My story

Bola 20 rokov závislá na alkohole. Boh jej úplne zmenil život.

Práve začínalo leto. Vonku iste svietilo slnko, ale ja som ho nevnímala. A určite voňali kvety. Ale ja som necítila ich vôňu. Len tma ma obkolesovala, ako desivé väzenie zvierala v hrôze a beznádeji.

A odrazu sa v mojom srdci rozvidnelo. Nečakane, ako keď vtáčik letáčik priletí z ďalekej krajiny, sadne na umierajúci strom a začne spievať tú najnádhernejšiu pesničku. Strom ožije, narovná spustené konáre, vystrie hruď a skrásnie tak veľmi, že si to všimnú okoloidúci a užasnú.

Koľká radosť a sýtosť lásky sa ma dotkla! „Milujem ťa večnou láskou,“ počula som v srdci a ja som vedela, odrazu som vedela, že hovorí ku mne Boh. Že On je tu, pri mne, živý a skutočný a milujúci. Och, môj Boh! Ty ma naozaj miluješ? Tebe nevadí moja špina? Och, sladký, nádherný Ježiš!

A potom som pila a pila ako tá Samaritánka z prameňa živej vody! A videla som a užasla v nemom údive. Aký nádherný je svet, v ktorom žijem! Kvietky, tráva, vietor, žblnkot potôčika...jój, kde som to doteraz žila?! A vôbec, žila som? A moja duša, tá sa tešila najviac. Najradšej by bola od samého šťastia vyskočila z kože. Nikdy, nikdy som nepoznala toľkú slasť lásky! Túžila som všetkým ľuďom povedať, museli všetci vedieť o tej sláve Božej, že v mojom srdci zasvietilo slnko Božej lásky, že moja duša našla cestu domov! Že som uzdravená! Že už nikdy nebudem v zajatí hrôzy!

Chcem oslavovať svojho Pána, chcem Mu spievať novú pieseň. Chcem Ho chváliť navždy, naveky. Haleluja!

„Dietky Siona, jasajte,
tešte sa z Hospodina, svojho Boha,
veď dal vám spásonosný dážď,
jesenný i jarný dážď ako prv.
Humná budú plné obilia,
lisy budú pretekať muštom i olejom.
Tak nahradím vám roky,
v ktorých žrali kobylky a chrústy,
koníky i húsenice,
moje veľké vojsko,
ktoré som poslal proti vám.
Do sýtosti budete jedávať
a chváliť meno Hospodina, svojho Boha,
ktorý podivne nakladal s vami.“ /Joel 2,23-26/

Milujem Hospodina, lebo počuje hlas môjho úpenia, lebo naklonil ku mne svoje ucho. Ďakujem Tomu, ktorý si na mňa spomenul v ťažkom ponížení. Ďakujte Bohu nebies, lebo Jeho milosť trvá naveky.

Autorka tohto vyznania bola vyše 20 rokov závislá na alkohole, ktorý ju pripravil úplne o všetko - o rodinu, prácu i postavenie v spoločnosti, o domov i strechu nad hlavou, ale i o zdravie. Jej život bol živorením a pomalým umieraním. V stavoch triezvosti ju výčitky z ublíženia deťom, rodičom i manželovi bodali ako dýka. Túžila nežiť, odísť zo sveta, spáchať samovraždu.

O Pánovi Ježišovi počula prvýkrát z úst svojej dcéry, že je to mocný Boh, ktorý ju veľmi miluje a môže ju uzdraviť. Neverila, dcéru vysmiala. Kto je to, ten Ježiš?! Mnoho kresťanov sa za jej uzdravenie modlilo, lebo jej dcérka študovala na vysokej škole v Bratislave a mala kontakty s kresťanmi z celého Slovenska. A Boh modlitby vypočul.

Pred vyše 15 rokmi, keď umývala riad, odrazu padala ako hruška na kolená a bola precítená neuveriteľne nádhernou Božou láskou. Stretla sa so svojím Stvoriteľom i Spasiteľom. Dlho, predlho, v kuchyni na kolenách vyznávala pred svojím Oteckom v hlbokom plači svoje strašné previnenia.

A keď potom vstala, bola naplnená takou radosťou a láskou, o akej tento svet chyrovať nedokáže. On ju počas rozhovoru s Ním uzdravil zo závislosti, dal jej nové srdce i myseľ. Dovtedy bola silnou ateistkou a vieru v Boha ostro odmietala.

Po stretnutí s Pánom Ježišom dostala hlad, hlad po Bohu. Biblia sa stala takou súčasťou jej života ako chutný chlebík na stole, ba ďaleko viac. Chvíle s Božím slovom a prítomnosťou svojho Pána považuje za najvzácnejšie.

Je z Božej milosti Božím dieťaťom a jej najväčším Pokladom je Pán Ježiš. Vyučuje žiakov a odovzdáva im svoje osobné skúsenosti, hovorí im o veľkej Božej láske, o Bohu, „ktorý tak veľmi miloval svet, že svojho jediného Syna dal, aby každý, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal život večný.“/Jn 3,16/

Jej život sa zmenil. Už nie je chorá ani sama. Stala sa súčasťou nebeskej rodiny. Má dobrého manžela a teší sa z nádherných vnúčat. Vedno s Bohom hľadá cestu do srdca svojich detí a prosí o ich uzdravenie, lebo im veľmi, veľmi ublížila.

A tak svedčím, že niet väčšej radosti, niet väčšej istoty, niet väčšej Lásky ako je Ježiš. On zmenil môj život a v púšti odrazu vytryskla živá zázračná voda.

On dal zmysel môjmu životu a stal sa neoddeliteľnou súčasťou môjho ja. Jemu s dôverou odovzdávam všetko, z čoho sa teším i čím sa trápim. Verím len Jemu, lebo len On je Zárukou hodnotného života tu, na zemi a večného života v nebeskom domove i pre môjho manžela, deti, vnúčatá...a túži byť i tvojou Ochranou a tvojím šťastím.

„Ochraňuj ma, Bože, lebo sa k Tebe utiekam.
Hovorím Hospodinu: “Ty si môj Pán! Niet
pre mňa šťastia mimo Teba.“ /Ž 16,1-2/