Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Príbeh - Marián Lipovský
Život s Bohom

small_marian lipovsky.jpg

Iniciátor a spoluzakladateľ festivalu CAMPFEST
a organizácie Mládež pre Krista.
Spevák skupiny Timothy.

Do svojich 17 rokov som bol aktívnym športovcom a v špeciálnej športovej triede som sa venoval hlavne atletike. Išlo mi to celkom dobre. Bol som napr. druhý na majstrovstvách Slovenska v prekážkovom behu na sto metrov a tretí v skoku do výšky. A bral som to naozaj vážne. Trénoval som dva, niekedy aj tri krát za deň. To bol môj život. No a popri tom ma mamka vodila do modlitebne CB v Prešove. Práve tam som stretol chalanov, ktorí hrali muziku. A to dosť dobrú muziku. Nejakým zázrakom ma vzali medzi seba a učili hrať na basgitaru. Špeciálne bolo, že popri nácvikoch veľa hovorili o ich osobnom, živom vzťahu s Pánom Ježišom. Bolo to pre mňa ako keby som objavil novú planétu.

Ich život ma inšpiroval a tak som si raz večer dobrovoľne kľakol na kolená a povedal: “Bože, neviem čo sa stalo, ale už viem, že si a chcem žiť pre Teba.” Táto osobná, úprimná modlitba nastavila úplne nové súradnice môjho života.

Nasledujúce mesiace po tejto skúsenosti som ale začal prežívať vážny smútok. Začal vo mne boj. Boj o to ako chcem žiť a ako v skutočnosti žijem. Napríklad niektoré športové akcie začínali divou diskotékou a končili rôznymi nočnými párty…Raz bol napr. výsledok taký, že sme sa večer pred basketbalovým zápasom o tretie miesto (na basketbalovom turnaji stredných škôl z celého Československa) spolu so súpermi, opili a takmer neboli schopní hrať.

Ja som tam vystrelil na vlastný kôš a môj spoluhráč po prihrávke preletel cez bočnú čiaru a zaspal aj s loptou na žinienkach…Rozhodca a tréner z nás šediveli.

A ja som mal zo seba veľmi zlé pocity a prehry s hriechom ma ubíjali. Ale Pán Boh to so mnou nevzdal a začal prečisťovať môj život. Čím viac som k Nemu volal o pomoc a denne čítal Jeho slovo, tým viac mi On dával silu nechať starý spôsob života. Jedného dňa mi dal veľmi osobne prežiť, že ma miluje takého, aký som. S mojimi výhrami aj prehrami. A ja som vedel, že už nechcem nikdy naspäť.

Prečisťovanie pokračovalo a v jedno prvomájové odpoludnie bol s nami na výlete starší kresťan. Jemu Pán pri spoločnej modlitbe ukázal, že sú medzi nami dvaja ľudia, ktorí majú vo svojom živote niečo radšej ako Pána Ježiša. Najprv som si myslel, že mňa sa to týkať nemôže.

Pravda bola taká, že všade, kde som bol, som vo svojich myšlienkach behal, skákal do výšky, vypočítaval som krokový rytmus medzi prekážkami atď… poznal som všetky atletické svetové rekordy. Bol som v tom po uši.

Keď sme išli z výletu, jedno dievča sa ma spýtalo, či to nebolo o mne. Odpovedal som, že určite nie. Keď som potom doma pozrel na moju stenu “vytapetovanú” diplomami a medailami, pochopil som. Tam vysela moja pýcha a zmysel života. Naučil som sa novú lekciu. Nie je nič zlé na samotnom športe, ale milovať ho viac ako Pána Boha je hriech. A tak som dal všetko zo steny dole a vzdal sa Ježišovi. Modlil som sa: “Pane Ježišu, CELÝ môj život patrí Tebe”. Bolo to veľmi oslobodzujúce. A kedykoľvek dáme Bohu prvé miesto v našom živote, to aj vždy oslobodzujúce bude. Neskôr som s profesionálnym športom úplne prestal aj kôli zranenému kolenu a iným túžbam, ktoré On vložil do môjho srdca.

Pár rokov po tejto skúsenosti sme spolu s kapelou Timothy prenajali sálu PKO v Prešove a začali organizovať “Klub Knihy života”. Bol to jednoduchý program s hudbou, tou najlepšou akú sme vedeli vtedy robiť, s osobnými svedectvami mladých kresťanov, jednoduchými praktickými kázňami. Dávali sme veľa evanjelizačných výziev a povzbudzovali mladých žiť celým srdcom pre Ježiša.

Mávali sme ich každé dva týždne. Vznikli viaceré skupinky pre nových kresťanov a s ich vedúcimi sme sa stretávali každú tretiu sobotu na spoločných raňajkách u nás doma. Raňajkovali sme a popri tom rozprávali svedectvá zo skupiniek. Popri tejto službe sa zároveň rozbehla modlitebná reťaz za Prešov a celé Slovensko. Trvala takmer 5 rokov a takmer každú hodinu stál niekto v modlitbách za vládu, primátora, policajtov, farárov a kazateľov, riaditeľov skôl atď. Otvorili sa nám dvere zakladať skupinky aj po Stredných školách, rozbehli sa Rock Solid kluby pre tínedžerov, Timothu školu pre mladých kresťanov, kurz Danielová Generácia pre mladých vedúcich a zároveň kapela Timothy sme začali slúžiť po celom Slovensku. Takto vznikla potreba zastrešiť celú službu a to všetko viedlo v roku 1995 ku založeniu organizácie Mládež pre Krista.

„Keď nebolo na zubnú pastu.“

V Mládeži pre Krista sme od samého začiatku boli závislí len na Pánu Bohu. Nemali sme od nikoho žiadnu pravidelnú finančnú podporu, a tak nám ostala len horlivá modlitba. A Pán Boh sa o nás naozaj verne staral. Učili sme sa prakticky čo znamená, že ak si On niečo objedná, potom to aj zaplatí. Mnohohokrát sme ale prežívali strach a často sme boli v situáciach keď sme netušili ako On zariadi peniaze na nasledujúcu akciu, alebo výplaty. A kedže služba rástla a k prvým dvom zamestnancom pribudli postupne ďalší desiati, naše obavy často vyrástli vyššie, ako bola naša dôvera v Jeho vernosť. Častejšie nám “meškali” výplaty aj 3 mesiace, ale išli sme v službe ďalej. No keď sme už nemali výplaty sedem mesiacov, začalo to byť veľmi drsné. Skladali sme sa už aj na toaletný papier a zubnú pastu.

Zdalo sa nám, že asi prišiel čas, aby sme si našli civilné zamestnanie a slúžili len popri práci. No práve v tom čase nás navštívili dvaja ľudia zo S. Írska. Povedali, že sú tu vlastne preto, aby zaplatili naše dlhy (zhruba sedemmesačné výplaty pre desiatich ľudí!!!), a že chcú za nami stáť, kým len budú môcť. Viete si predstaviť môj šok. Dovtedy som o niečom takom čítal len v amerických knihách

„Dievča, ktoré mi zostávalo v hlave“.

Na jednej konferencii v strede Slovenska, počas skupiniek, som si všimol krásne dievča. Sedelo vedľa mňa a z plných pľúc spievalo Pánu Bohu. A nevšímalo si ma :( Keď som ju ale zbadal o nejaký čas neskôr na jednej mládežnickej akcii v Košiciach, už mi to až tak jedno nebolo. Uvidel som ju hneď, lebo jej ruky boli tie prvé, ktoré sa zdvihli pri prvom akorde počas chvál. Začal som teda znovu viac chodiť na ich stretká a zisťovať čo je zač. Môj dobrý priateľ bol vedúci ich mládeže, a tak som mu všetko vyklopil. To o čom som ale nevedel ja bolo, že on to povedal jej. Po takmer deviatich mesiacoch modlitieb a naberania odvahy som ju nakoniec pozval na prechádzku. Povedal som jej všetko. Ona mi povedala, že už o tom dávno vie (a ja som pritom rozmýšľal, či to je kresťanské zahlušiť jej vedúceho . Potom ona, po jej hodinovom -večne dlhom - preslove, ktorý pre mňa nevyzeral veľmi pozitívne povedala, že by bolo fajn sa spoznávať.A ja som tomu v tej chvíli nevedel od radosti uveriť. Po šiestich mesiacoch chodenia sme boli zasnúbený a po deviatich sme sa vzali. Jednoducho bolo všetko jasné.

Ľudka je pre mňa veľkým darom! Keby neexistovala, asi by som vôbec nemohl robiť službu v akej som. Stojí vedľa mňa a dopĺňa moje slabosti. Pán Boh má z nej určite veľkú radosť. O mojej ani nehovorím

Veľká vízia a vystrašení nováčikovia

V roku 1999 sme v Prešove otvorili mládežnickú kaviareň a ten istý tyždeň začal aj prvý ročník festivalu CampFest. Takže dve šialené, nové služby naraz. Bol to ťažký pôrod, ale prežili sme. Čo sa týkalo Campfestu, od samého začiatku nám bolo jasné, že nás Pán Boh nevolá robiť festival, ale evanjelizačný a motivačný nástroj pre mladú generáciu na Slovensku. A to v spolupráci s inými vedúcimi, ktorí majú na srdci prácu s mládežou.

Víziu sme vtesnali do troch slov: Prebudenie, Mobilizácia a Spolupráca.

Prvý ročník sa začal aj prvým zázrakom. Prípravu sme rozbehli v januári 1999 a koncom júna sa Campfest narodil. Dnes by som si to za takú krátku dobu nevedel predstaviť.

Boli sme neskúsení, absolútni nováčikovia. A veľmi, veľmi vystrašení ako to dopadne. Ku tomu ešťe tri dni pred Campfestom strašne pršalo, boli sme premoknutí a premrznutí. A báli sme sa, či vôbec niekto príde a ako zaplatíme všetky dlhy. Bola to dobrá škola pokory a závislosti na Pánu Bohu. Ostávalo nám len spoliehať na Boha a volať na Neho. Veď to On nás do toho zavolal a má moc aj zachrániť.

Nakoniec prišlo viac ako dve tisíc ľudí a viacej mladých ľudí tam urobilo prvý krok za Pánom Ježišom. Bol to celkom slušný začiatok. A dokonca keď Campfest skončil a zostal nám, na naše pomery, dosť veľký dlh, prišiel telefonát od jedného božieho muža, ktorý sa rozhodol to všetko zaplatiť! Vďaka Bohu!

To, že Pán stojí za touto akciou nám potvrdil aj vtedy, keď sme boli nútení, po ôsmych rokoch festivalu, nájsť iné miesto pre Campfest. Tím vedúcich sme sa raz boli pozrieť na Ranč do Kráľovej Lehoty a nadchla nás krásna príroda, veľká lúka a susediaci originálny Ranč. Po nejakom čase sme dokonca zistili, že Ranč je na predaj! A kedže Pán Boh to už mal dávno premyslené, dal ho na srdce nášmu priateľovi, podnikateľovi, ktorý si požičal peniaze a kúpil ho pre našu službu. Znie to ako v americkom filme, ale je to naozaj realita. Pán Boh je dobrý a verný Boh.

Ranč Kráľová Lehota je miesto nielen pre Campfest, ale tiež tu celý rok tu môžu prebiehať rôzne kempy, semináre, víkendovky a konferencie pre kresťanov z celého Slovenska. A zároveň je tu miesto na oddych v krásnej prírode a nabratie nových síl pre rodiny, spoločenstvá, mládežnické skupinky atď. A modlíme sa, aby „Kráľova Lehota“ bola pre každého miestom stretnutia s Pánom Ježišom, ktorému to tu všetko patrí.

Na záver len chcem povedať o tom, čo často ja a možno aj viacerí prežívame. Zdá sa mi, že čím sme starší, tým sa častejšie bojíme robiť nové kroky viery. Očakávať na Pána Boha nové „zázraky“. Veď toľko krát sme sa už „popálili“. Stávame sa príliš opatrní, aby sme sa znovu v niečom nesklamali. A tiež sme možno niektorí sklamaní, lebo sa nám zdá, že očakávané prebudenie v spoločenstve, cirkvi, na mládeži, akokeby neprichádzalo.

Niekdo si pod slovom „prebudenie“ môže predstavovať, že se naraz niečo stane a „je to tam“. Samozrejme, že Boh robí aj také veci a budem rád, keď to urobí aj v našom národe hoci aj týmto spôsobom. Ale pre mňa prebudenie tiež znamená, že sa Božie slovo a Jeho kráľovstvo šíri skrze Božie deti. Že je ako kvas, ktorý prekvasí celé cesto a preteká cez okraj.

A verím, že prebudenie na Slovensku už beží dlhšiu dobu. Teraz vidíme, ako rašia rastlinky. Božie slovo sa hlása a Pán si vytvára ľud, ktorý hovorí Jeho chvály...a na viacerých miestach môžeme ochutnávať z Jeho ovocia.

V Mládeži pre Krista túto víziu zdieľame a chceme tento obraz spolu s vami aj naďalej kresliť. Nech sa Pán Boh dotkne tejto našej generácie a nech to ide cez všetky denominácie a ľudí na celom Slovensku.

PS: http://www.mpks.sk/


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.