Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Správa - Magdaléna Medová
Rok ktorý ma naučil byť slobodnou

small_Magdaléna.jpg

Slobodná matka nasledujúca Krista.
Jej životný príbeh si môžete prečítať tu.

Ubehol rok čo som odišla z domu... ak sa to dá aj takto povedať. Dlhšie som pociťovala potrebu, niečo vo svojom živote zmeniť. Po hektickom období, kedy som podnikala, popri tom študovala, obdobie, kedy vrcholili starosti so synom v jeho puberte, som chcela ujsť niekam preč, preč ,preč ďaleko, kde budem mať od všetkého pokoj. Útočište som našla, i keď len na krátko 3 týždne, v kláštore Redeptoristiek v Kežmarku, kde som chcela ostať. Bolo to a aj ostáva pre mňa miestom naplnenia pokoja a lásky, miestom bezpečia, kde som chránená od "krutého sveta". Žiaľ vstúpiť ako sestra som nemohla.

Nastalo obdobie bojov, nielen sama so sebou, ale aj "celým svetom". Začali sa kopiť problémy s financiami, nemala som prácu a vyhrotili sa veci kde bolo treba platiť nemalé peniaze, ... bolo to akoby zo zeme vychodili strašiaci, ktorí chceli to čo patrí cisárovi a ja som si nevedela rady, nemala som nič. Chýbali mi peniaze aj na to základné, na jedlo.

V mnohom mi pomohli priatelia a rodina. Bola som zúfalá a som sa musela dať dokopy, nevládala som bojovať ani sama za seba. Ale cítila som, že Boh ma neopúšťa, je so mnou, len je toto všetko potrebné očistiť, aby mohlo prísť niečo nové, ktoré ma posunie vpred. Vtedy som veľa maľovala, pomáhalo mi to nájsť pokoj.

V tom období som sa zoznámila s mužom, ktorý dlhodobo pracoval v Prahe, a pôvodne bol taký plán, že tam odídeme spolu. Dávno som chcela zmeniť miesto pre život, len nezaopatrený syn bol pre mňa dôležitejší. Nakoniec po vyhodení zo školy bol sám donútený si nájsť prácu. A tak ja som nemala už viac dôvod ostávať doma sedieť na zadku a ponárať sa do svojho trápenia. So spomínaným mužom sme sa nakoniec rozišli, ale vo mne to semienko odísť do Prahy ostalo a začalo rásť. Začala som si na internete pozerať inzeráty na prácu, poslala som niekoľko žiadostí, až napokon z jednej firmy sa mi ozvali a dohodla som si termín pohovoru. Ešte nájsť nejaké ubytovanie a začať baliť. V podstate nebolo nič isté. Bol to iba jeden pohovor, kde som nemala istotu že ma zoberú. Ubytovňa zatiaľ iba na 3 dni.

Nemala som žiadne peniaze na cestu, vlastne na nič.... žiadna istota, po ktorej som vždy túžila. Ísť niekam sama do neznáma. Poviem Vám, poriadne dobrodružstvo pre mňa.

Ale bolo treba konať rýchlo, inak by som stratila aj ten kúsok odvahy všetko tu zanechať a ísť z dedinky do veľkomesta, zanechať tu svoj domov, ktorý som si s takou hrdosťou vybudovala, opustiť priateľov, ktorí mi boli silou a oporou, nechať tu rodinu....syna....tu som asi najviac váhala, nechať ho tu samého, aby sa staral o seba už sám. Mal síce už 20 rokov, ale predsa, nechať mu na starosti všetko to, čo som robila ja. Za tú chvíľku ešte ho naučiť ako sa zapína práčka, ako sa nastavuje kúrenie, na čo musí pri plyne dávať pozor, čo všetko musí vypnúť a zamknúť, keď odchádza z domu. Čo, koľko a kedy treba platiť, šeky, poplatky...... Všetko sa to odohralo tak rýchlo, v jednom týždni od pozvánky na pohovor, až po odchod. Ale všetko to tak malo nejak byť. Nazbierali sa mi aj nejaké peniaze, rozlúčila som sa s priateľmi, ktorí mi naozaj priali, dokonca som mala dohodnuté, že ma kamarátkina dcéra bude čakať a pomôže mi sa trochu zorientovať v tom meste. Rodina to až tak moc neprežívala, možno mamina, ktorá mi dala aj nejaké peniaze, aby som mala na začiatok. Syn, ten aj keď sa to snažil ukryť, plakal. Odhováral ma, "mami nechoď tam, okradnú ťa.." mal zlú skúsenosť s týmto mestom. Ani si nepamätám kedy naposledy ma tak objal ako vtedy keď sme sa lúčili. No už nebolo cesty späť, rozhodnutie padlo. IDEM. mala som zbalené iba to najpotrebnejšie, a bola som odhodlaná nevracať sa. Vnímala som to ako niečo čo jednoducho musím urobiť, inak zahyniem. A hanbou by bolo utekať z boja. Známy kňaz ma odviezol k nočnému vlaku, dal požehnanie a mne sa mohlo začať dobrodružstvo.

Bolo to 8.2.2015 v nedeľu ráno 7 hodín, kedy som vystúpila na Pražskom nádraží z vlaku. Veľa som nenaspala ale "tak som tu ". Privítala ma trochu zasnežená Praha a po menších raňajkách som namierila do kostola sv. Jindřicha, kde sídlila slovenská farnosť, kde som sa mala stretnúť aj s dcérou mojej kamarátky. A nový život sa mohol začať naplno. Ale nebolo to jednoduché. akoby všetky tie trable sa ťahali so mnou ešte z domu....ubytovňa nakoniec nebola, musela som ísť do hotela, čo nebolo najlacnejšie, našťastie som potom hneď našla inú ubytovňu. I keď práca vyšla, vzali ma no nebolo to tam najlepšie, boli tam z vedenia klamstvá, kde len mohli. Moja prvá výplata bola len slabých 5000,- korún, čo som mala iba tak na bývanie. Nemala som niekedy ani čo jesť.

Ale Boh sa i tak staral. poslal mi do cesty skvelých ľudí, čo ma učilo milovať bez predsudkov. a to myslím doslova. Kolega - gay, mi doniesol z domu za tašku potravín, keď som nemala čo jesť. Mala som šéfku - rómku, ktorá zbadala moju kvalitu práce a behom mesiaca som sa stala je zástupkyňou.

Ubytovňa nebolo vhodné miesto na bývanie, necítila som sa tam až tak dobre, ale rešpektovať všetkých tých ľudí, kde bol každý iný s rôznymi osudmi, a žiaden veriaci, ma učili láske a trpezlivosti. Po mesiaci a pol sa mi akoby zázrakom podarilo presťahovať do bytu, kde bývam s dievčinou, kde mám dostatočné súkromie a pohodu, bývam v centre mesta za celkom slušnú cenu, kde mám všetko čo potrebujem a hlavne kľud, kde nepociťujem ruch veľkého mesta, ale stačí mi zájsť za roh, ak sa mi po tom ruchu zažiada.

Všetko prichádzalo ako požehnanie, tešila som sa z každej drobnosti, ktorá prišla.... v práci vyraďovali nábytok, ktorý som si mohla za malý poplatok vziať a zariadiť si izbu. Po 3 mesiacoch som si našla aj lepšiu prácu, kde som mala omnoho vyšší plat a ja mohla konečne splácať aj dlhy, čo sa mi do roka podarilo splatiť. Našla som si tu aj modlitbové spoločenstvo, ktoré mi dosť chýbalo ako som odišla z domova.

Aj napriek tomu, že tu nie som doma sa cítim, že tu patrím. Ani nie pre seba, ale pre ľudí, ktorých stretám a spoznávam. Že tu nie som len tak, že tu nie som ani nie pre seba samú, pre nejakú sebarealizáciu, ale práve pre tých ľudí, ktorých mi Boh posiela do cesty.

Ja som človekom stále hľadajúcim svoju cestu, raz pociťujem cestu zasväteného života, raz život v manželstve... stále akosik neviem kam mám ísť. No to, že som opustila svoj domov, všetko to zázemie rodiny a priateľov, že som opustila tú svoju ulitu, kde som mohla bezpečne sa utápať vo vlastnom bôli života, opustiť toto všetko mi dalo neskutočnú slobodu. Nebáť sa vykročiť kamkoľvek, lebo všade kde som je so mnou môj Ježiš. On mi stačí, s ním mám všetko. Žasnem nad všetkým čo mi posiela, či už to je červené zore nad mestom keď ráno idem do práce, či je to služba od kolegu, ktorý mi v práci urobí kávu, či spôsob ako sa tu modlí kňaz pri sv. omši...či úsmev predavačky, kde si kupujem pečivo na raňajky....Posledný môj rok bol veľkým požehnaním. Aj keď stále hľadám svoje poslanie, ktoré mi Boh dal, a pritom si málokedy uvedomím, že ja ho už mám a dávno konám. Tým kto som pre ľudí, ktorí sú okolo mňa. A tým kto som ma robí Kristus, ktorý je Láska.


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Chiara Lubich
    "Nič nie je stratené mierom. Všetko môže byť stratené vojnou", tak hovorí pápež Pius XII. Pacem in terris bol názov encykliky pápeža Jána XXIII. "Už nikdy viac vojna", slová ktoré pápež Pavol VI opakoval Spojeným národom. A pápež Ján Pavol II, následne po hrozných udalostiach 11. septembra poukázal na cestu, ktorou treba prejsť: "Žiaden mier bez spravodlivosti, žiadna spravodlivosť bez odpustenia".
    2017-04-26
  • Marek Nikolov
    Jeden večer som nevedel zaspať. Vyšiel som z izby a pred izbou sedela v klbku schúlená moja školo-povinná dcérka, ktorá mala už niekoľko hodín spať. Prekvapený sa jej pýtam, že čo sa stalo. Ona mi na to, že má veľký strach a že od strachu nemôže ani zaspať. To mi bolo čudné a divné, pretože odmalička bola veľmi odvážna a nebojácna.
    2017-04-11
  • Anselm Grün
    Sila, ktorá uzdravuje. Po niekoľkých rokoch znovu prichádza P. Anselm Grün, OSB na Slovensko s programom prednášok a stretnutí dňa 16.6.2017 v Kláštore pod Znievom.
    2017-03-27
  • Dr. Martin Luther King Jr.
    Mám sen, že jedného dňa na červených vrchoch Georgie, synovia bývalých otrokov a synovia bývalých vlastníkov otrokov budú schopní si spolu zasadnúť za stôl bratstva. Snívam o tom, že moje 4 deti budú jedného dňa žiť v národe, kde nebudú posudzované podľa farby ich pleti, ale podľa vlastností ich charakteru.
    2017-03-08
  • Heinz Horst Deichmann
    156 miliónov párov topánok. Toľko párov predal len v jednom roku Heinz Horst Deichmann. Patril medzi 100 najbohatších ľudí v Nemecku a mal predajňu skoro v každom stredne veľkom meste. Napriek tomu hovoril: "Boh sa ma nakoniec nebude pýtať, koľko topánok som predal. Bude chcieť vedieť, či som žil ako opravdivý kresťan."
    2017-03-03

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.