Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Un piccolo “nodulo” che avevo toccato per caso sul collo stava per cambiare non solo quei piani, ma tutta la vita. Bisogna toglierlo – consigliò il medico. È un’operazione semplicissima, niente di particolare. In ospedale passai solo tre giorni e poi con grande calma e senza alcuna preoccupazione aspettavo i risultati della biopsia.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - Marek Michalčík

small_Marek Michalčík.jpg

Výkonný riaditeľ Fóra života

Môžete popísať zlomový bod, (alebo viaceré skúsenosti), ktoré znamenali zmenu vo Vašom živote skrze osobné stretnutie s Kristom?

Moju skúsenosť s Kristom som v mojom živote zakúšal a stále zakúšam, ako moje vlastné objavovanie toho, čo mi chceli sprostredkovať moji blízki. Základným pravdám viery som sa učil od mala v kruhu veľkej rodiny, v ktorej centrálnym tmelom bola viera v Toho, kto dáva všetko požehnanie, skrze ktorého je všetko a ku ktorému všetko smeruje. Takúto atmosféru vytvárala v našej rodine viera môjho otca, ktorý napriek nátlaku komunistického režimu, napriek sledovaniam Štátnej bezpečnosti nikdy neváhal vyznať svoju vieru. Vďaka nemu viem, že viera je rozumná, plná múdrosti, po ktorej človek túži. Moja mama predstavovala iný typ veriaceho človeka, avšak nie v intenzite, ale v prejavoch viery. Od nej vieme, ja i moji súrodenci, že láska je pevne spätá s obetou, odriekaním sa a zabúdaním na seba pre druhých. Ona vytvárala v našej rodine ovzdušie lásky svojou činorodosťou a praktickým prejavovaním láskavosti v každodennej starostlivosti, ale aj v otvorenosti na odpustenie a prijatie za akýchkoľvek okolností. Moja mama je jedna z najobetavejších žien aké som kedy v mojom živote stretol. Takáto obeta, podľa mňa, nie je možná bez nadprirodzenej motivácie a sily, ktorú dokáže dať iba Boh. Prvým stretnutím s Kristom je pre mňa rodina.  V takejto rodine som sa naučil základy katolíckej vierouky, spoznal som Sväté písmo a z týchto ranných rokov (jedná sa o obdobie od cca 5 rokov do ukončenia základnej školy) čerpám doteraz. Detská viera sa vytrácala postupne s vekom a doslova ju nahrádzala, ako stále zuby nahrádzajú mliečne, viera vyslovená z môjho vlastného rozhodnutia. Dôvod, prečo som vtedy nezažil nejaké obdobie odlúčenia od Boha alebo od rodiny si teraz vysvetľujem  jednoducho tak, že som nemal dôvod. Nič z toho, čo sa mi ponúkalo z iných zdrojov nebolo tak atraktívne, rozumné, či naplnené citom, aby som mal nejaké silné nutkanie to meniť. Som si istý, že to nebolo iba z pohodlnosti (či už intelektuálnej alebo spoločenskej), na to sme mali vypestovaný príliš silný zmysel pre pravdu. Veľmi silne v období dospievania a mladosti na mňa zapôsobilo porozumenie tomu, čo znamená svätosť. Uvedomil som si, že sa stretávam so svätcami, že môžem od nich čerpať a tak spolu s nimi kráčať ku Kristovi. Svätí, to nie sú nejakí romantickí hrdinovia a hrdinky z dávnej histórie, ale svätí sú tí, ktorí sú blízky Bohu a ľuďom. Nechcem teraz spomínať ľudí, ktorých považujem za takých, čo žijú život svätých, aby som ich nevystavil pokušeniu pýchy, ale spomeniem aspoň tých, ktorí už zomreli a verím, že už sú so svojím Stvoriteľom. Zvlášť spomínam, a čím som starší, tým častejšie, na moju babičku, matku môjho otca. Jednoduchá žena zo slovensko-moravských kopaníc, nemanželské dieťa, dcéra ľudí hrubého správania, nevzdelaná. Ale zároveň múdra, silná, obetavá, premodlená, mystička, ktorá komunikovala s obcou svätých už tu, napr. prostredníctvom svojich prorockých snov. Rodičia mojej mamy boli zasa príkladom kresťanského manželstva, príkladom života vo vzájomnej láske a úcte. Dnes sa mi zdá, že boli akoby prototypmi manželov, podľa ktorých píšu knihy o manželstve moderní kresťanskí autori. Chlapská láskavosť môjho dedečka, pohostinnosť babičky a zároveň skutočne dobré vzťahy  v rámci celej rodiny (teda nešlo iba o romantické prežívanie prázdnin s vnučkami a vnukmi) to sú skutočnosti, ktoré obdivujem tým viac, čím viac sa k nim vekom približujem. Posledným svätým, ktorého spomeniem a ktorý zasiahol a stále zasahuje do môjho života je Anton Neuwirth. Zoznámil som sa s ním vďaka môjmu záujmu o tému ochrany života. Jeho život bol stelesnením viery patriarchov, sily mučeníkov, láskavosti svätých dobrodincov a múdrosti učiteľov. Jeho pripomínanie učenia o povolaní každého človeka k nekonečnej radosti v láske vnímam ako syntézu katechizmu. Tých „naj“ otázok, ktoré trápia človeka, nie je až tak veľa. On ich vedel zodpovedať svojim životom, ale vďaka svojej inteligencii a múdrosti aj slovom. Okrem týchto ľudí, ktorí už zomreli, denne stretávam svätcov. Niektorí sú nenápadní, akoby mali diamant svätosti ukrytý v jednoduchom puzdre, iní svojim príkladom žiaria tisícom. Pre mňa sú veľmi dôležité a aj povzbudivé obidva typy.

Za druhé stretnutie s Kristom považujem možnosť stretávať jeho svätých.

Veľkou úľavou a uvoľnením bol pre mňa aj zážitok, ktorý som zažil pri adorácii v pútnom kostolíku na Skalke pri Trenčíne, ktorý je vybudovaný na mieste, z ktorého zbojníci zhodili sv. Benedikta do Váhu. Počas duchovnej obnovy mladých z Trenčína sme mali adoráciu pred vystavenou sviatosťou oltárnou. Ku koncu adorácie sme mali pristúpiť k monštrancii s Eucharistiou, pokľaknúť a prečítať si krátky odkaz na papieriku, ktorý tam pripravili organizátori obnovy. Na papieriku bola otázka – citát z evanjelia:

„Čo chceš, aby som ti urobil?“

Najskôr som začal rozmýšľať, o čo múdre by som Ježiša poprosil. No v tom, akoby z vnútra sopky, vytryskla zo mňa prosba, niečo, čo som si možno uvedomoval, ale nikdy naplno neuvedomil: Kriste, chcem byť šťastný! A túto prosbu považujem za obrovskú motiváciu pre vieru, pretože človek akosi cíti, že to, po čom túžime, to skutočné šťastie, ktoré by sme si priali, presahuje tento svet a túto túžbu nemôže naplniť nikto iba dokonalá bytosť, pôvodca a cieľ všetkého. Po spoznaní tejto priťahujúcej bytosti sa jedinou túžbou stáva túžba po zjednotení sa s ním. Napriek tomu, že tento zážitok sa udial už mnoho rokov dozadu, stále sa k nemu vraciam. Zažil som ešte niekoľko udalostí, ktoré na mne zanechali hlboký dojem. Nepripisujem im úplnú autoritu. Ale vnímam ich ako jeden z prostriedkov, ktorý Boh využíva pre naše dobro.

Za tretie stretnutie s Kristom považujem jeho rozprávanie ku mne prostredníctvom citovo-intelektuálnych zážitkov.  Ako prežívate, že Vás Boh miluje?

Uvedomujem si, že všetko čo mám, mať nemusím. V takomto videní sveta je skutočne všetko dar, nezaslúžený dar. A za každým darom je Darca, ktorý nám tieto dary dáva, aby sme naplnili svoje poslanie a boli šťastní – sami osobne ale aj spolu s tými, ktorých milujeme. Ja som v mojom živote dostal neúrekom darov, každý deň ich dostávam. A keby nebolo božieho milosrdenstva, neviem ako by som mohol normálne fungovať, keď viem, ako nevďačne a nedostatočne s nimi nakladám.

Čo Vám pomáha budovať Váš vzťah s Ježišom Kristom a ako to ovplyvňuje Váš každodenný život?

Ľudia, ktorý prežívajú život so mnou. Sú to takí súpútnici, ktorých nám Boh dáva na cestu. Moja manželka, moji blízki z rodiny, priatelia z hnutia za život, zo stretka či farského spoločenstva. Veľmi si vážim, že sa s nimi môžem porozprávať nielen o rodine, ale napríklad aj o vzťahu k Bohu, o cirkvi o spiritualite. Potom je to modlitba. V tejto životnej etape, keď mám malé deti, je to najmä počas šoférovania. V tomto považujem manželstvo a starostlivosť o deti za náročnejšie povolanie ako povolanie k zasvätenému životu. Niekedy sa smejem, keď sa mi kňazi mimochodom sťažujú na nedostatok času na štúdium a modlitbu. Keby zažili týždeň v rodine s viacerými malými deťmi, myslím si, že by si ten čas, ktorý na modlitbu majú, vážili omnoho viac. Vzťah ku Kristovi dobíjam aj čítaním náboženskej literatúry, najmä Biblie a životopisov svätých.  A spomeniem napokon ešte niečo. Smrť. Ona bola pre mňa už od malička obrovským životným motivátorom. Svojou tajomnosťou, nevyhnutnosťou, bizarnosťou ma vždy veľmi zaujímala. Ak sa ňou ale človek zaoberá iba z nezaujatého vedeckého záujmu, zostane z nej iba akýsi zaujímavý fenomén, bez väčšieho úžitku pre život. No najdôležitejšie je pripomínať si a niekedy aj predstaviť si svoju vlastnú smrť. A ako to súvisí s Kristom? Veľmi. On hovorí „Ja som život“. On nám ukázal, ako sa treba so smrťou vysporiadať a tiež smrť nás núti odpovedať si na otázku, aké miesto má Kristus v mojom živote. Myšlienka na smrť mi pomáha uvedomovať si zmysel života, jeho pravú povahu (teda že je večný), pomáha mi zaujať postoj k začínajúcemu sa dňu, ktorý môže byť mojim posledným a tiež zaujať postoj k tomu, čo práve robím. Pri uvedomovaní si vlastnej finality (reality smrti) sa čistia hodnoty, ktorým sa podriaďujeme v živote. A tak nám smrť pomáha dobre žiť.

Prežili ste krízu, sklamanie alebo pochybnosti voči Bohu a ako ste sa s tým vyrovnali?

Krízu viery v Boha som nezažil. Zažil som ale niečo podobné, možno krízu identity, existencie, akéhosi vysporiadania sa s poriadkom sveta. Bolo to niekedy v začiatkoch mojich vysokoškolských štúdií. Tá krízová otázka, na ktorú som si nevedel dať uspokojivú odpoveď znela asi takto: Na čo to všetko? Na čo vôbec niečo existuje? Vtedy som pochopil, ako je možné sa z filozofie zblázniť. Od toho obdobia mám veľkú úctu k veľkým otázkam, a viem, že na niektoré otázky nie je možné dostať uspokojivú odpoveď na papieri. Lebo to nie je možné, odpoveď totiž nie je iba v slovách. Napriek ľudskému sklamaniu a frustrácii z existencie takýchto otázok, pramení v nich aj jedna veľmi cenná skúsenosť o tom, ako veľmi Boh presahuje naše chápanie, náš svet. Pre mladých ľudí je veľmi potrebné, aby mali okolo seba starších a skúsenejších ľudí, na ktorých je vidieť, že je možné žiť v súlade s rozumom, aj pri akceptácii nepochopiteľných skutočností.

Môžete popísať osobnú skúsenosť s nejakým Božím zásahom vo Vašom živote?

Božie zásahy v mojom živote objavujem retrospektívne. Myslím si, že mnohé výzvy človeka v živote presahujú. Často si uvedomujem svoje limity a neschopnosť pozrieť sa na seba a život okolo z nadhľadu. Za boží zásah považujem jeho pomoc pri nájdení si manželky, pri usmernení pre prácu v hnutí za život, pri príchode mojich detí na svet. Boží zásah si uvedomujem aj pri neúspechoch, keď si neskôr uvedomím, ako dobre, že to tak dopadlo.  Akými spôsobmi sa Vám Boh prihovára?

Prostredníctvom udalostí, najmä tých, ktoré považujeme za nevyhnutné. Kedysi som sa im bránil, a snažil sa ísť podľa mnou vytýčeného plánu. Teraz sa snažím byť citlivejší na odpor, ktorý je mi okolnosťami kladený pri dosahovaní mojich predstáv a snažím sa skúmať, či mi tým nechce niečo naznačiť Boh.

Viete k čomu Vás osobne povolal Ježiš Kristus? Ako ste to povolanie rozpoznali a ako sa ho snažíte žiť?

Od rannej mladosti som mal pocit, že by som mal vstúpiť do manželstva. Ďakujem Bohu, že ma v tomto viedol. Moje manželstvo prežívam ako naplnenie jednej polohy môjho povolania. Vnímam to najmä ako zodpovednosť odovzdať novej generácii to dobré, čo som mohol absorbovať ja od mojich rodičov a starých rodičov. A nebolo toho málo. Aj pri povolaní pre hnutie za život cítim jednoznačne božie povolanie. Boh konal prostredníctvom môjho pôvodu, môjho rozumu, môjho charakteru a temperamentu a aj prostredníctvom okolností a ľudí okolo mňa. Po čisto rozumovej úvahe (aspoň tak som si to myslel vtedy) som sa ako vysokoškolák rozhodoval medzi dvomi vecami a napokon som sa rozhodol  pre prácu v hnutí za život, ktorú som považoval za to „najdôležitejšie na svete“, čo je úlohou pre moju generáciu. (tou druhou vecou bola evanjelizácia – vnášanie Krista a jeho príkladu do spoločnosti) Až neskôr som si uvedomil, že toto moje rozhodnutie vlastne nemuselo byť úplne tak moje. Rozhodol by som sa tak, keby som nevzišiel z takej rodiny? Rozhodol by som sa tak, keby som bol flegmatik? Pokračoval by som v tom, keby som neskôr nestretol rovnako zanietených ľudí? V jednej kresťanskej piesni sa spieva „Mojim povolaním je láska.“ Tak to vnímam. Úsilie o pravú lásku človeku ukazuje cestu k tomu, čo má robiť. Nie je to vždy jasné, ale vždy sa to napokon ujasní.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí majú túžbu stretnúť živého Boha, čo majú robiť?

Aby sa nedali oklamať niečím menej podstatným. Boh je Skutočnosť, Realita.  Nejde o to stretnúť nejakého Boha. Ide o to, stretnúť pravého, reálneho Boha. Mnohí cítia, že niekde je, ale v tom lomoze dnešného sveta je to veľmi ťažké zaregistrovať kde. Dnes sa mi zdá, že je až neznesiteľne ťažké hľadať a stretnúť Boha. Našťastie Boj je neznesiteľne otravný, on je stále prítomný. Objavovanie Boha nikdy neskončí  Kto chce byť šťastný, ale tým myslím skutočne, absolútne, ten nemôže nehľadať Boha. A potom, taká jednoduchá rada. Rozprávajte sa s ním. Aj keď v neho neveríte, alebo pochybujete, skúste sa s nim rozprávať. Otvorte sa mu. Bože ak si, sprevádzaj ma tento deň. Ukáž mi prosím niečo z tvojej pravdy, aby som jej mohol porozumieť. Hľadanie Boha – Pravdy je rozumná vec. Podľa mňa nevyhnutná, ak chceme žiť v harmónii. Ak nepoznáme pravdu, nemôžeme žiť v harmónii, lebo tá je iba v pravde. Vďaka konvertitom a bojom, ktoré museli sami vybojovať v zápase s Bohom, je cirkev nesmierne bohatá a stále živá.


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.