Photo - Kaka


I need Jesus every day of my life. Jesus tells me in the Bible that without Him I cant do anything. I have the gift and capacity today to play soccer because God gave it to me.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

I noticed a little lump on my neck and it changed my plans and my life. We will have to remove it, exclaimed my doctor. It is just a simple operation… I spent three days in the hospital and I waited three weeks for biopsy results. I wasn’t worried at all. I was a 22-year old university student, full of energy and vitality. I didn’t expect it could be something serious. On 22 February 2006 the doctor told me: “It is positive“. I didn’t even understand what it means. Everybody in my family was shocked – I had CANCER. I was confused. I had lots of questions and fears.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Hi everybody, whoever you are and wherever you are – YOU ARE DISCIPLES. That’s the way I call my boys and invite them at our regular PAJTA meetings.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

He prayed: "Father in Heaven, send your Son Jesus now to this priest suffering from kidney T.B., kidney stones and infections and restore him complete health of body and soul". Then I thought in my mind that he might have seen the hospital chart where my sicknesses were reported!

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

I am 52 years old and I am a lawyer. I have a beautiful beloved wife, Helena, and 5 beautiful children, Róbert, Jakub, Andrej, Annamária-Rút, and Lukáš.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

If I have to be punished for what I did – i.e. for the goodness, truth, and Christ – I wouldn’t choose the smallest punishment, but the most terrible one; I would be so happy if I could die for Christ, although I know that I am not worthy of such a great grace.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

I healed my daughter who had bronchitis, after antibiotics showed no effect. I had a wart and it disappeared on the following day after I had used my homoeopathic drugs.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

I knew about God, but I didn't know Him. I saw God only as a strict judge. One of the predominant feelings when I thought about God was a sort of fear. Today, I know I was completely wrong.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Yes, bones were my life issue. I was born with a fracture. Since then I had several fractures during all my childhood, every time I fell down. I spent a lot of time in hospitals. I suffered a lot. But I also saw other people suffering. It was for me great life experience, great learning experience. During this experience I understood that God is always with me and He never abandons me. This attitude of praise became (and it is continuously becoming) my expression of love towards God.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

I am thankful to have been born 31 years ago with no arms and no legs. I won’t pretend my life is easy, but through the love of my parents, loved ones, and faith in God, I have overcome my adversity and my life is now filled with joy and purpose.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

When I was a child I was sexually abused by an older boy. We lived in poverty. I experienced occult practices, depression, homosexuality, and suicide attempts. Only faith in Jesus Christ brought light to my life.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

People ask me: What is the purpose of life? And I respond: In a nutshell, life is preparation for eternity. We were made to last forever, and God wants us to be with Him in Heaven.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

During chemotherapy I lost my menstrual cycle. After about half-a-year I asked my gynaecologist – oncologist about that. I was afraid I was going to badly react to his answer. He told me:
“It’s normal. Your menstrual cycles will never return.”

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Faith and love for Jesus and for his cause filled all my heart and I was ready to offer my life for this.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

I started to do fortune-telling and I said things that resulted to be truthful. I used to predict things that really happened in near future. Sometimes I read people’s thoughts. I disdained Christian religion. I had a bad opinion about believers and acquaintances who were not profound believers.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Despite persecution during the Communist era (or actually because of Communist persecution) my search of God became a continuous adventure. Pilgrimage and travelling rather than studying. When I studied at high school God came dramatically closer to me.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

I always have wonderful memories of my return to God; still today they are pretty important. Everything happened during my university studies at times of normalizing Communism.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

This epoch is not easy at all for Christians; but for big-format Christians it is a great and marvelous epoch. “If they persecuted Me, they will also persecute you.“ In such glorious moments the Church sings to the Lord a heroic song of love and faithfulness. It is a privilege and a gift: to live just now, to love, and to fight.

Photo - Lucia Tužinská

Lucia Tužinská

My core problem was – how can I trust God again?! How can I understand Him? What has happened? What we believed in before suddenly became not valid. We needed to reevaluate our faith from the foundation.

Photo - Martin Hunčár

Martin Hunčár

My conversion does not fall under the category “extraordinary”. I know you would like to hear about the miraculous conversion of a former drug-addicted or alcohol-addicted. I was neither drug-addicted nor alcohol-addicted. Maybe this is the reason why my conversion was even more miraculous.

Photo - Dan Baumann

Dan Baumann

The beatings would start and they would be slapping in the face, hitting in the stomach, sometimes kicking. “I struggled with faith, ‘Was God with me? Did He love me? If God is good why would He allow me to go through this situation?

Photo - Dária Miezgová

Dária Miezgová

But I was also interested very much in the communist ideals as in something that surpassed the ordinary life. So I became a member of a communist party – because I was convinced and I wanted it. And in spite of the fact I went to church and believed in God. I did not feel it as a contradiction

Photo - Matúš Demko

Matúš Demko

Then I directly felt that God is a living being, close to us. Back then, God, our Lord, clearly and expressly intervened into my life. He completely changed it. I became another person.

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

My grandfather from my mother’s side had a great influence on my life. Besides that he loved me very much and spent much time with me, he became my ideal and inspiration in a faith, but also in a male character.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

I was born and brought up as an atheist and I can confirm that I had never been told me anything about God during my first 20 years of life. It was something that was an unknown concept for me.

Photo - Sasa Patalakh

Sasa Patalakh

Drugs, sex, Ukrainian mafia, and prison…
“…the story of a young man from Ukraine freed by God…”

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

I was indeed horrified that I don’t know God and His Love although I was ministering in the church.

Photo - Dominic McDermott

Dominic McDermott

Hearing from God through dreams. Biblical basis, Why God would use dreams, The process ...

Photo - Štefan Esztergályos

Štefan Esztergályos

I got more and more entangled in different occult practices. I applied myself to astrology, healing (reiki) and I practiced martial arts. Instead of prayer I meditated in solitude, which pulled me many times away from the life’s reality.

Photo - Geoff and Gina Poulter

Geoff and Gina Poulter

We had decided with a great sadness that we had to go where we were being fed and leave the Catholic Church. Just as we were about to make this public statement Geoff had an open vision which simultaneously was confirmed to Gina through a word from the Lord.

Photo - P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

P. Raniero Cantalamessa, ofmcap

Something of the kind must happen once in our lives for us to be true, convinced Christians, and overjoyed to be so.

Story - Prof. Štefan Šmálik


Katolícky kňaz, duchovný vodca, historik a disident.
Viac informácií na stránke:

Pri oslavách  80. Roku života ďakoval Pánu Bohu a prosil, aby sa splnila túžba žalmistu:
„ Ti, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti; a tak zvestujú, že Pán je spravodlivý a neprávosti v ňom niet.“ (Ž 92, 14 – 16)

Vôkol nás sa pohybujú aj ľudia nenápadní, málovravní, skromní. Za nich hovorí ich práca, skutky a činy. Jedným z takýchto ľudí bol aj kňaz Štefan Šmálik. V rannom živote prežil hrôzy prvej svetovej vojny, nasledovali jej dôsledky. Opäť druhá svetová vojna, ktorá ešte hlbšie zasiahla jeho vnímavú a hlbokú ľudskú dušu. Kňaz, vzdelaný a ovplyvnený francúzskou kultúrou na vlastnej koži prežíva prechod frontu. Okrem kňazských povinnosti, lásky k práci s mládežou, ho láka história Slovenska a ruský jazyk. S nástupom komunistickej moci sa dostal za svoju činnosť do nemilosti mocipánov.

Z jeho spomienok  vyberám:
V školskom roku 1950/51 som v Bratislave pokračoval vo vyučovaní náboženstva. Univerzitná mládež hľadala kňazov, ktorí by im prednášali. Študenti  (patrili medzi nich Staríček, Jukl, Porubský a ďalší...) sa začali schádzať v mojom byte, kde si vysvetľovali  teologické problémy a preberali  sústavne Starý zákon. Študenti mali styky s pražskými  a brnenskými  kolegami a kňazmi. Tieto nevinné náboženské schôdze považovali  za protištátne  a ŠTB začal a po nich pátrať. Akýkoľvek styk s Vatikánom považovali za velezradu. V Bratislave 28.septembra 1951 prišli členovia ŠTB, urobili mi prehliadku bytu a zatkli ma.

Väznili ma na siedmych miestach (Bratislava, Praha – Ruzyň, Bratislava, Mirov, Jachymov,  Leopoldov, Valdice). Väzenia by som charakterizoval takto: Strašne zlé, veľmi zlé, zlé, nedobré, nebezpečné, neznesiteľné, neľudské.  Režim  bol mimoriadne  prísny. V cele musel  väzeň chodiť , alebo ak sedel musel niečo robiť, aby bolo vidno, že nespí. „Očkom“ sa dozorca  díval na väzňa každé dve minúty. Na toho strážnika dohliadal zasa iný strážnik, či sa díva, ako je predpísané. Bol tam veľký hlad. Na ráno nízka dávka  chleba s nejakou  teplou tekutinou, ktorá mala byť kávou. Na obed polievka, v ktorej nebolo ničoho a na viečku trochu nejakého jedla. Občas kúsok mäsa. V noci medzi dvadsiatou druhou až piatou hodinou počas spánku musel mať väzeň ruky na dekách, aby mu ich bolo vidno. Keď som si dal ruky za  tylo, strážnik ma zobudil. Musel som deku poskladať a tak istý čas spať bez deky. Vyšetrovanie bolo prísne, niekedy nočné. Písali zápisnice. Referent ich skladal a potom žiadal podpisovať. Keď väzeň odopieral, vyhrážal sa a bil väzňa. Pri vyšetrovaní nebol najhoršie ani  hlad, ani bitka, ale obava, či neprezradíš priateľa a či sa nejako nepreriekneš. Lebo v takom prípade dotyčného hneď zatvorili a trápili. Toto bolo najhoršie utrpenie.

26. apríla 1954  po procese s doktorom  Husákom  a Novomestským, mali sme proces aj my tzv. Záškodnícka skupina  vatikánskej katolíckej akcie. Sem boli zahrnutí aj tí, čo pomáhali ukrývať doktor Štefana  Nahálku a doktora Boteka. Bolo nás 24. Skupina sa volala  Staríček a spol. V skupine bolo päť kňazov, asistenti na fakultách, študenti, učitelia, úradníci a aj z iných zamestnaní.

Ja som bol odsúdený z vyzvedačstva a velezrada. Velezrada pozostávala vo vedení náboženských krúžkov, ktoré sa považovali za štátu nebezpečné. Vyzvedačstvo pozostávalo v pokuse poslať informáciu o stave cirkvi  do Vatikánu. K tomu prišlo aj hanobenie Sovietskeho Zväzu, ktorého som sa vraj  dopustil  tým, že som z „Boľšoj sovetskoj encyklopédie“  preložil článok Antireligióznaja  propaganda. Súd sa úporne pridržiaval tej mienky, že Katolícka akcia je záškodnícka. Bol som odsúdený na 13 rokov väzenia.  Pri rozsudku boli aj moji rodičia. Keď otec počul, že som odsúdený na 13 rokov, nahlas povedal, že sa toho nedožije, aby ma videl na slobode.

V Mirove som našiel mnoho kňazov, tak som prejavil veľkú radosť. Dozorcovi sa nepozdávala moja veselosť. Dal ma na na tri dni do korekcie. Korekcia znamenala, že dva dni sa smelo jesť len veľmi málo a byť v chladnej miestnosti. Dozorcovia najviac zúrili, keď boli nejaké sviatky. Prenášali sme napr. ťažké brvna z jedného miesta na druhé. Mali z toho sadistickú radosť.

Do Jáchymova sa zvážala uránová ruda z okolitých baní. Ruda sa drvila vo veži, nazývanej  Veža smrti, pre silné žiarenie  na tých, čo obsluhovali tento mlyn. Ruda rozdrvená na prášok sa sypala do plechových nádob, ktoré sa zafalcovali a nakladali na vertušku – vláčik, ktorý ju odvážal do Sovietskeho zväzu. Aj som tu pracoval. Práca bola nebezpečná pre žiarenie uránu. Bol tu veľký  pracovný tábor LK „elko“ a pri ňom väzenský tábor v ktorom bolo asi 150 kňazov (skoro polovica).

Leopoldov bolo väzenie, v ktorom zlo bolo najviac zmiernené. Po maďarských  udalostiach nás premiestnili do budovy bývalých strážnických bytov, ktoré sa potom volali Vatikánom. Bolo tam 6 izieb a  v každej 22 kňazov. V roku 1960 bola veľká amnestia aj  pre kňazov.  Vtedy ich viac ako polovica  odišla domov. Nás potom odviezli do Valdíc pri Jičíne.

Vo Valdiciach som stretol pána biskupa Vojtaššáka. Prišiel tam z Ilavy aj s desať dňovou  korekciou, pretože do knihy, ktorá písala o ňom, dopísal poznámky, ako sa veci skutočne mali. Jesť mu mali dávať iba každý tretí deň. On z protestu  držal hladovku. Na tretí deň, keď stravu odmietal, prišiel dozorca s lekárom. Priniesol akúsi umelú výživu a chceli mu ju násilne do žalúdka napumpovať. Potom sa však ponúkol, že to sám zje. Ale dostal z toho diareu, takže aj tak nič nejedol. Osemdesiatročného starca trápili aj inými spôsobmi. Stretol som  tu mnoho  významných ľudí. Okrem iných aj tajne vysvätený  biskup  Ján Korec.
9. mája 1962  bola veľká amnestia. Dotýkala sa aj kňazov, lebo Ján XXIII. podpísal  nášmu štátu ručenie pri nákupe Kanadskej pšenice. Vyhradil si podmienku, že kňazov prepustia z väzenia. A tak po  desiatich rokoch, siedmych mesiacoch  a dvoch týždňoch  som sa konečne dostal na slobodu. Na ceste okolo Hradca Králove sa ukázala dúha, ktorú som si vysvetľoval tak, že už nebudem nikdy väzňom.

  Napísali o Štefanovi  Šmálikovi

Ján Chrizostom kardinál Korec :
    Na aké divé zvieratá sa premenili niektorí slovenskí  ľudia, keď sa stali za komunizmu vyšetrovateľmi,  policajtmi alebo dozorcami... Hrôza... Šmálika  niekoľkokrát za noc budili a predvádzali ku referentovi. Len čo  vrátil a zaspal, uprostred noci  ho zobudili znova a vliekli pred referenta. Jedla bolo málo, slabosť sa stupňovala... Dali ho do podzemných  kobiek do úplnej tmy, bez stoličky, bez matraca, bez vody... Posmešne s ho pýtali, ako sa mu darí...  Po niekoľkých  dňoch ho vliekli znovu  pred referenta. Keď nehovoril, čo čakali, zavliekli ho znova pod zem to temnice: „Však vy zmäknete!“
Prof. Šmálik mi o tom rozprával“ „Chvíľami  som si myslel,  že som už blázon, najmä v tej temnici...  Bol som vo vyšetrovaní takmer tri roky... Naraz som len zistil, že si sám nahlas rozprávam...Ale vďaka  Bohu, som vydržal...“
    Prof. Štefan Šmálik zostáva pre mňa veľkou postavou Slovenska. A vždy kňaz.

František Tondra, spišský biskup:
    Bol to veľmi skromný človek a nikdy sa v ničom neponosoval. Nikdy nehovoril o svojom utrpení vo väzení. Svoje utrpenie položil na oltár slobody Cirkvi na Slovensku. Každý  mesiac   držal celodenný pôst.
    Stredná a staršia generácia kňazov , podobne aj farníci tých farnosti , kde pôsobil, ho  poznala ako vynikajúceho  kňaza, starostlivého dušpastiera a múdreho duchovného radcu.  Celé Slovensko ho poznalo  ako cirkevného historika, ktorý sa  zvlášť venoval lokálnej histórii a venoval sa aj najstarším dejinám Slovenska.  Stretnúť sa s ním bolo vždy zaujímavé , pretože neviedol prázdne reči, ale vždy našiel  nejakú zaujímavú tému, zväčša historickú.

Andrej Imrich, spišský biskup:
    Prvýkrát som ho stretol ako bohoslovec na návšteve  Tvrdošína, kde bol farárom.  Urastený, vysokej postavy, okuliaroch,  máličko prihrbený ani nie tak rokmi, ale skôr utrpením, ktoré sa nakopilo v pohnutých časoch na jeho pleciach. Tento navonok takmer bojazlivo vyzerajúci človek sa nedal zlomiť ani vyšetrovaním, ani vykonštruovanými procesmi, ani tvrdým väzením. Do väzenia sa dostal len preto, že bol kňazom a chcel zostať verný Cirkvi. Nikdy nenariekal, že mu ktosi premárnil najkrajšiu časť jeho života. On svojim  utrpením chcel osláviť Boha.

Štefan Koma, bývalý farár v Liesku:
V decembri 1970 som sa stal kaplánom  Bobrovci. Susednú farnosť Liptovský Trnovec spravoval pán  farár Štefan Šmálik. Budova fary bola kamenná, tmavá a vlhká, ale on sa neponosoval...
    Prekvapoval ma tým, že spolupracoval s bratom evanjelickým farárom Torokom, ktorý bol tiež zapálený myšlienkou ekumenizmu, ktorú nastolil  Koncil.
    Neskoršie  mňa preložili do Liesku a jeho do Tvrdošína. S pánom profesorom sme sa vzájomne spovedali a obnovili sme Zasvätenie kňazov  Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. „...Sľubujem vernosť evanjeliu. Budeme jeho vernými  a smelými  hlásateľmi až po svedectvo krvi, ak by to bolo potrebné...“
    Ani po jeho preložení do  Or. Bieleho Potoka sme zostali v kontakte. Raz pred tesne pred Vianocami sme mu boli gratulovať. On nás hostil, ale on zostal absolútne  hladný  a smädný. Prečo? Napokon sa zdôveril: „Istý bachar ho viackrát sadisticky týral: „Zobliecť, rozkročiť!“ a potom bil všade. Keď som od bolesti  omdlel, vylial naň vedro vody a pokračoval. Nejeden väzeň pri takomto  týraní si prial radšej zomrieť, no ja som urobil sľub, že ak budem preložený do iného bloku, pod iného bachara, ak sa to stane nebudem  jeden deň v mesiaci  nič jesť a piť. Nasledujúci deň ma preložili.“ Svoj sľub dodržal do smrti.

RNDr. Vladimír Jukl, kňaz:
    Otec Šmálik bol vzor duchovného človeka, žil duchom v nebi, ale nohami stal pevne na Zemi. Pamätal na dobro svojich návštevníkov. Kto chcel mohol u neho prenocovať, ale aj oddychovať...  Spomínam si, že pred jeho zatknutím v Bratislave , v rámci laického apoštolátu – vtedy už ilegálnej  Katolíckej akcie – som zorganizoval dva krúžky mladých katolíkov, ktorých dp. Šmálik duchovne aj teologicky usmerňoval.

MUDr. Silvester Krčméry
    Šmálik patril do „Rodiny“ nášho veľkého učiteľa a duchovného charizmatického vodcu profesora Kolakoviča, kde mal  aj svoje akoby rehoľné  „rodinné“ meno Laco. Jeho veľká vášeň nebola samoúčelovým koníčkom. Jeho celoživotné dielo „Boží ľud na cestách“, ktoré vyšlo v samizdáte  pod titulom „Cirkev v 49. pokoleniach“ ešte za totalitného systému, kladie dôraz na duchovné prúdy, vývoj reholí, misií, profily svätcov a mučeníkov. Toto dielo je aktuálne aj dnes.

    Čerpané z knihy: Glosy zo života Štefana Šmálika

Spracoval: RNDr. Jozef Kušnier

Back to stories | Share on Facebook | Become a friend of on FB and share the Gospel

Good news

  • Raniero Cantalamessa
    he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life.
  • Peter Hocken
    During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council.
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    "I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character."
  • Peter Dufka SJ
    We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises.
  • Marek Nikolov
    The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.


Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.

Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu

Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.

"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)

We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.