Photo - Kaka

Kaka

I need Jesus every day of my life. Jesus tells me in the Bible that without Him I cant do anything. I have the gift and capacity today to play soccer because God gave it to me.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

I noticed a little lump on my neck and it changed my plans and my life. We will have to remove it, exclaimed my doctor. It is just a simple operation… I spent three days in the hospital and I waited three weeks for biopsy results. I wasn’t worried at all. I was a 22-year old university student, full of energy and vitality. I didn’t expect it could be something serious. On 22 February 2006 the doctor told me: “It is positive“. I didn’t even understand what it means. Everybody in my family was shocked – I had CANCER. I was confused. I had lots of questions and fears.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Hi everybody, whoever you are and wherever you are – YOU ARE DISCIPLES. That’s the way I call my boys and invite them at our regular PAJTA meetings.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

He prayed: "Father in Heaven, send your Son Jesus now to this priest suffering from kidney T.B., kidney stones and infections and restore him complete health of body and soul". Then I thought in my mind that he might have seen the hospital chart where my sicknesses were reported!

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

I am 52 years old and I am a lawyer. I have a beautiful beloved wife, Helena, and 5 beautiful children, Róbert, Jakub, Andrej, Annamária-Rút, and Lukáš.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

If I have to be punished for what I did – i.e. for the goodness, truth, and Christ – I wouldn’t choose the smallest punishment, but the most terrible one; I would be so happy if I could die for Christ, although I know that I am not worthy of such a great grace.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

I healed my daughter who had bronchitis, after antibiotics showed no effect. I had a wart and it disappeared on the following day after I had used my homoeopathic drugs.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

I knew about God, but I didn't know Him. I saw God only as a strict judge. One of the predominant feelings when I thought about God was a sort of fear. Today, I know I was completely wrong.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Yes, bones were my life issue. I was born with a fracture. Since then I had several fractures during all my childhood, every time I fell down. I spent a lot of time in hospitals. I suffered a lot. But I also saw other people suffering. It was for me great life experience, great learning experience. During this experience I understood that God is always with me and He never abandons me. This attitude of praise became (and it is continuously becoming) my expression of love towards God.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

I am thankful to have been born 31 years ago with no arms and no legs. I won’t pretend my life is easy, but through the love of my parents, loved ones, and faith in God, I have overcome my adversity and my life is now filled with joy and purpose.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

When I was a child I was sexually abused by an older boy. We lived in poverty. I experienced occult practices, depression, homosexuality, and suicide attempts. Only faith in Jesus Christ brought light to my life.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

People ask me: What is the purpose of life? And I respond: In a nutshell, life is preparation for eternity. We were made to last forever, and God wants us to be with Him in Heaven.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

During chemotherapy I lost my menstrual cycle. After about half-a-year I asked my gynaecologist – oncologist about that. I was afraid I was going to badly react to his answer. He told me:
“It’s normal. Your menstrual cycles will never return.”

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Faith and love for Jesus and for his cause filled all my heart and I was ready to offer my life for this.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

I started to do fortune-telling and I said things that resulted to be truthful. I used to predict things that really happened in near future. Sometimes I read people’s thoughts. I disdained Christian religion. I had a bad opinion about believers and acquaintances who were not profound believers.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Despite persecution during the Communist era (or actually because of Communist persecution) my search of God became a continuous adventure. Pilgrimage and travelling rather than studying. When I studied at high school God came dramatically closer to me.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

I always have wonderful memories of my return to God; still today they are pretty important. Everything happened during my university studies at times of normalizing Communism.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

This epoch is not easy at all for Christians; but for big-format Christians it is a great and marvelous epoch. “If they persecuted Me, they will also persecute you.“ In such glorious moments the Church sings to the Lord a heroic song of love and faithfulness. It is a privilege and a gift: to live just now, to love, and to fight.

Photo - Lucia Tužinská

Lucia Tužinská

My core problem was – how can I trust God again?! How can I understand Him? What has happened? What we believed in before suddenly became not valid. We needed to reevaluate our faith from the foundation.

Photo - Martin Hunčár

Martin Hunčár

My conversion does not fall under the category “extraordinary”. I know you would like to hear about the miraculous conversion of a former drug-addicted or alcohol-addicted. I was neither drug-addicted nor alcohol-addicted. Maybe this is the reason why my conversion was even more miraculous.

Photo - Dan Baumann

Dan Baumann

The beatings would start and they would be slapping in the face, hitting in the stomach, sometimes kicking. “I struggled with faith, ‘Was God with me? Did He love me? If God is good why would He allow me to go through this situation?

Photo - Dária Miezgová

Dária Miezgová

But I was also interested very much in the communist ideals as in something that surpassed the ordinary life. So I became a member of a communist party – because I was convinced and I wanted it. And in spite of the fact I went to church and believed in God. I did not feel it as a contradiction

Photo - Matúš Demko

Matúš Demko

Then I directly felt that God is a living being, close to us. Back then, God, our Lord, clearly and expressly intervened into my life. He completely changed it. I became another person.

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

My grandfather from my mother’s side had a great influence on my life. Besides that he loved me very much and spent much time with me, he became my ideal and inspiration in a faith, but also in a male character.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

I was born and brought up as an atheist and I can confirm that I had never been told me anything about God during my first 20 years of life. It was something that was an unknown concept for me.

Photo - Sasa Patalakh

Sasa Patalakh

Drugs, sex, Ukrainian mafia, and prison…
“…the story of a young man from Ukraine freed by God…”

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

I was indeed horrified that I don’t know God and His Love although I was ministering in the church.

Photo - Dominic McDermott

Dominic McDermott

Hearing from God through dreams. Biblical basis, Why God would use dreams, The process ...

Photo - Štefan Esztergályos

Štefan Esztergályos

I got more and more entangled in different occult practices. I applied myself to astrology, healing (reiki) and I practiced martial arts. Instead of prayer I meditated in solitude, which pulled me many times away from the life’s reality.

Photo - Geoff and Gina Poulter

Geoff and Gina Poulter

We had decided with a great sadness that we had to go where we were being fed and leave the Catholic Church. Just as we were about to make this public statement Geoff had an open vision which simultaneously was confirmed to Gina through a word from the Lord.

Photo - P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

Something of the kind must happen once in our lives for us to be true, convinced Christians, and overjoyed to be so.

Story - Lenka Bujnová

small_L.jpg

Manželka, matka a terciár sv. Františka

Narodila som sa na východe Slovenska v tradičnej kresťanskej rodine. Chodievali sme v nedeľu a v prikázané sviatky na sv. omše. Nikdy som však nepočula, že Boh je môj láskavý Otec. Takto ubehlo 15. rokov môjho života. Zvláštne však bolo, že napriek vtedajšiemu totalitnému režimu som spievala spolu s niekoľkými dievčatami a našim starším pánom organistom počas sv. omší v kostole žalmy i rôzne piesne a nikdy som z toho nemala zle ani ja, ani moji rodičia.

Zlom nastal, keď som sa nedostala na Strednú pedagogickú školu „pre nedostatok miesta.“

Bola som z toho veľmi sklamaná, lebo som sa naozaj celým srdcom chcela venovať deťom, ako učiteľka. Keď som počas prázdnin dostala umiestnenku na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, zvyšok prázdnin som preplakala. Vtedy sa nedalo len tak prestúpiť na inú školu a tak to naši ani neskúšali. Napriek tomu som do kostola chodiť neprestala a ešte dlho som toto všetko prežívala ako krivdu. Známky som mala dobré napriek tomu, že som netušila čo to vlastne elektrina je.

Vtedy som však začala viesť dvojaký život. Jeden v kostole a druhý mimo neho.

Až ma raz po svätej omši zastavil jeden pán z kostola a začal mi dohovárať, že takto by som žiť nemala. Neviem čo vedel a ako sa o mne dozvedel, ale ja som presne vedela o čom rozpráva. To slovo bolo také silné, že som len plakala a plakala a nevedela prestať. Z kostola som prišla domov až neskoro poobede. No svoj život som nezmenila.

Keď som po maturite odišla pracovať do Bratislavy cítila som sa šťastná a slobodná. Tu sa však ukázali následky môjho dvojitého života a ja som stála pred rozhodnutím ako ďalej. Myslím, že vtedy som sa prvýkrát modlila srdcom a prosila Boha, aby vyriešil túto moju neriešiteľnú situáciu a sľúbila som mu, že zmením svoj doterajší život a budem kráčať cestou, ktorou ma povedie. Dnes tomu rozumiem, ale vtedy to boli pre mňa iba obyčajné, aj keď úprimné slová. A Pán túto moju, pre mňa neriešiteľnú, situáciu naozaj vyriešil. Asi po dvoch mesiacoch ma zoznámil s mojím chlapcom (teraz už 23. rokov manželom).

Keď som ho prvý krát uvidela miništrovať, nevedela som či je bohoslovcom alebo nie, ale z môjho vnútra vytrysklo: „Pane, keby tento bol môj!“

Bola som šťastná, že mám niekoho, kto mi bude rozumieť, kto ma bude mať naozaj rád. Moje šťastie trvalo len krátko, pretože môj milý o dva týždne narukoval. Láska sa však rozvíjala v listoch a obaja sme boli presvedčení o tom, že patríme k sebe. Musela som však s farbou von a tak som mu napísala o svojom predošlom nesprávnom spôsobe života. Neuniesol to a cez list sa so mnou rozišiel. Ja som však vedela, že mu to musím povedať aj za cenu rozchodu. Po pol roku sa ozval a povedal mi, že keď mi Pán odpustil, on mi nemá právo neodpustiť. Keď sa potom po dvoch rokoch vrátil z vojny, o rok na to bola svadba.

Svoj život som sa naozaj snažila zmeniť. Prvú pusu sme si dali až na zásnubách, ktoré boli štyri mesiace pred našou svadbou. Potom to už bolo ťažšie zvládnuť... Nikdy som však nepochybovala o tom, že patríme k sebe, aj keď život, ktorý sme spolu žili nebol opravdivým manželským životom. Máme spolu štyri deti a pokiaľ boli malé, nejako sme náš vzťah neriešili, lebo všetko sa to točilo len okolo nich a zabezpečenia financií. Keď začali deti rásť, zistila som, že náš vzťah nefunguje a ja som nešťastná.

Preplakala som veľa dní i nocí, keďže manžel bol pracovne často mimo domu. Po návrate to boli samé hádky a výčitky z obidvoch strán. Zraňovali sme sa navzájom a ja som začala prvýkrát vážne uvažovať o rozluke.

Potom to bolo ešte dvakrát. Nikdy som však ten krok neurobila. Niečo ma držalo. Dnes viem, že Boh nad nami držal svoju ochrannú ruku. Ja som nevedela ako ďalej a stále som Pána prosila, aby to vyriešil a pomohol nám. Keď sa po 4,5 roku môjho úprimného hľadania ako to zmeniť nič nedialo, myslela som, že končím.

Pýtala som sa, načo je taký život, bez radosti, plný utrpenia a bolesti. Ak je na toto človek na svete, tak taký život nechcem. A vtedy sa Pán ku mne sklonil. Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. (porov. Ž 40)

V roku 2009, keď som už mohla odísť od najmenšieho dieťaťa, rozhodla som sa ísť po 18. rokoch na duchovné cvičenia. Nebolo to nič plánované, jednoducho som si pozerala ponuky cvičení a zasiahlo ma pozvanie na cvičenia o Božom milosrdenstve. Myslím, že tam som to Božie Milosrdenstvo prežila a odvtedy sa vo mne veľa vecí zmenilo a ja som sa začala na svoj život pozerať inak. Nevedela som však čoho sa chytiť, ani ako tú zmenu vykonať. Pamätám si ako som raz, už plná zúfalstva išla na sv. spoveď a veľmi som plakala. Bol štvrtok a v kostole bola adorácia. Keď som vyšla zo spovednice, zaliata slzami, kľakla som si blízko Pána vo sviatosti a vyliala Mu svoje srdce...

Potom som sa dostala do spoločenstva nejakých terciárov sv. Františka. Netušila som čo sú zač, nevedela som koho a prečo nasledujú a aj keď mi nevedeli odpovedať na moje otázky prečo tak žijú, vnímala som, že život sv. Františka ma čoraz viac oslovuje. A tak som zostala. Môj život sa zase trochu zmenil...

V roku 2011 sme s manželom oslavovali 20. výročie svadby. Keďže náš vzťah nebol stále v poriadku, pri príprave torty v kuchyni som s Bohom viedla veľmi živý rozhovor. Hodina našej slávnosti, ktorá mala byť spojená s obnovou manželského sľubu sa blížila.

A ja som Bohu hovorila: „ Bože, všetko v tom manželskom sľube je v poriadku, ale nemôžeš po mne chcieť, aby som povedala, že svojho manžela milujem, lebo to nie je pravda a Ty to vieš! A vieš aj to, že s tým teraz neviem nič urobiť!“

Dopadlo to tak, že slávnostná sv. omša sa konala, ale obnova sľubov nie. Pán to zariadil tak, že kňaz na to zabudol..... (Vďaka Bože!) Neviem ako by som vtedy zareagovala, asi by som pri slove milujem zostala ticho. Tento stav trval ešte ďalšie dva roky a ja som sa stále nevedela pohnúť z miesta. Až som pri jednej z nasledujúcich spovedí v zúfalstve vykríkla: „ Pane, veď vidíš aké to je, urob niečo!“

A Pán urobil. V roku 2012 ma pozval ma na kurz Objav Krista, kde sa to všetko dalo do pohybu. Počas prednášok som mala pocit, že niektoré sú určené priamo iba mne, iné sa ma vždy nejakým spôsobom hlboko dotýkali. A aj keď mi otvárali staré neuzdravené rany, nastavovali mi zrkadlo a tak ma nútili zamýšľať sa nad mojím doterajším spôsobom života. Postupne som vstupovala hlbšie a hlbšie do svojho vnútra a tak sa otvárala pre Božie pôsobenie vo mne.

Po silnej modlitbe príhovoru už nebolo pochýb, že Duch Svätý vo mne mocne koná a vanie kam chce! Chcela som do celého sveta vykričať ako sa ma Pán dotkol a aké veľké veci mi urobil...

a ja som sa rozhodla zasvätiť Mu svoj život aj vo Františkánskom svetskom ráde, pretože ma život sv. Františka čoraz viac oslovoval. Aj keď som nevedela prečo. Keďže som bola smädná po týchto informáciách, začala som študovať Františkánsku spiritualitu a tam som pochopila, že len život v láske, pokore a kajúcnosti ma môže naplniť.

Celý nasledujúci rok som sa zaoberala sama sebou. S Jeho pomocou sa mi niečo podarilo zmeniť, no stále som nenachádzala pokoj.

O rok prišlo ďalšie pozvanie na nadväzujúci kurz Nasleduj Krista. Išla som naňho s veľkým očakávaním i s túžbou po obyčajnom živote v pokoji. A tak som opäť prijala Pánovo pozvanie pozrieť sa na svet i na seba samú Jeho očami. Tu som veľmi silno vnímala ako sa ma Boh mocne dotýka a ako svojou mocou koná v mojom živote… Pri téme o vzájomnom odpustení sa pre mňa spustila obrovská dávka milostí…

„Pán ma vytrhol z moci tmy a preniesol do svojho kráľovstva…“ (por. Kol 1, 13-14).

Nebola som si vedomá žiadneho neodpustenia, ale v období konania tohto kurzu mi Pán ku koncu jednej spovede ukázal dve veci, ktoré mám vyriešiť, aby som sa mohla pohnúť ďalej. Bolo to jedno nevedomé neodpustenie a situácia z detstva. Konkrétne a vo svetle mi ukázal moju nemožnosť zmeniť a uzdraviť sa, pokiaľ naozaj nie som schopná odpustiť všetko druhým i sebe samej. Spoznala som to nevedomé neodpustenie a tak som odpustila – naozaj zo srdca.

Situáciou z detstva som zostala zaskočená.

Už odmalička som bývala často chorá. Pri jednej z týchto častých návštev u detského lekára, lekár povedal mojej mame, aby už niečo robila, lebo on už nevie ako ma má liečiť. A tak ma mama zobrala k jednej pani. Vtedy to bolo bežné. S niečím si nevedeli rady? Ideme za „babou.“ Nepamätám si čo sa tam so mnou dialo. Spomínam si iba na to, že som celú cestu v autobuse smerom domov pregrgala. Neskôr som sa dozvedela, že som mala stále teploty a tá pani povedala, že mojím problémom je žalúdok. Tiež som nosila červenú šnúrku na ruke, proti urieknutiu ako asi všetky deti v tom čase a doma sa nám pri neriešiteľnom probléme zhadzovali uhlíky. A to som robila aj ja svojim deťom. Nikto mi nevysvetlil, že to nie je správne. Poznanie, že to nie je dobré som dostala až teraz. My sme sa o pomoc utiekali nie k Bohu, ale k Zlému. A tak som sa počas Veľkonočnej vigílie pri obnove krstných sľubov vedome zriekala všetkých týchto vecí a natrvalo som si za Pána zvolila Ježiša Krista. A toto bolo vlastne príčinou všetkého zla vo mne. Týmito úkonmi som bola otvorená i sama som sa Zlému otvárala. Pán však videl moju biedu a zachránil ma z moci zla. Aj keď to trvalo ešte dlhší čas a ja som sa musela popretínať všetky negatívne putá, dnes Bohu za to zo srdca ďakujem!

Teraz však bol rad na mne. Pán mi poukazoval a vlastne dodnes ma usvedčuje z mojich hriechov, chýb a slabostí, ktoré Mu mám odovzdať a s ktorými musím bojovať až do krvi, aby som Mu mohla naplno patriť. Ale neodsudzuje ma. Vlastne vždy sa teší, keď k nemu prídem a dám Mu všetku svoju špinu, po ktorej tak paradoxne túži.

Videla som svoje hriechy, zlyhania, svoj strach, ktorý ma ovládal a ktorý som zasiala aj do svojich detí. Všetko som sa snažila naprávať tak, ako to postupne prichádzalo. A nebolo to vôbec jednoduché, ani ľahké. Ale chcela som a dodnes chcem kráčať cestou, ktorú mi Pán ukazuje a ktorou ma vedie. Chcelo to veľa sily a odvahy zmeniť svoj život od základov. No aj keď mi bolo veľmi ťažko a vedela som, že na to nemám síl, vnímala som, že to musím všetko ponaprávať. Nie vždy to šlo hneď a nejaké veci ešte trvajú, ale verím, že Pán vidí moju úprimnú snahu a nenechá ma v tom....

Najkrajšie a najfascinujúcejšie pre mňa bolo to, keď som videla, ako sa to všetko mení na dobré. Manžel, rodina, môj vzťah k druhým i k sebe samej... Zistila som však, že čím to bolo ťažšie a náročnejšie, tým to bolo potom hlbšie, krajšie a oslobodzujúcejšie...

Neviem čo ma ešte čaká, ale jedno viem určite: „ Mojím Bohom je odvtedy Pán, mojím svetlom je Ježiš, mojím vodcom je Duch Svätý, preto sa už ničoho neobávam.“

„A tak mi, Pane, neodnímaj svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.“ (Ž 40)

A dnes?

Dnes viem, že na úlohu učiteľky som vtedy nebola vôbec pripravená a elektriku som musela vyštudovať, aby mal kto doma opraviť vypínač, lebo môj manžel je umelec. Stále som manželkou, mamou i terciárkou Angelou Monikou (moje rehoľné meno) vo Františkánskom svetskom ráde.

Slúžim v bratislavskom kostole sv. Štefana i na Kurzoch Objav a Nasleduj Krista, na ktoré nedám dopustiť a každému, kto túži po naozajstnej zmene svojho života, kto chce mať živý vzťah s Pánom, odporúčam, aby ho absolvoval. Áno, Pán ma rôzne cesty a toto je jedna z nich, ako v mojom prípade...

A čo moja túžba venovať sa deťom? Aj toto mi Pán splnil, keď ma v ten pravý čas (keď už som bola pripravená) poslal pomôcť pri animovaní detských svätých omší. Vďaka Ti Pane! A tak Ti Pane zo srdca ďakujem, že si ma našiel a že si ma zachránil. Naveky Ťa chcem milovať. Nauč ma Tvojej láske!

Amen.

Lenka Angela Monika Bujnová


Back to stories | Share on Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Good news

  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
    2017-06-11
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
    2017-03-08
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
    2015-09-30
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.
    2015-09-10
  • James Manjackal
    During this most important part of your personal prayer you are entering into a personal friendship with Him.
    2015-03-26

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal mojpribeh.sk is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.