustil, on mi nemá právo neodpustiť. Keď sa potom po dvoch rokoch vrátil z vojny, o rok na to bola svadba.

Svoj život som sa naozaj snažila zmeniť. Prvú pusu sme si dali až na zásnubách, ktoré boli štyri mesiace pred našou svadbou. Potom to už bolo ťažšie zvládnuť... Nikdy som však nepochybovala o tom, že patríme k sebe, aj keď život, ktorý sme spolu žili nebol opravdivým manželským životom. Máme spolu štyri deti a pokiaľ boli malé, nejako sme náš vzťah neriešili, lebo všetko sa to točilo len okolo nich a zabezpečenia financií. Keď začali deti rásť, zistila som, že náš vzťah nefunguje a ja som nešťastná.

Preplakala som veľa dní i nocí, keďže manžel bol pracovne často mimo domu. Po návrate to boli samé hádky a výčitky z obidvoch strán. Zraňovali sme sa navzájom a ja som začala prvýkrát vážne uvažovať o rozluke.

Potom to bolo ešte dvakrát. Nikdy som však ten krok neurobila. Niečo ma držalo. Dnes viem, že Boh nad nami držal svoju ochrannú ruku. Ja som nevedela ako ďalej a stále som Pána prosila, aby to vyriešil a pomohol nám. Keď sa po 4,5 roku môjho úprimného hľadania ako to zmeniť nič nedialo, myslela som, že končím.

Pýtala som sa, načo je taký život, bez radosti, plný utrpenia a bolesti. Ak je na toto človek na svete, tak taký život nechcem. A vtedy sa Pán ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. (porov. Ž 40)

V roku 2009, keď som už mohla odísť od najmenšieho dieťaťa, rozhodla som sa ísť po 18. rokoch na duchovné cvičenia. Nebolo to nič plánované, jednoducho som si pozerala ponuky cvičení a zasiahlo ma pozvanie na cvičenia o Božom milosrdenstve. Myslím, že tam som to Božie Milosrdenstvo prežila a odvtedy sa vo mne veľa vecí zmenilo a ja som sa začala na svoj život pozerať inak. Nevedela som však čoho sa chytiť, ani ako tú zmenu vykonať. Pamätám si ako som raz, už plná zúfalstva išla na sv. spoveď a veľmi som plakala. Bol štvrtok a v kostole bola adorácia. Keď som vyšla zo spovednice, zaliata slzami, kľakla som si blízko Pána vo sviatosti a vyliala Mu svoje srdce...

Potom som sa dostala do spoločenstva nejakých terciárov sv. Františka. Netušila som čo sú zač, nevedela som koho a prečo nasledujú a aj keď mi nevedeli odpovedať na moje otázky prečo tak žijú, vnímala som, že život sv. Františka ma čoraz viac oslovuje. A tak som zostala. Môj život sa zase trochu zmenil...

V roku 2011 sme s manželom oslavovali 20. výročie svadby. Keďže náš vzťah nebol stále v poriadku, pri príprave torty v kuchyni som s Bohom viedla veľmi živý rozhovor. Hodina našej slávnosti, ktorá mala byť spojená s obnovou manželského sľubu sa blížila.

A ja som Bohu hovorila: „ Bože, všetko v tom manželskom sľube je v poriadku, ale nemôžeš po mne chcieť, aby som povedala, že svojho manžela milujem, lebo to nie je pravda a Ty to vieš! A vieš aj to, že s tým teraz neviem nič urobiť!“

Dopadlo to tak, že slávnostná sv. omša sa konala, ale obnova sľubov nie. Pán to zariadil tak, že kňaz na to zabudol..... (Vďaka Bože!) Neviem ako by som vtedy zareagovala, asi by som pri slove milujem zostala ticho. Tento stav trval ešte ďalšie dva roky a ja som sa stále nevedela pohnúť z miesta. Až som pri jednej z nasledujúcich spovedí v zúfalstve vykríkla: „ Pane, veď vidíš aké to je, urob niečo!“

A Pán urobil. V roku 2012 ma pozval ma na kurz Objav Krista, kde sa to všetko dalo do pohybu. Počas prednášok som mala pocit, že niektoré sú určené priamo iba mne, iné sa ma vždy nejakým spôsobom hlboko dotýkali. A aj keď mi otvárali staré neuzdravené rany, nastavovali mi zrkadlo a tak ma nútili zamýšľať sa nad mojím doterajším spôsobom života. Postupne som vstupovala hlbšie a hlbšie do svojho vnútra a tak sa otvárala pre Božie pôsobenie vo mne.

Po silnej modlitbe príhovoru už nebolo pochýb, že Duch Svätý vo mne mocne koná a vanie kam chce! Chcela som do celého sveta vykričať ako sa ma Pán dotkol a aké veľké veci mi urobil...

a ja som sa rozhodla zasvätiť Mu svoj život aj vo Františkánskom svetskom ráde, pretože ma život sv. Františka čoraz viac oslovoval. Aj keď som nevedela prečo. Keďže som bola smädná po týchto informáciách, začala som študovať Františkánsku spiritualitu a tam som pochopila, že len život v láske, pokore a kajúcnosti ma môže naplniť.

Celý nasledujúci rok som sa zaoberala sama sebou. S Jeho pomocou sa mi niečo podarilo zmeniť, no stále som nenachádzala pokoj.

O rok prišlo ďalšie pozvanie na nadväzujúci kurz Nasleduj Krista. Išla som naňho s veľkým očakávaním i s túžbou po obyčajnom živote v pokoji. A tak som opäť prijala Pánovo pozvanie pozrieť sa na svet i na seba samú Jeho očami. Tu som veľmi silno vnímala ako sa ma Boh mocne dotýka a ako svojou mocou koná v mojom živote… Pri téme o vzájomnom odpustení sa pre mňa spustila obrovská dávka milostí…

„Pán ma vytrhol z moci tmy a preniesol do svojho kráľovstva…“ (por. Kol 1, 13-14).

Nebola som si vedomá žiadneho neodpustenia, ale v období konania tohto kurzu mi Pán ku koncu jednej spovede ukázal dve veci, ktoré mám vyriešiť, aby som sa mohla pohnúť ďalej. Bolo to jedno nevedomé neodpustenie a situácia z detstva. Konkrétne a vo svetle mi ukázal moju nemožnosť zmeniť a uzdraviť sa, pokiaľ naozaj nie som schopná odpustiť všetko druhým i sebe samej. Spoznala som to nevedomé neodpustenie a tak som odpustila – naozaj zo srdca.

Situáciou z detstva som zostala zaskočená.

Už odmalička som bývala často chorá. Pri jednej z týchto častých návštev u detského lekára, lekár povedal mojej mame, aby už niečo robila, lebo on už nevie ako ma má liečiť. A tak ma mama zobrala k jednej pani. Vtedy to bolo bežné. S niečím si nevedeli rady? Ideme za „babou.“ Nepamätám si čo sa tam so mnou dialo. Spomínam si iba na to, že som celú cestu v autobuse smerom domov pregrgala. Neskôr som sa dozvedela, že som mala stále teploty a tá pani povedala, že mojím problémom je žalúdok. Tiež som nosila červenú šnúrku na ruke, proti urieknutiu ako asi všetky deti v tom čase a doma sa nám pri neriešiteľnom probléme zhadzovali uhlíky. A to som robila aj ja svojim deťom. Nikto mi nevysvetlil, že to nie je správne. Poznanie, že to nie je dobré som dostala až teraz. My sme sa o pomoc utiekali nie k Bohu, ale k Zlému. A tak som sa počas Veľkonočnej vigílie pri obnove krstných sľubov vedome zriekala všetkých týchto vecí a natrvalo som si za Pána zvolila Ježiša Krista. A toto bolo vlastne príčinou všetkého zla vo mne. Týmito úkonmi som bola otvorená i sama som sa Zlému otvárala. Pán však videl moju biedu a zachránil ma z moci zla. Aj keď to trvalo ešte dlhší čas a ja som sa musela popretínať všetky negatívne putá, dnes Bohu za to zo srdca ďakujem!

Teraz však bol rad na mne. Pán mi poukazoval a vlastne dodnes ma usvedčuje z mojich hriechov, chýb a slabostí, ktoré Mu mám odovzdať a s ktorými musím bojovať až do krvi, aby som Mu mohla naplno patriť. Ale neodsudzuje ma. Vlastne vždy sa teší, keď k nemu prídem a dám Mu všetku svoju špinu, po ktorej tak paradoxne túži.

Videla som svoje hriechy, zlyhania, svoj strach, ktorý ma ovládal a ktorý som zasiala aj do svojich detí. Všetko som sa snažila naprávať tak, ako to postupne prichádzalo. A nebolo to vôbec jednoduché, ani ľahké. Ale chcela som a dodnes chcem kráčať cestou, ktorú mi Pán ukazuje a ktorou ma vedie. Chcelo to veľa sily a odvahy zmeniť svoj život od základov. No aj keď mi bolo veľmi ťažko a vedela som, že na to nemám síl, vnímala som, že to musím všetko ponaprávať. Nie vždy to šlo hneď a nejaké veci ešte trvajú, ale verím, že Pán vidí moju úprimnú snahu a nenechá ma v tom....

Najkrajšie a najfascinujúcejšie pre mňa bolo to, keď som videla, ako sa to všetko mení na dobré. Manžel, rodina, môj vzťah k druhým i k sebe samej... Zistila som však, že čím to bolo ťažšie a náročnejšie, tým to bolo potom hlbšie, krajšie a oslobodzujúcejšie...

Neviem čo ma ešte čaká, ale jedno viem určite: „ Mojím Bohom je odvtedy Pán, mojím svetlom je Ježiš, mojím vodcom je Duch Svätý, preto sa už ničoho neobávam.“

„A tak mi, Pane, neodnímaj svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.“ (Ž 40)

A dnes?

Dnes viem, že na úlohu učiteľky som vtedy nebola vôbec pripravená a elektriku som musela vyštudovať, aby mal kto doma opraviť vypínač, lebo môj manžel je umelec. Stále som manželkou, mamou i terciárkou Angelou Monikou (moje rehoľné meno) vo Františkánskom svetskom ráde.

Slúžim v bratislavskom kostole sv. Štefana i na Kurzoch Objav a Nasleduj Krista, na ktoré nedám dopustiť a každému, kto túži po naozajstnej zmene svojho života, kto chce mať živý vzťah s Pánom, odporúčam, aby ho absolvoval. Áno, Pán ma rôzne cesty a toto je jedna z nich, ako v mojom prípade...

A čo moja túžba venovať sa deťom? Aj toto mi Pán splnil, keď ma v ten pravý čas (keď už som bola pripravená) poslal pomôcť pri animovaní detských svätých omší. Vďaka Ti Pane! A tak Ti Pane zo srdca ďakujem, že si ma našiel a že si ma zachránil. Naveky Ťa chcem milovať. Nauč ma Tvojej láske!

Amen.

Lenka Angela Monika Bujnová


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.