Photo - Kaka


I need Jesus every day of my life. Jesus tells me in the Bible that without Him I cant do anything. I have the gift and capacity today to play soccer because God gave it to me.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

I noticed a little lump on my neck and it changed my plans and my life. We will have to remove it, exclaimed my doctor. It is just a simple operation… I spent three days in the hospital and I waited three weeks for biopsy results. I wasn’t worried at all. I was a 22-year old university student, full of energy and vitality. I didn’t expect it could be something serious. On 22 February 2006 the doctor told me: “It is positive“. I didn’t even understand what it means. Everybody in my family was shocked – I had CANCER. I was confused. I had lots of questions and fears.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Hi everybody, whoever you are and wherever you are – YOU ARE DISCIPLES. That’s the way I call my boys and invite them at our regular PAJTA meetings.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

He prayed: "Father in Heaven, send your Son Jesus now to this priest suffering from kidney T.B., kidney stones and infections and restore him complete health of body and soul". Then I thought in my mind that he might have seen the hospital chart where my sicknesses were reported!

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

I am 52 years old and I am a lawyer. I have a beautiful beloved wife, Helena, and 5 beautiful children, Róbert, Jakub, Andrej, Annamária-Rút, and Lukáš.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

If I have to be punished for what I did – i.e. for the goodness, truth, and Christ – I wouldn’t choose the smallest punishment, but the most terrible one; I would be so happy if I could die for Christ, although I know that I am not worthy of such a great grace.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

I healed my daughter who had bronchitis, after antibiotics showed no effect. I had a wart and it disappeared on the following day after I had used my homoeopathic drugs.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

I knew about God, but I didn't know Him. I saw God only as a strict judge. One of the predominant feelings when I thought about God was a sort of fear. Today, I know I was completely wrong.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Yes, bones were my life issue. I was born with a fracture. Since then I had several fractures during all my childhood, every time I fell down. I spent a lot of time in hospitals. I suffered a lot. But I also saw other people suffering. It was for me great life experience, great learning experience. During this experience I understood that God is always with me and He never abandons me. This attitude of praise became (and it is continuously becoming) my expression of love towards God.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

I am thankful to have been born 31 years ago with no arms and no legs. I won’t pretend my life is easy, but through the love of my parents, loved ones, and faith in God, I have overcome my adversity and my life is now filled with joy and purpose.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

When I was a child I was sexually abused by an older boy. We lived in poverty. I experienced occult practices, depression, homosexuality, and suicide attempts. Only faith in Jesus Christ brought light to my life.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

People ask me: What is the purpose of life? And I respond: In a nutshell, life is preparation for eternity. We were made to last forever, and God wants us to be with Him in Heaven.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

During chemotherapy I lost my menstrual cycle. After about half-a-year I asked my gynaecologist – oncologist about that. I was afraid I was going to badly react to his answer. He told me:
“It’s normal. Your menstrual cycles will never return.”

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Faith and love for Jesus and for his cause filled all my heart and I was ready to offer my life for this.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

I started to do fortune-telling and I said things that resulted to be truthful. I used to predict things that really happened in near future. Sometimes I read people’s thoughts. I disdained Christian religion. I had a bad opinion about believers and acquaintances who were not profound believers.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Despite persecution during the Communist era (or actually because of Communist persecution) my search of God became a continuous adventure. Pilgrimage and travelling rather than studying. When I studied at high school God came dramatically closer to me.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

I always have wonderful memories of my return to God; still today they are pretty important. Everything happened during my university studies at times of normalizing Communism.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

This epoch is not easy at all for Christians; but for big-format Christians it is a great and marvelous epoch. “If they persecuted Me, they will also persecute you.“ In such glorious moments the Church sings to the Lord a heroic song of love and faithfulness. It is a privilege and a gift: to live just now, to love, and to fight.

Photo - Lucia Tužinská

Lucia Tužinská

My core problem was – how can I trust God again?! How can I understand Him? What has happened? What we believed in before suddenly became not valid. We needed to reevaluate our faith from the foundation.

Photo - Martin Hunčár

Martin Hunčár

My conversion does not fall under the category “extraordinary”. I know you would like to hear about the miraculous conversion of a former drug-addicted or alcohol-addicted. I was neither drug-addicted nor alcohol-addicted. Maybe this is the reason why my conversion was even more miraculous.

Photo - Dan Baumann

Dan Baumann

The beatings would start and they would be slapping in the face, hitting in the stomach, sometimes kicking. “I struggled with faith, ‘Was God with me? Did He love me? If God is good why would He allow me to go through this situation?

Photo - Dária Miezgová

Dária Miezgová

But I was also interested very much in the communist ideals as in something that surpassed the ordinary life. So I became a member of a communist party – because I was convinced and I wanted it. And in spite of the fact I went to church and believed in God. I did not feel it as a contradiction

Photo - Matúš Demko

Matúš Demko

Then I directly felt that God is a living being, close to us. Back then, God, our Lord, clearly and expressly intervened into my life. He completely changed it. I became another person.

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

My grandfather from my mother’s side had a great influence on my life. Besides that he loved me very much and spent much time with me, he became my ideal and inspiration in a faith, but also in a male character.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

I was born and brought up as an atheist and I can confirm that I had never been told me anything about God during my first 20 years of life. It was something that was an unknown concept for me.

Photo - Sasa Patalakh

Sasa Patalakh

Drugs, sex, Ukrainian mafia, and prison…
“…the story of a young man from Ukraine freed by God…”

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

I was indeed horrified that I don’t know God and His Love although I was ministering in the church.

Photo - Dominic McDermott

Dominic McDermott

Hearing from God through dreams. Biblical basis, Why God would use dreams, The process ...

Photo - Štefan Esztergályos

Štefan Esztergályos

I got more and more entangled in different occult practices. I applied myself to astrology, healing (reiki) and I practiced martial arts. Instead of prayer I meditated in solitude, which pulled me many times away from the life’s reality.

Photo - Geoff and Gina Poulter

Geoff and Gina Poulter

We had decided with a great sadness that we had to go where we were being fed and leave the Catholic Church. Just as we were about to make this public statement Geoff had an open vision which simultaneously was confirmed to Gina through a word from the Lord.

Photo - P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

Something of the kind must happen once in our lives for us to be true, convinced Christians, and overjoyed to be so.

Story - Richard Čanaky

small_small_19. Richard Čanaky.gif

Hudobník, umelec a kulturista. Spolu s Máriou Podhradskou rozbehli mimoriadne úspešnú službu deťom
V predajnosti sa CD "Spievankovo" radia na Slovensku k najpredávanejším vôbec.

Volám sa Richard a pochádzam z malého mestečka na Považí. Rodičmi som nebol vychovávaný vo viere, ale cez širšiu rodinu som mal možnosť predsa len sa niečo o Bohu dozvedieť. Moje poznanie mi však trocha naháňalo strach z Boha trestajúceho hriešnikov, takže som ním nebol veľmi nadšený. Bolo mi ale jasné, že existuje. Nešlo mi ani tak o vzťah s Bohom, skôr som sa prispôsoboval tradíciám, ktorými žila rodina, u ktorej som každoročne trávil prázdniny. Ich viera bola úprimná - nemám im čo vyčítať - ale na mňa veľký vplyv nemala. Môj čas zrejme ešte len mal prísť.

Keď to tak zhrniem, myslím si, že som mal šťastné detstvo. No mojím veľkým strašiakom bola škola, ktorá pre mňa predstavovala nekonečný zápas. Základná škola bola ako zlý sen. Dopracoval som to až na trojku zo správania, čo v tej dobe bolo niečo ako trestný čin.

Keď som bol približne v šiestom ročníku, presťahovali sme sa do Bratislavy. Hneď od nášho príchodu sa razom zrútili všetky moje očakávania od úžasného veľkomesta. Mám skvelých a milujúcich rodičov, ale vtedy mali dosť starostí so sebou - s prácou, bývaním - takže nemali veľmi šancu registrovať môj štart. Navštevoval som jednu petržalskú základnú školu, a navyše som sa ocitol v športovej hádzanárskej triede. Na prvý pohľad vyzeralo všetko OK, ale v tej dobe bol pre mňa šport niečo ako pre korytnačku lietanie. Bol som úplný antitalent. Aj moja postava podľa toho vyzerala, na čo som neraz doplatil výsmechom od spolužiakov. V mojom vnútri vtedy nastalo temno a celé to obdobie som vnímal ako prekliate.

Jediné, čo mi napadlo ako riešenie, bol útek. Nielen vnútorné uzavretie sa, ale aj skutočný útek z domu.

Nakoniec boli tie úteky tri - vždy k mojej tete do hôr, kde som trávil detstvo. Dodnes sa tam cítim ako v raji. Neboli to úteky od rodičov, ani hľadanie pochopenia. Bolo to ako bezhlavý únik zvieraťa z horiaceho lesa, kedy mu je jedno, kam beží - chce byť jednoducho preč od zdroja bolesti. Lenže ja som si tú svoju bolesť niesol so sebou. Nebolo úniku.

Začal som teda hľadať akési náplaste na svoj bôľ. Tou prvou bola gitara. Chopil som sa jej a dúfal som, že bude mojou záchranou. Nestalo sa tak, ale hudba mi začala pomáhať vyjadrovať moje vnútorné stavy. Začal som viac chápať sám seba. Bolo to síce len holé konštatovanie stavu, ale istý čas to zaberalo.

Pri pohľade do zrkadla som vedel, že musím niečo urobiť aj so svojou postavou. Začal som teda tancovať folklórne tance. Mojím veľkým vzorom v pevnej vôli bol, a ešte stále je, môj brat. Veľmi tvrdo vedel na sebe pracovať a to ma motivovalo k mojim fyzickým výkonom.

Keď som mal okolo šestnásť rokov, spravil som 3620 klikov na pästiach, čo bol v tom období neoficiálny svetový rekord. To ma na pár dní podržalo...

Neskôr som sa dal na kulturistiku, dokonca súťažne, a moja postava razom začala naberať iné tvary. Všimli si to aj rovesníci a vzbudzovalo to v nich rešpekt. Takisto u dievčat, čo som si zasa veľmi dobre všimol ja...

Medzitým som si asi dva roky intenzívne hľadal svoje miesto aj medzi kresťanmi. Neviem, či vtedy ešte nenastal môj čas, ale po dvoch skutočne intenzívnych rokoch som to zabalil. Zdalo sa mi, že ten život ma ničím neláka, nemá mi čo poskytnúť. Unavovalo ma byť každý deň na omši. Bol som aj na duchovných cvičeniach, aktívne som pôsobil v jednom kostole, ale bola to len akoby mechanická snaha. Žiaden osobný Boh - Ježiš. Akcie, kresťanské skupinky - to áno, ale nič viac...

Postupne som to zabalil a skončil v akomsi konzumnom štýle, kde bol normálny neviazaný sex, alkohol, cigarety, bary, diskotéky, jednoducho „taký normálny život“.

Zrazu som popri športe začal bezhlavo skákať do vzťahov s dievčatami. Cítil som tam akoby skrytú pomoc, lenže opak bol pravdou. Mal som naozaj veľa vzťahov, ale množstvo z nich sa skončilo zraneniami - najskôr na ich a potom aj na mojej strane. Ubližovali mi, a tak som aj ja ubližoval. V každom prípade to pre mňa bola zmena a dobrodružstvo.

Popritom som cvičil aj bojové umenia. Učaroval mi najmä štýl Jet-Kune-Do. Intenzívne som sa mu venoval a popritom aj meditáciám a najmä Silvovej metóde na ovládanie mysle. Vytvoril som si svoj vlastný domáci bojový oltár a mal som čierne kimono, v ktorom som dokonca strávil jedny Vianoce (ako jediný som vtedy pri štedrovečernom stole jedol paličkami ryžu). Skrátka som sa tomu vydal telom aj dušou. Na oltári som mal fotky Bruce-Leeho spolu s obrázkami Ježiša a Panny Márie. Bolo mi jedno, čo všetko miešam dokopy - chcel som mať všetky zdroje, ktoré by mi mohli niečo duchovne priniesť.

Počas vojenčiny som sa ako športový inštruktor dostal na jeden kresťanský tábor. Bolo to asi v roku 1993. Tam som sa zoznámil so svojou dnes už manželkou Silviou. Po tomto tábore som v bratislavskej farnosti Lamač začal viesť „kresťanské spoločenstvo so zameraním na bojové umenia“. Chodilo tam asi desať mladých nadšencov, s ktorými sme to brali naozaj vážne: Mali sme riadne tréningy, kde sme dokonca čítali aj Bibliu. Na začiatku sme sa pomodlili a potom sa začal tréning.

Rovnako ako moje úteky z domu, gitara, či dievčatá, ani bojové umenia neriešili môj skutočný problém. Svoje schopnosti som musel čoraz viac krotiť a dostávať pod kontrolu meditáciami. Bolo to niečo ako mať doma bojového psa: Keď je šteňa, je to hračka, ale keď vyrastie, potrebuje výcvik, inak ohrozí aj svojho majiteľa.

Rovnako aj bojové umenia môžete robiť ako šport, ale jedného dňa sa to stane vašim životným štýlom a vy potrebujete k tomu mentálny výcvik, filozofiu, ktorou sa budete riadiť a mať všetko pod kontrolou.

Mne sa práve tento bod daril najmenej. Ocitol som sa v akejsi „jaskyni“ a druhých som vnímal akosi mimo seba. Problémy akéhokoľvek druhu som riešil vo svojej „ulite“, pri svojom oltári. Priateľka Silvia tým dosť trpela: Naša komunikácia stagnovala, a ja som problémy riešil sám v sebe. Čosi ma zároveň začalo vťahovať kamsi hlboko. Nevedel som, čo to je, ale začalo ma to znepokojovať.

Keďže moja škola zakotvila v bode mrazu, vzdelanie som ukončil na učňovke bez maturity, a nakoniec som pracoval ako inštalatér - údržbár. Bol som ale na tú prácu hrdý. Moja budúca manželka ma však motivovala ísť na večerné štúdium, a tak som popri zamestnaní trikrát do týždňa trávil večer opäť v školskej lavici. Myslel som si, že to bude nuda, ale práve tu sa začala písať ďalšia kapitola môjho života.

Spolužiakom som občas predvádzal údery nohou do steny či do stoličiek, a to si všimol jeden chalan. Dali sme sa do reči a po chvíli sa ma začal pýtať na kresťanstvo. Samozrejme, že som sa tejto téme nebránil, veď som pôsobil vo farnosti, čo mi dávalo aj záruku, že bojové umenia s kresťanstvom môžu ísť dokopy. Môj nový priateľ však tvrdil čosi iné.

Chvíľu skúšal argumenty, ale zrazu zmenil štýl a začal hovoriť o Ježišovi. Najprv mi porozprával, ako sa s ním stretol, čo prežíva teraz a čo má Ježiš pre každého človeka, ktorý ho prijme do srdca. Najprv som tomu úspešne odporoval, no čosi ma vo vnútri začalo nahlodávať. Moje večerné meditácie pri oltári začali byť chaotické. Obehal som zopár kňazov a uistil sa, že to, čo robím, je správne. Vyzbrojený povzbudením som čelil novým rozhovorom. No potom to prišlo: Pozval som ho na naše stretnutia na fare, kde sme trénovali, a vraj nech si prinesie aj tenisky a tepláky. K stretnutiu malo prísť asi o dva týždne - a aj došlo. No počas týchto dvoch týždňov nastala vo mne obrovská búrka. Nechápal som, čo sa so mnou deje, ale vedel som, že prichádza čosi, čo nepoznám. Slová o Ježišovi mi boli známe aj predtým, ale tieto, čo som počul od spolužiaka, boli akési „živé“ - pálili ma a rozťahovali sa ako ortuť.

Na jednom tréningu som všetkým povedal, že s bojovými umeniami končím, že neviem, čo sa to presne deje, ale viem, že to, čo robím a žijem, je zlé. Nemal som žiadne slová na vysvetlenie, len istotu, že končím. Zároveň ma niečo hnalo za ľuďmi, ktorí viedli modlitebné spoločenstvá na fare. Povedal som im všetko, čo sa mi stalo a ich reakciou bolo, aby sme založili nové modlitebné spoločenstvo a ja aby som ho viedol. Bol to pre mňa riadny šok – nečakal som to a ani som nevedel, čo to všetko obnáša.

Na prvom modlitebnom stretnutí sme kľačali a modlili sa. Nechceli sme sa modliť „klasické“ modlitby, ale nevedeli sme, čo presne robiť. Cítili sme zvláštnu atmosféru, prítomnosť kohosi neviditeľného, no silne prítomného. Rozplakali sme sa a dnes viem, že sa nás vtedy dotýkal Duch svätý.

Na naše najbližšie stretnutie prišiel aj môj priateľ a modlil sa s nami. Predtým sa nás spýtal, či by sme chceli osobne spoznať Ježiša Krista a či sme ochotní prijať ho ako svojho Pána a Záchrancu. Moja odpoveď bola jasná a pri tejto modlitbe som už vedel, že môj život sa práve začína. Bolo to krásne v tom, čo prichádzalo, ale zároveň hrozné v tom, čo som opúšťal. Pri modlitbe som klesol na zem a hrozne som zápasil.

V jednom momente sa akoby zastavil čas a ja som sa musel rozhodnúť medzi tmou a svetlom. Moje rozhodnutie sa pre Ježiša nebolo jednoduché - akoby ma tma ťahala naspäť. Bolo mi dokonca ťažké vysloviť meno Ježiš: Snažil som sa, ale nešlo to.

Moji priatelia sa stále modlili a postupne som to zo seba dostal von. V tej chvíli moje vnútro naplnil neopísateľný pokoj. Moje rozhodnutie bolo jasné: Ježiš sa stal mojím jediným Pánom a Spasiteľom, Záchrancom. Od tej chvíle mi akoby spadol balvan zo srdca a rozbila sa moja „ulita“, v ktorej som bol uväznený. Začal som žiť vo svetle.

Postupne sa rozbehlo naše kresťanské spoločenstvo. Úspešne som zmaturoval a začali sme slúžiť iným, aby aj oni hlbšie spoznali Boha. Hudba už pre mňa nebola únikom, skrýšou, ale akoby terasou či strechou, z ktorej môžem kričať a spievať o tom, čo Boh pre mňa urobil. Strach zo školy pominul a ja som po maturite šiel aj na vysokú školu. Po piatich rokoch denného štúdia som držal v ruke diplom. Vtedy som si uvedomil, že Bohu nič nie je nemožné. Modlitba, pôsty, rodina a spoločenstvo sa stali mojimi novými hodnotami a ja som začal žiť život, ktorý mi Boh už dávno pripravil.

Dnes som ženatý, mám skvelú manželku a dve úžasné deti, dcérku a chlapčeka. Moja manželka bola prvým človekom, ktorý hľadel do môjho vnútra. Veď keď sme sa zoznámili, mal som len učňovku a ona študovala na vysokej škole. Ale verila mi. Videla vo mne hodnoty, ktorým som sám neveril, lebo boli v mojom živote často zaznávané. Dala mi svoju dôveru a lásku a s jej a s Božou pomocou som prekonal svoj veľký strach zo školy. Dnes vieme žiť v hojnosti aj v nedostatku. Zažívame Božiu starostlivosť v každej oblasti. Spoločenstvo sa nám stalo druhou rodinou. Sú našim veľkým zázemím a naša spoločná služba tak môže stále rásť a dozrievať. Uvedomujem si, že mojim veľkým darom boli a sú aj moji rodičia, ktorým som ja sám často nevedome ubližoval. Ich láska mi často „kryla chrbát“, no niektoré veci som musel prežiť na vlastnej koži.

Viem, že kresťanstvo nie je ružový príbeh z rozprávky, ale reálna skutočnosť, v ktorej sa oplatí žiť. Možno si povieš, že je mnoho ciest k Bohu. Áno, ale iba jedna vedie k tomu najvyššiemu – nebeskému Otcovi, jedinému Bohu. Tou cestou je Ježiš Kristus. Biblia hovorí o našich životoch aj o mnohých zasľúbeniach v tomto aj budúcom veku. Je návodom, ako žiť svoj život tu na zemi a budovať svoj vzťah s Bohom. Tešíme sa na nebo, ale náš čas je práve tu a dnes.

Boh má východisko pre každé blúdenie a neistotu. Nerozhoduje vek ani množstvo hriechov. Stačí len tvoje rozhodnutie a aj tvoj život sa môže zmeniť. Možno si hovoríš, že nepotrebuješ zmenu, že si spokojný, ale potom nepoznáš dobrodružstvo, ktoré ťa čaká s Ježišom. Dobrodružstvo s trvalým následkom – večným životom. Rozhodnúť sa môžeš aj dnes - zajtrajšok je príliš neistý.

Back to stories | Share on Facebook | Become a friend of on FB and share the Gospel

Good news

  • Raniero Cantalamessa
    he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life.
  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)

We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.