Youtube (featured videos)
Good news
- Raniero Cantalamessa
he Baptism in the Spirit's effectiveness in reactivating baptism consists in this: finally man contributes his part -- namely, he makes a choice of faith, prepared in repentance, that allows the that allows the work of God to set itself free and to emanate all its strength. It is as if the plug is pulled and the light is switched on. The gift of God is finally "untied" and the Spirit is allowed to flow like a ftragrance in the Christian life. - Peter Hocken
During the night between Friday and Saturday, in the early morning hours of 10 June 2017, the Lord called back to Him a great man, Father Peter Hocken. He died at the age of almost 85. He was a servant of God, a friend, a priest who loyally served the Body of Christ until his last breath, all the world round. The Lord gave him an extraordinary intellect and wisdom, together with the experience of baptism in the Holy Spirit. He also received from God the talent and ability to provide specific and comprehensible theological explanations and descriptions of spiritual experiences that are taking place within the Church, notably after the Second Vatican Council. - Dr. Martin Luther King Jr.
"I have a dream," he began, "that one day on the red hills of Georgia, sons of former slaves and sons of former slave-owners will be able to sit down together at the table of brotherhood. "I have a dream my four little children will one day live in a nation where they will not be judged by the color of their skin but by the content of their character." - Peter Dufka SJ
We all know, based on our personal experience, that the cooperation with most intelligent people is not often easy. These people usually do not establish friendship easily. It is interesting also that university graduates with an honour degree usually do not fit in to the working environment in the best way and that their high intellect is of a little help in overcoming personal or marriage crises. - Marek Nikolov
The aim of the “Jesus Heals” prayer gatherings is experiencing the fact that God is Love. He is Love that wants to give itself to other people. God wants to show us His mercy even through healing, signs, wonders, and miracles.
Video
Prorocká výzva Geoffa Poultera pre Slovensko, ktorá sa začína napĺňať.
Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.
Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu
Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.
We all are part of a great story. The great story of the world is composed of past and present stories of lives of individual people. The portal mojpribeh.sk is focused on the most important moment of the story of the world and individual, the moment of personal experience of person with God.
Story - Prof. Štefan Šmálik
Katolícky kňaz, duchovný vodca, historik a disident.
Viac informácií na stránke: smalik.szm.com
Pri oslavách 80. Roku života ďakoval Pánu Bohu a prosil, aby sa splnila túžba žalmistu:
„ Ti, čo vyrastajú v dome Pánovom, v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať. Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, úrodní budú a plní sviežosti; a tak zvestujú, že Pán je spravodlivý a neprávosti v ňom niet.“ (Ž 92, 14 – 16)
Vôkol nás sa pohybujú aj ľudia nenápadní, málovravní, skromní. Za nich hovorí ich práca, skutky a činy. Jedným z takýchto ľudí bol aj kňaz Štefan Šmálik. V rannom živote prežil hrôzy prvej svetovej vojny, nasledovali jej dôsledky. Opäť druhá svetová vojna, ktorá ešte hlbšie zasiahla jeho vnímavú a hlbokú ľudskú dušu. Kňaz, vzdelaný a ovplyvnený francúzskou kultúrou na vlastnej koži prežíva prechod frontu. Okrem kňazských povinnosti, lásky k práci s mládežou, ho láka história Slovenska a ruský jazyk. S nástupom komunistickej moci sa dostal za svoju činnosť do nemilosti mocipánov.
Z jeho spomienok vyberám:
V školskom roku 1950/51 som v Bratislave pokračoval vo vyučovaní náboženstva. Univerzitná mládež hľadala kňazov, ktorí by im prednášali. Študenti (patrili medzi nich Staríček, Jukl, Porubský a ďalší...) sa začali schádzať v mojom byte, kde si vysvetľovali teologické problémy a preberali sústavne Starý zákon. Študenti mali styky s pražskými a brnenskými kolegami a kňazmi. Tieto nevinné náboženské schôdze považovali za protištátne a ŠTB začal a po nich pátrať. Akýkoľvek styk s Vatikánom považovali za velezradu. V Bratislave 28.septembra 1951 prišli členovia ŠTB, urobili mi prehliadku bytu a zatkli ma.
Väznili ma na siedmych miestach (Bratislava, Praha – Ruzyň, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Väzenia by som charakterizoval takto: Strašne zlé, veľmi zlé, zlé, nedobré, nebezpečné, neznesiteľné, neľudské. Režim bol mimoriadne prísny. V cele musel väzeň chodiť , alebo ak sedel musel niečo robiť, aby bolo vidno, že nespí. „Očkom“ sa dozorca díval na väzňa každé dve minúty. Na toho strážnika dohliadal zasa iný strážnik, či sa díva, ako je predpísané. Bol tam veľký hlad. Na ráno nízka dávka chleba s nejakou teplou tekutinou, ktorá mala byť kávou. Na obed polievka, v ktorej nebolo ničoho a na viečku trochu nejakého jedla. Občas kúsok mäsa. V noci medzi dvadsiatou druhou až piatou hodinou počas spánku musel mať väzeň ruky na dekách, aby mu ich bolo vidno. Keď som si dal ruky za tylo, strážnik ma zobudil. Musel som deku poskladať a tak istý čas spať bez deky. Vyšetrovanie bolo prísne, niekedy nočné. Písali zápisnice. Referent ich skladal a potom žiadal podpisovať. Keď väzeň odopieral, vyhrážal sa a bil väzňa. Pri vyšetrovaní nebol najhoršie ani hlad, ani bitka, ale obava, či neprezradíš priateľa a či sa nejako nepreriekneš. Lebo v takom prípade dotyčného hneď zatvorili a trápili. Toto bolo najhoršie utrpenie.
26. apríla 1954 po procese s doktorom Husákom a Novomestským, mali sme proces aj my tzv. Záškodnícka skupina vatikánskej katolíckej akcie. Sem boli zahrnutí aj tí, čo pomáhali ukrývať doktor Štefana Nahálku a doktora Boteka. Bolo nás 24. Skupina sa volala Staríček a spol. V skupine bolo päť kňazov, asistenti na fakultách, študenti, učitelia, úradníci a aj z iných zamestnaní.
Ja som bol odsúdený z vyzvedačstva a velezrada. Velezrada pozostávala vo vedení náboženských krúžkov, ktoré sa považovali za štátu nebezpečné. Vyzvedačstvo pozostávalo v pokuse poslať informáciu o stave cirkvi do Vatikánu. K tomu prišlo aj hanobenie Sovietskeho Zväzu, ktorého som sa vraj dopustil tým, že som z „Boľšoj sovetskoj encyklopédie“ preložil článok Antireligióznaja propaganda. Súd sa úporne pridržiaval tej mienky, že Katolícka akcia je záškodnícka. Bol som odsúdený na 13 rokov väzenia. Pri rozsudku boli aj moji rodičia. Keď otec počul, že som odsúdený na 13 rokov, nahlas povedal, že sa toho nedožije, aby ma videl na slobode.
V Mirove som našiel mnoho kňazov, tak som prejavil veľkú radosť. Dozorcovi sa nepozdávala moja veselosť. Dal ma na na tri dni do korekcie. Korekcia znamenala, že dva dni sa smelo jesť len veľmi málo a byť v chladnej miestnosti. Dozorcovia najviac zúrili, keď boli nejaké sviatky. Prenášali sme napr. ťažké brvna z jedného miesta na druhé. Mali z toho sadistickú radosť.
Do Jáchymova sa zvážala uránová ruda z okolitých baní. Ruda sa drvila vo veži, nazývanej Veža smrti, pre silné žiarenie na tých, čo obsluhovali tento mlyn. Ruda rozdrvená na prášok sa sypala do plechových nádob, ktoré sa zafalcovali a nakladali na vertušku – vláčik, ktorý ju odvážal do Sovietskeho zväzu. Aj som tu pracoval. Práca bola nebezpečná pre žiarenie uránu. Bol tu veľký pracovný tábor LK „elko“ a pri ňom väzenský tábor v ktorom bolo asi 150 kňazov (skoro polovica).
Leopoldov bolo väzenie, v ktorom zlo bolo najviac zmiernené. Po maďarských udalostiach nás premiestnili do budovy bývalých strážnických bytov, ktoré sa potom volali Vatikánom. Bolo tam 6 izieb a v každej 22 kňazov. V roku 1960 bola veľká amnestia aj pre kňazov. Vtedy ich viac ako polovica odišla domov. Nás potom odviezli do Valdíc pri Jičíne.
Vo Valdiciach som stretol pána biskupa Vojtaššáka. Prišiel tam z Ilavy aj s desať dňovou korekciou, pretože do knihy, ktorá písala o ňom, dopísal poznámky, ako sa veci skutočne mali. Jesť mu mali dávať iba každý tretí deň. On z protestu držal hladovku. Na tretí deň, keď stravu odmietal, prišiel dozorca s lekárom. Priniesol akúsi umelú výživu a chceli mu ju násilne do žalúdka napumpovať. Potom sa však ponúkol, že to sám zje. Ale dostal z toho diareu, takže aj tak nič nejedol. Osemdesiatročného starca trápili aj inými spôsobmi. Stretol som tu mnoho významných ľudí. Okrem iných aj tajne vysvätený biskup Ján Korec.
9. mája 1962 bola veľká amnestia. Dotýkala sa aj kňazov, lebo Ján XXIII. podpísal nášmu štátu ručenie pri nákupe Kanadskej pšenice. Vyhradil si podmienku, že kňazov prepustia z väzenia. A tak po desiatich rokoch, siedmych mesiacoch a dvoch týždňoch som sa konečne dostal na slobodu. Na ceste okolo Hradca Králove sa ukázala dúha, ktorú som si vysvetľoval tak, že už nebudem nikdy väzňom.
Napísali o Štefanovi Šmálikovi
Ján Chrizostom kardinál Korec :
Na aké divé zvieratá sa premenili niektorí slovenskí ľudia, keď sa stali za komunizmu vyšetrovateľmi, policajtmi alebo dozorcami... Hrôza... Šmálika niekoľkokrát za noc budili a predvádzali ku referentovi. Len čo vrátil a zaspal, uprostred noci ho zobudili znova a vliekli pred referenta. Jedla bolo málo, slabosť sa stupňovala... Dali ho do podzemných kobiek do úplnej tmy, bez stoličky, bez matraca, bez vody... Posmešne s ho pýtali, ako sa mu darí... Po niekoľkých dňoch ho vliekli znovu pred referenta. Keď nehovoril, čo čakali, zavliekli ho znova pod zem to temnice: „Však vy zmäknete!“
Prof. Šmálik mi o tom rozprával“ „Chvíľami som si myslel, že som už blázon, najmä v tej temnici... Bol som vo vyšetrovaní takmer tri roky... Naraz som len zistil, že si sám nahlas rozprávam...Ale vďaka Bohu, som vydržal...“
Prof. Štefan Šmálik zostáva pre mňa veľkou postavou Slovenska. A vždy kňaz.
František Tondra, spišský biskup:
Bol to veľmi skromný človek a nikdy sa v ničom neponosoval. Nikdy nehovoril o svojom utrpení vo väzení. Svoje utrpenie položil na oltár slobody Cirkvi na Slovensku. Každý mesiac držal celodenný pôst.
Stredná a staršia generácia kňazov , podobne aj farníci tých farnosti , kde pôsobil, ho poznala ako vynikajúceho kňaza, starostlivého dušpastiera a múdreho duchovného radcu. Celé Slovensko ho poznalo ako cirkevného historika, ktorý sa zvlášť venoval lokálnej histórii a venoval sa aj najstarším dejinám Slovenska. Stretnúť sa s ním bolo vždy zaujímavé , pretože neviedol prázdne reči, ale vždy našiel nejakú zaujímavú tému, zväčša historickú.
Andrej Imrich, spišský biskup:
Prvýkrát som ho stretol ako bohoslovec na návšteve Tvrdošína, kde bol farárom. Urastený, vysokej postavy, okuliaroch, máličko prihrbený ani nie tak rokmi, ale skôr utrpením, ktoré sa nakopilo v pohnutých časoch na jeho pleciach. Tento navonok takmer bojazlivo vyzerajúci človek sa nedal zlomiť ani vyšetrovaním, ani vykonštruovanými procesmi, ani tvrdým väzením. Do väzenia sa dostal len preto, že bol kňazom a chcel zostať verný Cirkvi. Nikdy nenariekal, že mu ktosi premárnil najkrajšiu časť jeho života. On svojim utrpením chcel osláviť Boha.
Štefan Koma, bývalý farár v Liesku:
V decembri 1970 som sa stal kaplánom Bobrovci. Susednú farnosť Liptovský Trnovec spravoval pán farár Štefan Šmálik. Budova fary bola kamenná, tmavá a vlhká, ale on sa neponosoval...
Prekvapoval ma tým, že spolupracoval s bratom evanjelickým farárom Torokom, ktorý bol tiež zapálený myšlienkou ekumenizmu, ktorú nastolil Koncil.
Neskoršie mňa preložili do Liesku a jeho do Tvrdošína. S pánom profesorom sme sa vzájomne spovedali a obnovili sme Zasvätenie kňazov Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. „...Sľubujem vernosť evanjeliu. Budeme jeho vernými a smelými hlásateľmi až po svedectvo krvi, ak by to bolo potrebné...“
Ani po jeho preložení do Or. Bieleho Potoka sme zostali v kontakte. Raz pred tesne pred Vianocami sme mu boli gratulovať. On nás hostil, ale on zostal absolútne hladný a smädný. Prečo? Napokon sa zdôveril: „Istý bachar ho viackrát sadisticky týral: „Zobliecť, rozkročiť!“ a potom bil všade. Keď som od bolesti omdlel, vylial naň vedro vody a pokračoval. Nejeden väzeň pri takomto týraní si prial radšej zomrieť, no ja som urobil sľub, že ak budem preložený do iného bloku, pod iného bachara, ak sa to stane nebudem jeden deň v mesiaci nič jesť a piť. Nasledujúci deň ma preložili.“ Svoj sľub dodržal do smrti.
RNDr. Vladimír Jukl, kňaz:
Otec Šmálik bol vzor duchovného človeka, žil duchom v nebi, ale nohami stal pevne na Zemi. Pamätal na dobro svojich návštevníkov. Kto chcel mohol u neho prenocovať, ale aj oddychovať... Spomínam si, že pred jeho zatknutím v Bratislave , v rámci laického apoštolátu – vtedy už ilegálnej Katolíckej akcie – som zorganizoval dva krúžky mladých katolíkov, ktorých dp. Šmálik duchovne aj teologicky usmerňoval.
MUDr. Silvester Krčméry
Šmálik patril do „Rodiny“ nášho veľkého učiteľa a duchovného charizmatického vodcu profesora Kolakoviča, kde mal aj svoje akoby rehoľné „rodinné“ meno Laco. Jeho veľká vášeň nebola samoúčelovým koníčkom. Jeho celoživotné dielo „Boží ľud na cestách“, ktoré vyšlo v samizdáte pod titulom „Cirkev v 49. pokoleniach“ ešte za totalitného systému, kladie dôraz na duchovné prúdy, vývoj reholí, misií, profily svätcov a mučeníkov. Toto dielo je aktuálne aj dnes.
Čerpané z knihy: Glosy zo života Štefana Šmálika
Spracoval: RNDr. Jozef Kušnier
Latest
- Paul Holliday
Seeking answers to the afterlife - Harriet Coombe
Something better than healing - Denis Chane Sing Guan
Hearts home - Milan Tószegi
I did not see it yet, but I believed in His Word. - Elizabeth Ozdincová
If you don’t live close to the borders, it means that you are taking too much place.
Random
- Shaun Growney
Power of Reconciliation - Catherine Ndberebová
Source of power - Štefan Esztergályos
Reiki and Christ - David Ong
He will Never Let You Go - John Kazanjian
Total: 161 stories in this language.
There are 515 in all languages. To change the language please click on one of the flags.
Talks
- Geoff a Gina Poulter
Geoff and Gina Poulter are active in healing ministry in Great Britain and in other European countries. They have zeal for building Lords kingdom. In Slovakia are already known mainly throwgh Jesus heals ministry where they were main speakers. They believe, that Lord comes with power, when we call him by His name and walk in faith. They are full of gentleness and kind behavior to people, which they serve with prayer for healing and prophetic giftings. Their ministry folows healings, sings and wonders. - Petr Jašek
As we know, faith is not a question of heritage. People must get their personal relation with the Lord Jesus Christ. This cannot be inherited. You have to be reborn in Jesus. In my life something similar happened. - Ján Volko
I think Jesus plays a very important role. Faith in God helps me in difficult moments and also during competitions. I feel that God gives me His graces and blessing – and this is a huge support for me.