Youtube (featured videos)


 

Good news

  • Raniero Cantalamessa
    he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life.
    2017-08-24
  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
    2017-06-11
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
    2017-03-08
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
    2015-09-30
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.
    2015-09-10

Video

Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal mojpribeh.sk is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.

Story - Erik Stupka

Obul som si tenisky, zaviazal šnúrky a vybehol som von. Hlavou mi vírilo množstvo myšlienok – je to naozaj pravda, čo hovoria v správach? Čo sa môže stať? Mohla by fakt začať tretia svetová?! Mal som desať rokov, Američania a Rusi sa predbiehali, kto koľko vyrobí atómových hlavíc a keď som videl, že aj moji rodičia sú znepokojení, nebolo mi zrovna najlepšie...

Niekto povie, že desaťročný chlapec je ešte malý, aby pochopil dôležité otázky života, ale nie je to tak.

V tých dôležitých veciach majú deti jasno. A možno ešte jasnejšie ako dospelí. Čo bude so mnou, ak by som náhodou zomrel? Toto sa možno chalan, ktorý je v polke základky, bežne nepýta, ale ja som si tú otázku kládol. Kam by som išiel – do neba, či do pekla? Nevedel som presne, ale áčkom som si moc istý nebol.

Cez leto sme s bratom chodievali k starým rodičom na prázdniny. Naši si od nás trochu oddýchli a my sme spoznávali krásy Liptova a Levíc. A starkí zase spoznávali krásy starania sa o deti (ale to sme si my s bratom moc neuvedomovali). Keď sme boli u levickej starkej, stretávali sme často našu zbožnú tetu. Nie že by naši neboli zbožní, boli, ale teta bola ešte viac.

Niekedy sa ma pýtala zvláštne otázky, napríklad: Ako sa má tvoja duša, Erik? Alebo: Čo prežívaš teraz s Pánom Ježišom? Takýchto otázok som sa dosť obával, lebo som nikdy nevedel, čo mám povedať.

Naši boli veriaci a vštepovali nám základné pravdy o Bohu, takže v tom, že Boh je, som mal jasno. Postupne som si ale uvedomoval jednu vec, že nestačí len veriť, že Boh je, ale je potrebné niečo spraviť s tými všetkými zlými vecami, čo človek za svoj krátky život stihol porobiť. Že treba sa nejak zmieriť s Bohom a nie len zmieriť, ale docieliť to, aby ma Boh bral dokonca ako svoje vlastné dieťa. Tak to už bolo niečo! To by bola paráda! A preto prišiel kedysi Ježiš a zomrel na kríži, aby toto bolo možné aj pre mňa. Ááá – tu bol ten kľúč! Mal som len desať, ale tomuto všetkému som rozumel. Lenže ako na to? Čo by som mal spraviť?

Raz, keď sme boli opäť u babky v Leviciach, prišla ku mne znovu moja zbožná teta. Už som sa pripravoval na nejakú náročnú otázku, ale namiesto toho mi len povedala, že večer príde na návštevu ujo Karol (pozn. autora – meno je vymyslené, ktorý sa môže s nami modliť, aby sme mohli prijať Pána Ježiša do svojho srdca. Nevedel som presne, čo to znamená, ale vedel som, že to chcem, že to potrebujem a že to dá odpoveď na všetky tie otázky a obavy, ktoré som mal.

Poobede sme sa s chalanmi od susedov hrali na ulici a potom podvečer sme videli, ako teta na nás kýva, že poďte sem, ujo Karol už prišiel. Tak sme všetci prešli cez verandu obrastenú viničom do babkinej kuchyne a posadali si okolo starého stola na drevené lavice. Ja osobne som bol trochu nesvoj (ale podľa mňa sme boli tak trochu nesvoji všetci), lebo som vôbec nevedel, čo nás čaká a čo bude nasledovať.

Ujo Karol, ktorého sme videli prvý (aj posledný raz, nám potom rozprával evanjelium – dobrú správu o tom, ako v Ježišovi Boh ľuďom ponúka večný život. A že ten večný život získam tak, že získam Ježiša – uverím, že zomrel práve pre moje hriechy, aby za ne zaplatil a zmazal ich. A potom nás vyzval, ak toto všetko chceme, aby si kľakli na zem a modlili sa s ním.

Všetci sme si bez váhania kľakli a vtedy som sa modlil jednoduchú modlitbu, v ktorej som Bohu vyznal moje hriechy a pozval Pána Ježiša do svojho srdca. Žiadne blesky a hromy, stále sme boli v tej starej kuchyni a cítili sa trochu nesvoji. Ale v mojom vnútri sa niečo zmenilo.

Ujo Karol sa rozlúčil a odišiel, odišli aj chalani od susedov a ja s bratom som išiel tiež čoskoro spať. Ale na druhý deň ráno, keď som vstal, vedel som, že všetko je iné. Cítil som takú radosť, ako nikdy predtým! Dokonca väčšiu, ako keď som dostal na Vianoce tenisovú raketu. A vedel som, že patrím Bohu, že som jeho dieťa a že ak by sa hocičo stalo (napríklad aj s tými nešťastnými hlavicami), tak moje miesto bude naveky v nebi. Nie, nebola to len nejaká sugescia malého chlapca, bola to realita, ktorá trvá dodnes! A bude trvať naveky...


Back to stories | | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel