Môj príbeh

V súčasnej dobe má väčšina katolíkov nízke, prípadne úplne nulové vedomosti o emocionálnych príčinách homosexuálnej orientácie a správania a ani o významnej úlohe, ktorú môže zohrať katolícka spiritualita pri liečení tejto poruchy. Dôvodov tohto stavu nevedomosti je mnoho a patrí k nim tiež nedostatok dostupnej literatúry o význame katolíckej viery a sviatostí pri riešení homosexuálnej orientácie a činov, zlyhanie tradičných terapií, názory v médiách, školstve, sociálnej, zdravotníckej či politickej oblasti. Okrem toho existuje mnoho strán vo vnútri samotnej cirkvi, ktoré sa stavajú proti a snažia sa podkopať tradičné katolícke morálne učenie ohľadne tohoto problému.

Neschopnosť pochopiť skutočné príčiny homosexuality vplýva na tých, ktorí radia mládeži a dospelým s touto poruchou. Terapeuti pravidelne hovoria tým, ktorí hľadajú pomoc, že učenie Cirkvi o homosexualite je necitlivé voči homosexuálom, nevedecké a chybné. Radia im aby  prijali ako fakt to, že boli Bohom stvorení ako homosexuáli. Bohužiaľ tí, ktorí poskytujú tieto rady majú veľmi malé povedomie o emocionálnych problémoch vedúcich k homosexuálnej orientácii a tiež nevedia o uzdravujúcej moci odpustenia a katolíckej spirituality.

Počas mojej klinickej praxe za posledných dvadsať rokov som bol svedkom uzdravenia emocionálnej bolesti, ktorá spôsobila homosexuálne pokušenie a správanie u niekoľkých stoviek mužov a žien. Proces ich uzdravenia nastal jednak vďaka vnútorne orientovanej psychoterapii s cieľom identifikovať pôvod ich konfliktov a potom pomocou odpustenia a katolíckej spirituality. Takýto prístup k liečbe je podobný spôsobu aplikovania spirituality pri liečbe porúch spôsobených týraním. V podstate najväčšie pokroky pri liečbe závislostí nastali až potom, čo sa Boh stal základným pilierom ich liečebného plánu. Tradičná psychoterapia pred tým vykazovala iba minimálne zlepšenie. Využitie katolíckej spirituality pri liečbe homosexuality nasleduje podobný model.

Pôvod

Väčšina bežných problémov počas rôznych fáz života, ktoré môžu viesť jednotlivcov k homosexuálnej orientácii a správaniu, sú osamelosť, smútok, hlboké pocity nehodnosti, nedôvery a strachu, narcizmus, sexuálna závislosť, nadmerná zlosť, sexuálne zneužívanie v detstve a nedostatok rovnováhy v živote človeka. Počas stresového obdobia sa tieto vnútorné problémy aktivujú. V snahe dosiahnuť úľavu a uniknúť z tejto podvedomej emocionálnej bolesti sa môže prejaviť silné sexuálne pokušenie a správanie. Táto dynamika vnútorných citových útrap vedie k homosexuálnym túžbam a samotná aktivita, ktorá sa zriedka začne v detstve, sa rozvíja v ranom období dospievania. Avšak sa táto porucha môže prejaviť aj v dospelosti.

Smútok a samota

Najčastejšou príčinou smútku v minulosti, ktorá viedla k homosexuálnej orientácii u mužov, bolo odmietanie rovesníkmi kvôli veľmi obmedzeným fyzickým schopnostiam v detstve a počas dospievania. Rozpad jadra rodiny v posledných rokoch spôsobil, že takmer 40 percent detí a dospievajúcich žije oddelene od svojich otcov (D. Blakenhorn, Amerika bez otcov (New York: Základné Knihy, 1995) a narastajú problémy so smútkom a osamelosťou. Neschopnosť získať si teplo, lásku a chválu od matky môže mať za následok obrovskú vnútornú prázdnotu a smútok. Niektoré ženy sa pokúšajú zaplniť túto absenciu jemnej a upokojujúcej materinskej lásky homosexuálnym správaním.

Slabá mužská identita

Ďalšou dôležitou príčinou homosexuálnych pokušení a predvádzania sa sú silné pocity neistoty. Nedostatok sebavedomia môže vzniknúť z odmietania zo strany rodičov, rovesníkov, súrodencov a ďalších významných osobností, ktorým chceme dôverovať. Podvedomá snaha odčiniť predchádzajúce životné odmietnutia, spôsobuje, že ľudia sa snažia nájsť prijatie u členov rovnakého pohlavia. V mojej praxi sa tento bolestivý emocionálny problém objavuje oveľa častejšie u mužov.

Avšak najčastejším sklamaním vedúcim k homosexuálnym túžbam je odmietnutie rovesníkmi kvôli zlej fyzickej a športovej koondínácii. V našej kultúre posadnutej úspešnými športovými výkonmi až do tej miery, že ich považujeme za hlavné meradlo mužnosti,  je slabosť veľmi ťažko prijímaná. Chlapci, ktorí, nie sú športovo zdatní sú oveľa menej zapájaní do tímovej hry a často sa stávajú obeťami odmietnutia a výsmechu. Rovesníci im pripisujú zženštilé správanie a nazývajú ich napríklad slaboch, víla a čudák. Alebo im hovoria, že bežia ako dievča. Postupne ako bolesť zrady svojich rovesníkov rok čo rok pretrváva, títo muži sa cítia stále viac a viac nehodní, zmätení, izolovaní, osamelí, a slabí. Toto kruté zaobchádzanie rovesníkmi vedie k tomu, že tieto deti majú veľmi zlé vnímanie svojho tela a zlý pocit zo svojej mužnosti.

Strach a nedôvera

Strach zo zraniteľnosti heterosexuálnych vzťahov je ďalším dôležitým faktorom vo vývoji homosexuálnych orientácií. Táto neschopnosť cítiť sa v bezpečne vo vzťahu s osobou opačného pohlavia je veľmi často podvedomá a najčastejšie má pôvod v traumatických zážitkov z domova. U mužov to môže byť v dôsledku príliš vládnucej, chudobnej alebo závislej, hnevlivej a kritickej, nevšímavej a chladnej, narcistickej a necitlivej, veľmi nedôverčivej a od chorôb závislej matky. U žien môže tento strach z opačného pohlavia vzniknúť, ak bol otec veľmi agresívny, odmietavý a utiahnutý, necitlivý k matke, hrubý, krutý, sebecký, závislý alebo nemilujúci. Bolesť z opustenia otcom po rozvode môže v súčasnosti patriť medzi hlavné zdroje nedôvery žien voči mužom, ktorá sa podvedome vyvinie zo strachu z ublíženia po tom, čo ich matky boli zranené otcom. Následne tieto ženy nadobudnú pocit bezpečia len útechou v láske s inou ženou.

Sexuálna závislosť

Sexuálne impulzívne, veľmi nezodpovedné a život ohrozujúce správanie u veľkého percenta homosexuálov môžu u týchto jedincov naznačovať prítomnosť návykovej poruchy. Tieto poruchy sa podobajú so závislosti na návykových látkach-jedinci majú nutkavé správanie, ktoré je z lekárskeho hľadiska nebezpečné.

Tento klinický pohľad,ktorý vníma homosexuálne správanie ako na návykové, je podporovaný mnohými štúdiami sexuálnych praktík homosexuálov. Podľa súčasných najpresnejších odhadov je polovica mužských homosexuálov v New Yorku HIV pozitívnych. (C. Horowitz New York február 1993.30.) Národný inštitút zdravia odhaduje, že pri zachovaní súčasného tempa infekcie, bude mať nakoniec vírus AIDS väčšina dvadsaťročných homosexuálnych a bisexuálnych mužov. (Newsweek, September 19,1994: 50-51) Celoštátny prieskum homosexuálnych mužov ukazuje, že 41 percent prevádzalo anilingus (jazyk na alebo v konečníku), 46 percent ho v minulom roku dostalo a 46 percent mužov mali pár krát sex, ktorý považovali za rizikovejší, než by mali mať. (Advokát, August 23,1994: 20) Návyková povaha homosexuálneho správania vysvetľuje, prečo sa od 1987 v San Franciscu počet nakazených vírusom HIV štvornásobne zvýšil.

Tieto štúdie podporujú klinický názor, že homosexualita je poruchou s extrémne nutkavými, vysoko nezodpovednými a sebadeštruktívnymi prvkami.

Narcizmus

Narcizmus alebo sebectvo je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje príťažlivosť homosexuálneho životného štýlu. Výzva je tu rôznorodá a zahŕňa možnosť neviazať sa iba ba jednu osobu a neodovzdať sa ako rodič úplne. Je tu akási túžba zostať ako dieťa s minimálnymi záväzkami vo vzťahoch a minimálnymi obmedzeniami pre dosiahnutie rozkoše. 

Pokus o útek pred prílišným zmyslom pre zodpovednosť

Niektorí ľudia sa snažia uniknúť pred nadmerným tlakom a ťažkosťami zapojením sa do homosexuálnych aktivít v ktorých nie je žiadny záväzok, povinnosť alebo zodpovednosť. Ženatí muži prežívajú niekedy intenzívnu neistotou po tom, čo prežívajú stres z nepríjemného šéfa, nedostatoku úspechu v práci alebo pocit pretrvávajúcej úzkosti z finančných starostí. Potom sa začnú pozerať na svoje ženy a deti ako príťaž a problémy, nie ako na dar od Boha. Zapájajú sa do homosexuálneho správania v snahe utiecť zo svojho stresu a aby sa cítili milovaní a výnimoční.

Sexuálna trauma v detstve

Množstvo mužov, ktorí boli znásilnení alebo sexuálne zneužívaní v detstve, má vážne problémy vo vývine svojej mužskej identity. Rovnako ako ostatné obete znásilnenia si myslia, že ich správanie muselo nejakým spôsobom viesť k zneužitiu. Takéto traumatické zážitky môžu spôsobiť nenávisť k samému sebe a nesprávne presvedčenie, že musia byť homosexuáli. Ich vzťahy s dievčatami sú počas dospievania často narušené hanbou a presvedčením, že by ich žiadna žena nikdy nemohla milovať, keby vedela o ich sexuálnych zážitkoch.

Hnev

Najvýznamnejším typom hnevu ovplyvňujúcim vývoj homosexuálnej orientácie v detstve je hnev na seba samého. V dôsledku prebiehajúceho odmietania rovesníkmi veľa chlapcov získa intenzívny odpor k svojmu telu a vidia ho ako slabé, neatraktívne a nemužné. Často sa cítia tak nepohodlne vo svojom tele, že nie je nezvyčajné, že trávia veľa času fantazírovaním o úteku zo svojho tela vtelením sa do niekoho iného. Toto snívanie môže začať, ked sú veľmi mladí a môžu viesť k silnej fyzickej príťažlivosti k rovnakému pohlaviu.

Prílišný hnev je možné vidieť aj v ďalších oblastiach homosexuálneho životného štýlu. Napríklad pasívno-agresívny hnev (osoba ventiluje svoj hnev potichu, pritom navonok sa tvári, že sa nehnevá) – u homosexuálov vo forme utajovania svojej nákazy vírusom HIV pred svojim sexuálnym partnerom. Títo muži a ženy mnoho krát cítia, že ak trpia oni, mali by ostatní trpieť tiež. Intenzívny hnev môžeme tiež vidieť u homosexuálov v médiách alebo vo vzdelávacej sfére, politickom, ministerskom a psychologickom poli pri pokuse prinútiť našu kultúru zmeniť svoj názor na homosexualitu. Ich prístupy sú často priamymi útokmi proti židovsko-kresťanskej morálke, rodine ako základnej bunke spoločnosti a na základné rozdiely medzi mužmi a ženami.

Liečenie homosexuálnej orientácie a správania

Liečenie ľudí s homosexuálnou orientáciou zahŕňa proces pochopenia emocionálneho zranenia, ktoré prežili, riešenie hnevu s tými, ktorí im spôsobili bolesť cez proces odpustenia, využívanie kognitívnych a behaviorálnych techník, prijatie svojej bezmocnosti nad citovou ujmou a spoliehanie sa na katolícku spiritualitu a sviatosti. Aj keď každý z týchto krokov je dôležitý, počas mojej praxe za posledných dvadsať rokov liečby niekoľkých stoviek mladistvých a dospelých, základný pilier k vyliečeniu je kombinácia odpustenia a spirituality. Žiadne množstvo vniknutia, dospeláckej lásky a utvrdenia sa, asertivity alebo správania a kognitívnych zmien nemôže u týchto jedincov vyriešiť hlboké emocionálne rany. Iba Božia láska je dostatočne silná, aby prekonala bolestivú samotu a smútok, neistoty a obavy tým, že dáva pocit, že sú hlboko milovaní, výnimoční a v bezpečí v každej etape ich života. Postupne ako sa emocionálne rany uzdravujú, homosexuálna orientácia a správanie sa zmenšujú až nakoniec zmiznú úplne.

Ohľadne úspechu psychoterapie pri liečbe homosexuality, v roku 1962 I. Bieber (Bieber, I.Homosexualita: psychoanalytická štúdia New York. Základné Knihy, 1962 bolo psychológmi vykázaná 27 percent úspešnosť vyliečenia. Nedávny prieskum 285 psychoanalytikov, ktorí liečili 1.215 homosexuálnych pacientov odhalil, že 23 percent ich pacientov sa zmenilo na heterosexuálov. (. H. MacIntosh, H. "Postoje a skúsenosti psychoanalýzy pri analýze homosexuálnych pacientov" Vestník Amer. Psycho-analytická Asociácia 42,1995:. 1183 - 1207)

Tieto tradičné liečebné postupy však nevyužívali pre proces odpustenia na riešenie vnútorného rozpoloženia kresťanskú spiritualitu a meditácie na odstránenie smútku, nízkeho sebavedomia a nedôvery. V ostrom kontraste, ak je odpustenie a kresťanská spiritualita základnou súčasťou liečby, podľa mojej klinickej praxe sa vyliečenie z emocionálnej bolesti a neskoršie homosexuálne správanie blíži ku 100% u tých, ktorí sú skutočne odovzdaní procesu liečenia.

Porozumenie

Zvyšujúci sa počet mužov s homosexuálnou orientáciou nastupuje na liečbu z dôvodu zo strachu z AIDS. Mnohí z týchto ľudí sa môžu spočiatku brániť, pretože sa boja čeliť svojim emocionálnym bolestiam alebo preto, že boli ovplyvnení našou kultúrou a uverili, že neexistujú žiadne psychické problémy spojené s homosexualitou. Avšak väčšina tých, ktorí hľadajú radu, hľadá pravdu a sú otvorení skúmaniu sklamaní ich života. Ich otvorenosť je podporovaný optimizmom terapeuta a istotou v uzdravenie emocioniálnych rán tvoriacich ich pokušenie a správanie.

Rozpoznanie a pochopenie rôznych typov emočných problémov v rôznych etapách života, sú prvým krokom procesu liečby. Tieto rany sú spôsobené najčastejšie v detstve a rannej puberte a ústia zo sklamania rodičmi, súrodencami či rovesníkmi. Táto bolesť často krát popieraná sa potom objaví na začiatku dospievania pod rúškom homosexuálnej orientácie. Avšak v niektorých prípadoch môže homosexuálna orientácia vyplávať na povrch až v dvadsiatych a tridsiatych rokoch. V týchto prípadoch sa odohrala akási trauma v dospelosti, ktorá sa spája s nedoriešeným detstvom a konfliktami v dospievaní.

Odpustenie

Odstránenie prebytočného hnevu je nevyhnutné pri liečení rôznych emočných a návykových porúch (R.P.Fitzgibbons, (1986) "Kognitívne a Emotívne využitie odpustenia pri liečbe hnevu", Psychotherapy23, 1986, 629-633) a pri liečení homosexuálnych orientácií. Bolestné sklamanie v dôležitých vzťahov v detstve a dospievaní ústi vo veľmi silný hnev, ale aj smútok, nedôveru a nízke sebavedomie. Osamelosť, strach, nutkavé správanie a neistotu nie je možné vyriešiť bez toho, aby sa odstránil hnev. Odmietnutie rovesníkmi a otcom vedie najskôr k smútku a následne k hnevu. Emócia hnevu neskôr graduje v rôznych etapách života do smútku. Na to, aby mohol byť hnev odstránený musíme odstrániť pôvod hnevu. To môže byť urobené výlučne procesom odpustenia, pretože spoliehať sa len na samotné vyjadrenie hnevu v skutočnosti neoslobodí jedincov od ich vnútorného odporu a nepriateľstva.

Bohužiaľ, novodobé odvetvie psychického zdravia sa takmer výlučne spolieha na vyjadrenie hnevu ako na primárny mechanizmus riešenia tejto silnej emócie. I keď je vyjadrenie hnevu často dôležité, ak sa výlučne spolieha len na úľavu od hnevu, je to len dočasné, pretože samotné slová alebo správanie nemôžu vyplniť hĺbku nenávisti a trpkosti, ktoré boli potláčané v dôležitých vzťahov v detstve a dospievaní. Tí, ktorí podstúpili v minulosti liečbu svojich homosexuálnych impulzov boli len málokedy vyzvaní vyriešiť svoje nepriateľské pocity voči svojim rodičom a rovesníkom a taktiež im neporadili využiť odpustenie. Neschopnosť navrhnúť a odporučiť účinnú liečbu prístupu k potlačenému hnevu, je jedným z dôvodov, prečo liečba nepriniesla ďalšie významné klinické zlepšenie u týchto jedincov s dalším nedostatkom pochopenia hodnoty spirituality v procese liečby.

Katolícka spiritualita

Hlavné aspekty katolíckej spirituality, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri hojení rán vedúcich k homosexuálnej orientácii a správaniu patria modlitby prosieb, meditácie, Biblia, ruženec, adorácia, Eucharistia, sviatosť zmierenia a duchovné vedenie. Akonáhle sa identifikuje a pochopí základný problém, väčšina osôb pravidelne využíva každý z týchto aspektov spirituality pre svoju liečbu. Avšak niektorí si nájdu jeden konkrétny spôsob modlitby, ktorý je im obzvlášť nápomocný. Napríklad tí, ktorí boli opakovane odmietaní svojimi rovesníkmi často krát zistia, že trávenie času meditovaním a vizualizáciou Ježiša po svojom boku ako svojho najlepšieho priateľa v čase detstva a dospievania, keď sa cítili osamelí a izolovaní, má na nich obzvlášť upokojujúce a posilňujúce účinky.

Slabá mužská identita – športové ublíženie

Počas posledných dvadsiatich rokov som videl veľké množstvo slobodných a ženatých mužov, seminaristov, rehoľníkov a kňazov, ktorí boli veľmi odmietaní v detstve a dospievaní a oslobodili sa od bolesti a homosexuálnej orientácie pomocou odpustenia a katolíckej spirituality. Eucharistia, sviatosť zmierenia, meditácie, duchovenstvo, Sv. písmo, adorácie ruženec napomohli k týmto uzdraveniam. Počas ich cesty k uzdraveniu sa väčšina ľudí pravidelne stretáva so silnou nechuťou, pošmyknutiami, intenzívnym hnevom a dokonca aj beznádejou. Avšak s vytrvalosťou a milosťou sú emocionálne rany a homosexuálna orientácia a správanie vyliečené.

• Otcovské zranenia: Smútok, Neistota a Strach
• Materské zranenia: Smútok, Nedôvera a Neistota
• Zranenia Hnevu
• Poruchy závislostí
• Narcizmus
• Prílišný zmyslel pre zodpovednosť
• Sexuálna Trauma z detstva

Záver

Ak ide o homosexualitu, je veľmi potrebné skúmať pravdu morálne aj psychologicky. Nedávno pápež Ján Pavol II povedal, "Teraz potrebujeme viac ako kedykoľvek predtým nabrať odvahu pozrieť sa pravde do očí a nazývať veci ich pravým menom, bez hľadania pohodlných kompromisov alebo pokušenia sebaklamu" (John Paul II, Encyklika, Evanjelium života,1995:. 1034.) Ako učiteľ pravdy, tvrdí cirkev v katechizme, že "homosexuálne skutky sú prejavy závažných skazeností, sú skutočne neusporiadané a za žiadnych okolností nemôžu byť prijaté". (Katechizmus katolíckej cirkvi, New York: Katolícka vydavateľstvo kníh Co., 1994: 366 (2357 vo vydaných kanadských Katechizmoch)

Z psychologického hľadiska, homosexuálna orientácia a skutky vyplývajú z množstva veľmi špecifických emotívnych bolestí a problémov v detstve, dospievaní a v dospelosti. Tieto zranenia neboli v minulosti jasne a úplne identifikované odborníkmi na duševné zdravie a neboli ani vo väčšine prípadov vyliečené. Dôvodom je, že psychológia v svojej rannej etape vývoja nedokázala pochopiť a integrovať odpúšťanie, aby odstránila evidentný hnev u týchto jedincov a neposkytla kresťanskú spiritualitu pri riešení ich smútku, nedôvery, nízkeho sebavedomia a návykového správania. Našťastie kombinácia katolíckej spirituality s dobrou psychoterapiou môže viesť k úplnému vyliečeniu osôb s touto poruchou.