Dobré správy

  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Peter Lipták
Evanjelium - ponuka radostnej zvesti

small_Peter-Liptak_N.jpg

Absolvent katolíckej teológie, ktorý v minulosti užíval a pestoval marihuanu. Skúšal heroín, pervitín a LSD. Dnes slúži Bohu ako evanjelista. Je členom spoločenstva Maranatha

V Božom Slove je napísané, že: “PÁN, BOH, VYSADIL na východe, v Edene, RAJ a TAM UMIESTNIL ČLOVEKA, ktorého utvoril“ (Gn 2, 8). Boh stvoril človeka z lásky a Jeho zámer od počiatku bol, aby človek žil v raji, v dokonalom šťastí. To, čo v prvom rade tvorilo raj - to úplné šťastie - bola Božia prítomnosť, prežívanie Jeho lásky, ako je napísané: “U teba (BOHA) JE PLNOSŤ RADOSTI, po tvojej pravici VEČNÁ SLASŤ” (Ž 16, 11).

Skutočná láska v sebe nutne zahŕňa slobodu, možnosť ju prijať alebo odmietnuť, možnosť rozhodnutia sa pre alebo proti. Boh dal človeku túto slobodu. V Písme čítame: “A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, I STROMU ŽIVOTA v strede raja A STROMU POZNANIA DOBRA A ZLA” (Gn 2, 9). Človek sa mohol rozhodnúť pre Boha, alebo proti nemu, mohol si vyvoliť dobro alebo zlo. Rozhodol sa ísť svojou cestou, žiť podľa svojej vôle a nie podľa Božej. Ísť proti Bohu. A toto rozhodnutie sa proti Bohu, proti Jeho vôli sa nazýva slovom “hriech”. “SKRZE jedného ČLOVEKA VSTÚPIL do tohto sveta HRIECH A SKRZE HRIECH SMRŤ, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo VŠETCI ZHREŠILI” (Rim 6, 12). Náš život sa už zďaleka nepodobá raju na zemi, pretože do sveta vstúpila smrť. Smrť v biblickom zmysle neznamená “len” fyzickú smrť, ale je to celkový opak života v plnosti, ktorý sme mali v Bohu samotnom. Smrť - opak života, opak radosti, opak pokoja... To však, že svet a naše životy sú plné bolesti, prázdnoty, strachu, a všetkej temnoty nie je Božia pomsta. Naopak, je to logický dôsledok opustenia Boha - toho, ktorý je zdrojom života. Je to tak ako keď odídeš preč zo svetla, zrazu sa ocitáš vo tme. Tma však nie je “pomsta” svetla, je to logický dôsledok toho, že si odišiel zo svetla.

Božie Slovo ďalej hovorí, že my všetci sme zhrešili, a to je ten najväčší problém. Je totižto napísané, že bez dokonalej svätosti nemôžeme prežívať túto plnosť života, večnú slasť, nemáme večný život. Povedané ináč nemôžeme vstúpiť do neba. Svätosť neznamená iba: “veď som nikoho nezabil”, svätosť znamená byť dokonalý v láske. A Písmo definuje lásku takto: “Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží” (1Kor 13, 4-7). Kto z nás môže v pravde povedať: “ja som vždy trpezlivý, vždy dobrotivý, nikdy nezávidím, nikdy sa nevypínam, nikdy sa nevystatujem, nikdy nie som nehanebný, nikdy nie som sebecký...” Naozaj všetci sme zhrešili.

A opakujem, bez dokonalej svätosti nemôžeme vstúpiť do neba, nemôžeme vidieť Pána, nemôžeme vstúpiť na veky pred Jeho tvár: “Usilujte sa o pokoj so všetkými a SVÄTOSŤ, BEZ KTOREJ NIK NEUVIDÍ PÁNA” (Heb 12, 14). To, že do neba nemôžeme vstúpiť inak ako dokonale svätí nie je nejaká zbytočná Božia prísnosť, nie je to z Jeho strany nejaká prehnaná požiadavka. Znovu ide o niečo úplne logické. Kto z nás je šťastný keď napríklad závidí, alebo je rozčúlený, alebo je jeho myseľ plná zlých myšlienok...? A nebo je miesto dokonalého šťastia, krištáľovo čisté miesto, kde niet ničoho poškvrneného, nečistého, zlého - to je podstata neba. Ak máme v sebe hoc len 1% hriechu už neprežívame dokonalú radosť, nezakusujeme nebo. Jedno vylučuje druhé. Možno nám teraz napadne podobná otázka akú položili pri jednej príležitosti Ježišovi jeho učeníci „KTO POTOM MÔŽE BYŤ SPASENÝ?" ďalej sa píše: “Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné" (Mk 10, 26-27). Ľuďom je to nemožné, nedokážeme sa sami stať dokonalí v láske, nedokážeme sa sami spasiť, svojimi silami sa dostať do neba - je to nemožné pre nás ľudí.

Ale dobrá správa je, že Bohu je to možné. “Veď v ňom (v Ježišovi Kristovi) si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, ABY SME BOLI pred jeho tvárou SVÄTÍ A NEPOŠKVRNENÍ V LÁSKE“ (Ef 1, 4). Boh nás tak miluje tak, že skôr ako stvoril svet už mal plán na záchranu človeka. Boh mal plán ako nás znovu postaví pred svoju tvár (do neba) svätých a nepoškvrnených v láske. Tento Boží plán našej záchrany spočíva v tom, že Boh Syn sa mocou Ducha Svätého stáva človekom v Ježišovi Kristovi. Úplne sa stotožnuje s človekom stáva sa jedným z nás, stavia sa na miesto človeka, aby zobral náš hriech na seba a zlomil jeho moc svojou smrťou na kríži. On je “Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta” (Jn 1,29).

Niekedy však ľudia majú chybnú predstavu o Kristovej obetnej smrti na kríži. Predstavujú si to nejak tak, že Boh Otec rozhorčený hriechom sveta hľadal obetného baránka, aby utíšil svoj hnev, a tak uvalil hriech na svojho Syna a potrestal ho namiesto nás. Toto je však úplné nepochopenie toho, čo pre nás Boh Otec urobil. Ježiš jasne hovorí, že svoj život dáva sám od seba, a že sa obetoval pretože sám chcel: “ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba” (Jn 10,17-18) a na inom mieste je tiež napísané “OBETOVAL SA, PRETOŽE SÁM CHCEL, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie” (Iz 53, 7). Dovoľte mi to povedať tak “po ľudsky”. Predstavujem si ako Boh Otec a Syn boli zlomení v srdci, keď videli, že ich milovaní sa rútia do večnej záhuby. A tak Syn hovorí Otcovi: “Otče, stvorme mi telo, ja sa stanem človekom aby som ľuďom dal možnosť navrátiť sa do Božej vôle. Naša vôľa je, aby žili v našej dokonalej láske naveky. A Otec mu odpovedá: “Ty si obraz mojej podstaty, ty si všetko moje bohatstvo, ty si všetko, v tebe všetko spočíva, v tebe sú všetky poklady a bohatstvá, ty si môj jednorodený milovaný Syn, v tebe mám všetko zaľúbenie...” Ale “BOH tak miloval svet, že DAL svojho jednorodeného SYNA, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal VEČNÝ ŽIVOT” (Jn 3,16). Dovolil svojmu Synovi, aby sa za nás obetoval.

Ak teda nešlo o nejaké zástupné potrestanie, prečo teda kríž a smrť? Je to preto, že Kristus sa nestavia len do pozície človeka, ale aj do pozície padlého človeka - hriešnika. “Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom” (2Kor 5, 21). On, Boží Syn - dokonale Svätý, stavia sa do pozície hriešnika. A je napísané, že “mzdou hriechu je smrť“ (Rim 6, 23). Logickým následkom hriechu - odvrátenia sa od Boha zdroja života a požehnania je smrť a kliatba. “Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov” (1Tim 1, 15) a to nielen akosi zvonku, ale zvnútra. Kristus, keďže sa stavia do pozície hriešnika, vstupuje nutne aj do prekliatia “Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve“ (Gal 3, 13). On sám vstupuje do prekliatia, stáva sa prekliatym, stáva sa visiacim na dreve - ukrižovaným.

Definícia hriechu by mohla znieť takto: HRIECH = človek povedal Bohu NIE. A teda, ak má byť hriech premožený je POTREBNÉ aby človek - hriešnik - povedal Bohu dokonalé ÁNO. Ale žiadny hriešnik nebol schopný dať toto dokonalé “ÁNO”. A tak Kristus - Boho-človek, úplný Boh a úplný človek stojaci v pozícii hriešnika so všetkými následkami tejto pozície, teda ukrižovaný, dáva Bohu Otcovi toto dokonalé “ÁNO”, dokonale sa odovzdáva slovami: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46).

Človek potreboval dať toto “ÁNO” a Kristus je človek, ale zároveň nie je len človek je tiež Boh-Syn, teda toto jeho “ÁNO” má v sebe nekonečnú kapacitu lásky. Toto Jeho “ÁNO” dokonale PREKONÁVA každé ľudské “NIE” voči Bohu - hriech.

Ak nechceme, aby pre nás Kristova záchrana ostala len nejakým učením, teológiou, je potrebné uvedomiť si, že Kristus nezomieral za nejaké abstraktné ľudstvo, za dav, ale ako povedal apoštol Pavol “...vydal seba samého za mňa” (Gal 2, 20) a tiež uvedomiť si tú cenu, obeť, ktorú ho toto vydanie sa stálo: “BOL PREBODNUTÝ PRE NAŠE HRIECHY, strýznený pre naše neprávosti” (Iz 53, 5) a tiež “ON NIESOL naše choroby a NAŠIMI BÔĽMI SA OBŤAŽIL” (Iz 53, 4), a to, “že sa za nás stal kliatbou” (Gal 3, 13). Kristus tým, že sa postavil do pozície hriešnika, a to každého hriešnika na zemi, že na seba vzal “hriechy celého sveta” (1 Jn 2, 2) strhol na seba tiež všetku kliatbu, temnotu, bolesť sveta. Často hľadiac na kríž vidíme “len” tú bolesť z klincov v Jeho rukách a nohách, bolesť z neľudského bičovania, korunovania tŕním... Avšak tá najväčšia bolesť sa odohrávala v jeho duši - on prijal takú istú dušu ako máš ty alebo ja. Fyzicky, ale aj vnútorne trpel ako by trpel ktokoľvek z nás. Do jeho duše bola vliata bolesť celého sveta. On, Boh v tele, sa cítil vo svojej duši ako najprekliatejší, najzatratenejší človek. Nikto asi nikdy nepreskúma tú veľkosť utrpenia. Je úplne prirodzenou ľudskou reakciou v stave bolesti hľadať únik z tejto bolesti. Ak človek ostáva v bolesti, je to preto, že sa z nej buď nevie vyslobodiť, alebo má nejaký veľmi silný motív. Kristus prežívajúci bolesť ako človek je zároveň všemohúci Boh a vo svojej všemohúcnosti mohol v ktoromkoľvek okamihu uniknúť z bolesti. Ale On nesúc nevysloviteľnú bolesť - bolesť celého sveta - zostal v tejto bolesti až do konca... Jediný dôvod, ktorý mal, jediný dôvod, ktorý som našiel v Jeho Slove, ak by si mohol prísť pod kríž a opýtať sa “Pane Ježišu, prečo ostávaš v nevysloviteľnej, nezmerateľnej bolesti?” Jeho odpoveď by znela: “NEBOJ SA, VEĎ ŤA VYKÚPIM...PRETOŽE SI DRAHÝ MOJIM OČIAM, VZÁCNY, A JA ŤA MILUJEM” (Iz 43, 1-4).

Kráľ Šalamún žijúci v čase Starého zákona okolo 900 rokov pred Kristom napísal o ľudskej láske: “láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie” (Pies 8, 6). Ale v Ježišovi Kristovi prichádza na tento svet nekonečne mocná láska, Božsko-ľudská láska, ktorá je nekonečne mocnejšia ako smrť a dokonale tvrdšia a nezlomná ako podsvetie. Smrť “ho nemohla držať vo svojej moci” (Sk 2, 24), káže apoštol Peter davu v deň Turíc a dodáva “JEŽIŠA BOH VZKRIESIL a my všetci sme toho svedkami” (Sk 2, 32). Toto Slovo zaznelo pred približne 2000 rokmi, ale ja dnes v 21. storočí smelo dodávam “Aj ja som svedkom toho!” Tento Ježiš zmenil aj môj život a vyslobodil ma z drogovej závislosti. Nebola to nejaká terapia, filozofia, náboženstvo, silná vôľa, ale vzkriesený Kristus. A v nikom inom niet spásy, lebo NIET pod nebom INÉHO MENA, daného ľuďom, V KTOROM BY SME mali byť SPASENÍ“ (Sk 4, 12). Naozaj nik iný nezlomil moc hriechu a nepremohol smrť. Žiadny Mohamed, Budha, Krišna alebo ktokoľvek iný. Nebola to žiadna iná bytosť, neexistuje žiadna iná sila alebo nejaký duchovný princíp, nedokáže to nik z nás svojimi skutkami alebo čímkoľvek iným. Jedine Ježiš Kristus, ktorý sa úplne a reálne postavil do tvojej pozície strateného hriešnika a z tejto pozície mocou svojej lásky sa vrhol do rúk Boha Otca, ťa môže mocou tejto lásky vložiť naspäť do rúk Boha Otca. Ježiš sám jasne hovorí: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa” (Jn 14, 6).

Dobrá správa je, že ako hovorí Božie Slovo: “Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený” (Rim 10, 13). Každý, kto úprimne zavolá na Ježiša Krista, aby ho zachránil a priviedol do neba. Na inom mieste v Božom Slove je tiež napísané: “Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený” (Rim 10, 9-10). Veriť že Kristus vstal z mŕtvych, (Viera nie je nejaký dobrý pocit alebo niečo také, viera je rozhodnutie. Viera znamená rozhodnúť sa prijať túto skutočnosť ako pravdivú.) a svojimi ústami ho vyznať ako svojho Pána. To znamená, úplne sa mu v dôvere vložiť do rúk, nechať ho riadiť náš život. Na záver ťa chcem vyzvať práve k tomuto kroku. Nejde o nejakú techniku, alebo náboženský obrad. Ide o to, skutočne a úprimne povedať Ježišovi, ktorý je teraz a tu, že mu dávaš do rúk celý svoj život. Toto nie je nejaká hra, toto je dôležitejšie ako keď ide o život, pretože tu ide o tvoju večnosť. Nemusíš sa báť, nik ťa nikdy nebude milovať tak, ako Kristus, nik to s tebou nemyslí lepšie ako On. Tak poď povedať zo srdca tieto slová: 

“Pane Ježišu Kriste, ďakujem ti za tvoju prítomnosť teraz a tu, za to že počúvaš moje slová. Ďakujem ti, že si zobral na seba moje hriechy, aby si ma zachránil z večnej smrti, ďakujem ti, že si za mňa zomrel a že si vstal z mŕtvych a tak premohol smrť, aby si mi daroval nový a večný život. Pane Ježišu Kriste, teraz sa ti úplne odovzdávam, ty buď mojím Pánom, veď môj život a priveď ma ku sebe do neba. Amen.

Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium