Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Storia - Marián Lipovský

small_marian lipovsky.jpg

Iniciátor a spoluzakladateľ festivalu CAMPFEST
a organizácie Mládež pre Krista.
Spevák skupiny Timothy.

Do svojich 17 rokov som bol aktívnym športovcom a v špeciálnej športovej triede som sa venoval hlavne atletike. Išlo mi to celkom dobre. Bol som napr. druhý na majstrovstvách Slovenska v prekážkovom behu na sto metrov a tretí v skoku do výšky. A bral som to naozaj vážne. Trénoval som dva, niekedy aj tri krát za deň. To bol môj život. No a popri tom ma mamka vodila do modlitebne CB v Prešove. Práve tam som stretol chalanov, ktorí hrali muziku. A to dosť dobrú muziku. Nejakým zázrakom ma vzali medzi seba a učili hrať na basgitaru. Špeciálne bolo, že popri nácvikoch veľa hovorili o ich osobnom, živom vzťahu s Pánom Ježišom. Bolo to pre mňa ako keby som objavil novú planétu.

Ich život ma inšpiroval a tak som si raz večer dobrovoľne kľakol na kolená a povedal: “Bože, neviem čo sa stalo, ale už viem, že si a chcem žiť pre Teba.” Táto osobná, úprimná modlitba nastavila úplne nové súradnice môjho života.

Nasledujúce mesiace po tejto skúsenosti som ale začal prežívať vážny smútok. Začal vo mne boj. Boj o to ako chcem žiť a ako v skutočnosti žijem. Napríklad niektoré športové akcie začínali divou diskotékou a končili rôznymi nočnými párty…Raz bol napr. výsledok taký, že sme sa večer pred basketbalovým zápasom o tretie miesto (na basketbalovom turnaji stredných škôl z celého Československa) spolu so súpermi, opili a takmer neboli schopní hrať.

Ja som tam vystrelil na vlastný kôš a môj spoluhráč po prihrávke preletel cez bočnú čiaru a zaspal aj s loptou na žinienkach…Rozhodca a tréner z nás šediveli.

A ja som mal zo seba veľmi zlé pocity a prehry s hriechom ma ubíjali. Ale Pán Boh to so mnou nevzdal a začal prečisťovať môj život. Čím viac som k Nemu volal o pomoc a denne čítal Jeho slovo, tým viac mi On dával silu nechať starý spôsob života. Jedného dňa mi dal veľmi osobne prežiť, že ma miluje takého, aký som. S mojimi výhrami aj prehrami. A ja som vedel, že už nechcem nikdy naspäť.

Prečisťovanie pokračovalo a v jedno prvomájové odpoludnie bol s nami na výlete starší kresťan. Jemu Pán pri spoločnej modlitbe ukázal, že sú medzi nami dvaja ľudia, ktorí majú vo svojom živote niečo radšej ako Pána Ježiša. Najprv som si myslel, že mňa sa to týkať nemôže.

Pravda bola taká, že všade, kde som bol, som vo svojich myšlienkach behal, skákal do výšky, vypočítaval som krokový rytmus medzi prekážkami atď… poznal som všetky atletické svetové rekordy. Bol som v tom po uši.

Keď sme išli z výletu, jedno dievča sa ma spýtalo, či to nebolo o mne. Odpovedal som, že určite nie. Keď som potom doma pozrel na moju stenu “vytapetovanú” diplomami a medailami, pochopil som. Tam vysela moja pýcha a zmysel života. Naučil som sa novú lekciu. Nie je nič zlé na samotnom športe, ale milovať ho viac ako Pána Boha je hriech. A tak som dal všetko zo steny dole a vzdal sa Ježišovi. Modlil som sa: “Pane Ježišu, CELÝ môj život patrí Tebe”. Bolo to veľmi oslobodzujúce. A kedykoľvek dáme Bohu prvé miesto v našom živote, to aj vždy oslobodzujúce bude. Neskôr som s profesionálnym športom úplne prestal aj kôli zranenému kolenu a iným túžbam, ktoré On vložil do môjho srdca.

Pár rokov po tejto skúsenosti sme spolu s kapelou Timothy prenajali sálu PKO v Prešove a začali organizovať “Klub Knihy života”. Bol to jednoduchý program s hudbou, tou najlepšou akú sme vedeli vtedy robiť, s osobnými svedectvami mladých kresťanov, jednoduchými praktickými kázňami. Dávali sme veľa evanjelizačných výziev a povzbudzovali mladých žiť celým srdcom pre Ježiša.

Mávali sme ich každé dva týždne. Vznikli viaceré skupinky pre nových kresťanov a s ich vedúcimi sme sa stretávali každú tretiu sobotu na spoločných raňajkách u nás doma. Raňajkovali sme a popri tom rozprávali svedectvá zo skupiniek. Popri tejto službe sa zároveň rozbehla modlitebná reťaz za Prešov a celé Slovensko. Trvala takmer 5 rokov a takmer každú hodinu stál niekto v modlitbách za vládu, primátora, policajtov, farárov a kazateľov, riaditeľov skôl atď. Otvorili sa nám dvere zakladať skupinky aj po Stredných školách, rozbehli sa Rock Solid kluby pre tínedžerov, Timothu školu pre mladých kresťanov, kurz Danielová Generácia pre mladých vedúcich a zároveň kapela Timothy sme začali slúžiť po celom Slovensku. Takto vznikla potreba zastrešiť celú službu a to všetko viedlo v roku 1995 ku založeniu organizácie Mládež pre Krista.

„Keď nebolo na zubnú pastu.“

V Mládeži pre Krista sme od samého začiatku boli závislí len na Pánu Bohu. Nemali sme od nikoho žiadnu pravidelnú finančnú podporu, a tak nám ostala len horlivá modlitba. A Pán Boh sa o nás naozaj verne staral. Učili sme sa prakticky čo znamená, že ak si On niečo objedná, potom to aj zaplatí. Mnohohokrát sme ale prežívali strach a často sme boli v situáciach keď sme netušili ako On zariadi peniaze na nasledujúcu akciu, alebo výplaty. A kedže služba rástla a k prvým dvom zamestnancom pribudli postupne ďalší desiati, naše obavy často vyrástli vyššie, ako bola naša dôvera v Jeho vernosť. Častejšie nám “meškali” výplaty aj 3 mesiace, ale išli sme v službe ďalej. No keď sme už nemali výplaty sedem mesiacov, začalo to byť veľmi drsné. Skladali sme sa už aj na toaletný papier a zubnú pastu.

Zdalo sa nám, že asi prišiel čas, aby sme si našli civilné zamestnanie a slúžili len popri práci. No práve v tom čase nás navštívili dvaja ľudia zo S. Írska. Povedali, že sú tu vlastne preto, aby zaplatili naše dlhy (zhruba sedemmesačné výplaty pre desiatich ľudí!!!), a že chcú za nami stáť, kým len budú môcť. Viete si predstaviť môj šok. Dovtedy som o niečom takom čítal len v amerických knihách

„Dievča, ktoré mi zostávalo v hlave“.

Na jednej konferencii v strede Slovenska, počas skupiniek, som si všimol krásne dievča. Sedelo vedľa mňa a z plných pľúc spievalo Pánu Bohu. A nevšímalo si ma :( Keď som ju ale zbadal o nejaký čas neskôr na jednej mládežnickej akcii v Košiciach, už mi to až tak jedno nebolo. Uvidel som ju hneď, lebo jej ruky boli tie prvé, ktoré sa zdvihli pri prvom akorde počas chvál. Začal som teda znovu viac chodiť na ich stretká a zisťovať čo je zač. Môj dobrý priateľ bol vedúci ich mládeže, a tak som mu všetko vyklopil. To o čom som ale nevedel ja bolo, že on to povedal jej. Po takmer deviatich mesiacoch modlitieb a naberania odvahy som ju nakoniec pozval na prechádzku. Povedal som jej všetko. Ona mi povedala, že už o tom dávno vie (a ja som pritom rozmýšľal, či to je kresťanské zahlušiť jej vedúceho . Potom ona, po jej hodinovom -večne dlhom - preslove, ktorý pre mňa nevyzeral veľmi pozitívne povedala, že by bolo fajn sa spoznávať.A ja som tomu v tej chvíli nevedel od radosti uveriť. Po šiestich mesiacoch chodenia sme boli zasnúbený a po deviatich sme sa vzali. Jednoducho bolo všetko jasné.

Ľudka je pre mňa veľkým darom! Keby neexistovala, asi by som vôbec nemohl robiť službu v akej som. Stojí vedľa mňa a dopĺňa moje slabosti. Pán Boh má z nej určite veľkú radosť. O mojej ani nehovorím

Veľká vízia a vystrašení nováčikovia

V roku 1999 sme v Prešove otvorili mládežnickú kaviareň a ten istý tyždeň začal aj prvý ročník festivalu CampFest. Takže dve šialené, nové služby naraz. Bol to ťažký pôrod, ale prežili sme. Čo sa týkalo Campfestu, od samého začiatku nám bolo jasné, že nás Pán Boh nevolá robiť festival, ale evanjelizačný a motivačný nástroj pre mladú generáciu na Slovensku. A to v spolupráci s inými vedúcimi, ktorí majú na srdci prácu s mládežou.

Víziu sme vtesnali do troch slov: Prebudenie, Mobilizácia a Spolupráca.

Prvý ročník sa začal aj prvým zázrakom. Prípravu sme rozbehli v januári 1999 a koncom júna sa Campfest narodil. Dnes by som si to za takú krátku dobu nevedel predstaviť.

Boli sme neskúsení, absolútni nováčikovia. A veľmi, veľmi vystrašení ako to dopadne. Ku tomu ešťe tri dni pred Campfestom strašne pršalo, boli sme premoknutí a premrznutí. A báli sme sa, či vôbec niekto príde a ako zaplatíme všetky dlhy. Bola to dobrá škola pokory a závislosti na Pánu Bohu. Ostávalo nám len spoliehať na Boha a volať na Neho. Veď to On nás do toho zavolal a má moc aj zachrániť.

Nakoniec prišlo viac ako dve tisíc ľudí a viacej mladých ľudí tam urobilo prvý krok za Pánom Ježišom. Bol to celkom slušný začiatok. A dokonca keď Campfest skončil a zostal nám, na naše pomery, dosť veľký dlh, prišiel telefonát od jedného božieho muža, ktorý sa rozhodol to všetko zaplatiť! Vďaka Bohu!

To, že Pán stojí za touto akciou nám potvrdil aj vtedy, keď sme boli nútení, po ôsmych rokoch festivalu, nájsť iné miesto pre Campfest. Tím vedúcich sme sa raz boli pozrieť na Ranč do Kráľovej Lehoty a nadchla nás krásna príroda, veľká lúka a susediaci originálny Ranč. Po nejakom čase sme dokonca zistili, že Ranč je na predaj! A kedže Pán Boh to už mal dávno premyslené, dal ho na srdce nášmu priateľovi, podnikateľovi, ktorý si požičal peniaze a kúpil ho pre našu službu. Znie to ako v americkom filme, ale je to naozaj realita. Pán Boh je dobrý a verný Boh.

Ranč Kráľová Lehota je miesto nielen pre Campfest, ale tiež tu celý rok tu môžu prebiehať rôzne kempy, semináre, víkendovky a konferencie pre kresťanov z celého Slovenska. A zároveň je tu miesto na oddych v krásnej prírode a nabratie nových síl pre rodiny, spoločenstvá, mládežnické skupinky atď. A modlíme sa, aby „Kráľova Lehota“ bola pre každého miestom stretnutia s Pánom Ježišom, ktorému to tu všetko patrí.

Na záver len chcem povedať o tom, čo často ja a možno aj viacerí prežívame. Zdá sa mi, že čím sme starší, tým sa častejšie bojíme robiť nové kroky viery. Očakávať na Pána Boha nové „zázraky“. Veď toľko krát sme sa už „popálili“. Stávame sa príliš opatrní, aby sme sa znovu v niečom nesklamali. A tiež sme možno niektorí sklamaní, lebo sa nám zdá, že očakávané prebudenie v spoločenstve, cirkvi, na mládeži, akokeby neprichádzalo.

Niekdo si pod slovom „prebudenie“ môže predstavovať, že se naraz niečo stane a „je to tam“. Samozrejme, že Boh robí aj také veci a budem rád, keď to urobí aj v našom národe hoci aj týmto spôsobom. Ale pre mňa prebudenie tiež znamená, že sa Božie slovo a Jeho kráľovstvo šíri skrze Božie deti. Že je ako kvas, ktorý prekvasí celé cesto a preteká cez okraj.

A verím, že prebudenie na Slovensku už beží dlhšiu dobu. Teraz vidíme, ako rašia rastlinky. Božie slovo sa hlása a Pán si vytvára ľud, ktorý hovorí Jeho chvály...a na viacerých miestach môžeme ochutnávať z Jeho ovocia.

V Mládeži pre Krista túto víziu zdieľame a chceme tento obraz spolu s vami aj naďalej kresliť. Nech sa Pán Boh dotkne tejto našej generácie a nech to ide cez všetky denominácie a ľudí na celom Slovensku.

PS: http://www.mpks.sk/


Torna alle storie | Condividi su Facebook | Become a friend of mojpribeh.sk on FB and share the Gospel

Buone notizie

  • Peter Hocken
    Il 10.06.2017 il Signore ha richiamato a sé nella notte padre Peter Hocken. All’età di 85 anni non compiuti se n’è andato un amico, un sacerdote, una persona sempre intenta a servire il Signore e il Suo corpo mistico. Dio gli ha donato un intelletto straordinario e una grande saggezza, insieme all’esperienza del battesimo nello Spirito Santo. È stato in grado di descrivere in maniera comprensibile e specifica le esperienze teologiche e spirituali della Chiesa di oggi, specie dopo il Concilio Vaticano II.
    2017-06-11
  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.