Môj príbeh

Životné príbehy ľudí, ktorí zažili osobnú skúsenosť s Bohom

 
Slovensky English Italiano
Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Shelly Lubben

Shelly Lubben

Po tom ako som bola prostitútkou a natáčala pornofilmy som stratila schopnosť mať funkčnú sexualitu. Skutočnosť, že som si mohla a môžem vychutnávať zdravý sexuálny vzťah, je absolútny zázrak.

Photo - Ian MacCormack

Ian MacCormack

Práve som umieral - lekári ma nemohli zachrániť. Cítil som, ako moja duša opúšťala moje bezvládne telo. Moje telo bolo mŕtve, ale ja som bol živý. Mal som duchovné telo a našiel som sa na mieste plnom temnôt a samoty.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Daniela Drtinová

Daniela Drtinová

Moje cesta k víře nebyla jednoduchá ani jednoznačná či přímočará. Kolem sedmého roku jsem začala vnímat první zvláštní pocity a průniky do duchovních světů a v té době jsem si uvědomila, jak hodně živo v mém vnitřním prostoru je.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Júlia Demjanová

Júlia Demjanová

Moja osamelosť rástla, aj napriek tomu, že som bola spoločenská, nič nedokázalo utíšiť ten hlad v mojom vnútri. Túžila som po láske.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Angela Mc Cauley

Angela Mc Cauley

Zistilo sa, že mám rakovinu hrubého čreva štvrtého stupňa a nádor je veľký ako pomaranč. Doktor mi odporučil 5 týždňov chemoterapie a rádioterapie a neskôr operáciu, ktorá rakovinový nádor odstráni.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Dr. David Ireland

Dr. David Ireland

Počujem hlas Ducha Svätého – dnes vám Pán hovorí: Zvuk prebudenia prichádza do tohto národa! Dám, aby na tento národ padal môj dážď. Začnete vidieť vyliatia Ducha Svätého. Spôsobím, že tento národ sa rozpáli mojím ohńom.

Photo - Laura Maxwell

Laura Maxwell

Bola som milo prekvapená, že polhodinová kazeta môže obsahovať toľko komunikácie s duchmi. Boli prenesené najpodrobnejšie detaily o našich životoch. Často sa spomínali presné mená, miesta a dátumy. Bolo nám jasné, že vyvolávači neboli jednoducho šarlatáni, ktorí strieľali mená úplne náhodne.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Správa - Chiara Corbella
Milovala život

small_Chiara-Corbella.jpg

Manželka a matka, ktorá milovala svoje dieťa natoľko, že obetovala preň svoj život.
Pozrite si jej osobné svedectvo tu

Kázeň na slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, nedeľa 24. júna 2012

Sv. Ján Krstiteľ bol Pánov predchodca. Pripravoval izraelský národ na príchod stáročia očakávaného Mesiáša. Ján bol aj veľkým kazateľom. Jeho kázne mali aj silný morálny podtón. Vyzýval na obrátenie a pokánie. Samotnému kráľovi sa nebál vyčítať cudzoložný vzťah s manželkou svojho brata. Čo by nám dnes Ján povedal? Ako by nám kázal? Čo by podčiarkoval?

Myslím si predovšetkým ľuďom dnešnej doby hriechy, ktoré ozaj volajú do neba, hriechy proti počatému a ešte nenarodenému životu. Človek je ľudskou osobou od počatia, nie od narodenia.

Dnešné Božie slovo nám to jasne pripomína. Boh na proroka myslel, tak ako nakoniec na nás všetkých, od počatia, od lona matky. Aj Ján zajasal radosťou v lone svojej matky Alžbety pri návšteve Panny Márie a Ježiša, ktorý tiež bol ešte v lone matky. Slová sa hovoria, príklady priťahujú.

Minulú sobotu, 16. júna 2012, sa v Ríme, vo farnosti sv. Františky rímskej, uskutočnil pohreb mladej ženy, ktorá sa volala Chiara Corbella. Zúčastnilo sa ho viac ako tisíc ľudí, ktorí aplaudovali keď rakvu vniesli do kostola a i keď ju vynášali. Kto bola táto mladá, pekná, vždy usmiata žena? Jej príbeh je silný a nevšedný.

Zomrela v stredu 13. júna, pretože odložila terapiu, ktorá by jej možno mohla zachrániť život preto, aby mohla donosiť svoje dieťa, syna Františka, ktorý sa narodil minulý rok 30. mája 2011, ako pekné a zdravé dieťa. Dieťa, po ktorom tak veľmi túžili spolu so svojim manželom Enricom.

Avšak toto jej tehotenstvo nebolo prvé. Chiara si už predtým prešla ťažké chvíle. Bola totiž už predtým dvakrát tehotná, ale prvé dve tehotenstvá skončili smrťou detí 30 minút po pôrode. Obom zistili už od prvých vyšetrení vážne vývojové vady. Prvé bolo dievčatko, dali mu meno Mária, druhému chlapčekovi, meno Dávid. Keď Chiare lekári ponúkali potrat vyjadrila sa nasledovne: „Bola to moja dcéra. Nemohla som jednoducho ísť proti nej. Cítila som jednoducho, že ju chcem podporiť ako budem môcť a že nechcem nadradiť svoj život nad jej.“ Spolu s manželom prežívali napriek všetkému krásne chvíle, keď videli svoje deti žiť aspoň pol hodinu, počas ktorej boli obe pokrstené a s láskou a nehou pestované. Vždy keď si na ne spomenuli, cítili šťastie, že ich mohli mať a vidieť. „Ak by som išla na potrat, určite by som sa snažila na tieto chvíle za každú cenu zabudnúť. Takto na tieto chvíle pôrodu a kratučkého života často spomínam a sa k nim vraciam.“

Utrpenie, traumy, určite aj pocity sklamania a opustenosti ... ale Chiara a Enrico sa nikdy neuzatvorili do svojej bolesti, a neprestali túžiť po dieťati. A tak prišlo aj tretie tehotenstvo. Čakali chlapca, dali mu meno František (Francesco) a všetky výsledky boli teraz pozitívne. Malo sa narodiť zdravé chlapča. Avšak tento krát sa v piatom mesiaci tehotenstva objavili zdravotné problémy, ktoré mala Chiara. Lekári vyriekli po vyšetreniach tvrdý ortieľ: karcinóm na jazyku. Odvtedy to bol tvrdý boj. Chiara a jej manžel nestratili vieru, s dôverou sa obrátili k Bohu, a rozhodli sa povedať „áno“ životu. Chiara chránila svoje dieťa Františka bez toho, aby nad tým musela uvažovať dva krát. I keď veľmi riskovala, odložila terapiu až na čas po pôrode, aby mohla donosiť zdravé dieťa. Až po pôrode sa táto mladá žena podrobila chirurgickému zásahu a následným cyklom chemoterapie a rádioterapie.

František sa teda narodil krásny a zdravý 30. mája 2011. Jeho matka ho však prežila iba o niečo viac ako rok. Svoj boj s drakom, ako podľa Apokalypsy nazvala nádor, s ktorým bojovala, prehrala. Chiara však prehrala pozemský boj, ale získala večný život, a svojím postojom v chorobe dala všetkým skutočný príklad hrdinstva a svätosti.

Dva týždne pred smrťou napísala svojmu synovi list k jeho prvým narodeninám. Okrem iného v ňom stojí: „Je krásne mať príklady života ktoré ti pripomínajú, že je možné dosiahnuť maximum šťastia už tu na zemi s Bohom ako sprievodcom. Vieme, že si špeciálny a že máš zvláštne poslanie. Pán ťa chcel a On ti aj ukáže cestu, po ktorej máš kráčať, ak mu otvoríš srdce. Dôveruj mu, oplatí sa to. Mama Chiara.“

Keď sa stretli s pápežom Benediktom XVI. povedala pred pápežom svojmu manželovi toto: „Teraz, keď idem tam, postarám sa o Máriu a Dávida; ty, ktorý zostávaš, staraj sa dobre o Františka.“ Príbeh Chiary, Enrica a ich detí nás žijúcich v tejto dobe oslobodzuje od mnohých náboženských predstáv, ktoré si živíme v sebe. Ako napríklad: kto je blízko Bohu, žije v zdraví; kto seje dobro, zožne ovocie, po ktorom túži; ... Obaja sa spoznali v Medjugorí. Chiara mala 24 rokov, keď sa zobrali spolu s Enricom 21. septembra 2008 v Assisi. Okrem iného ich spájala aj modlitba ruženca a úcta k sv. Františkovi. Ruženec, ktorý milovala a modlievala sa ho tak rada spolu s manželom, nebol modlitbou niekoho, kto všetko vie a chápe, ale kto sa vo všetkom zveruje a dôveruje.

Jej príklad: darovala život, nie slovami, ale činom, rozhodnutím, skutočnosťou. Všetci, ktorí dnes dávajú život, myslia na to, že je treba sa ozaj obetovať pre druhého? Pre vlastné dieťa, pre manželského partnera, pre úprimnosť a poctivosť vlastných citov? Na pohrebe Chiara nechcela prijať kvety od ľudí. Práve naopak, všetkým účastníkom pohrebu darovala malý kvietok v kochlíku. Prečo? Aby všetkým pripomenula, že všetko je dar, ktorý treba chrániť, a že nič nám skutočne nepatrí. Tak to vnímal ako prvý jej manžel. Aj jeho postoj po smrti milovanej manželky bol povzbudzujúci. Sám hral a spieval v chóre na pohrebnej sv. omši, aj piesne, ktoré počas ich spoločného života skomponoval, okrem iného aj pieseň na ich svadobnú sv. omšu. Mal dosť síl, vnútornej vyrovnanosti uprostred emócií, dojatia, aj spievať. Keď 4. apríla lekári definitívne potvrdili, že Chiara je v terminálnom štádiu choroby, a priatelia mu hovorili, že za chvíľu už Chiaru neuvidí, odpovedal: „Prečo by som mal byť smutný. Moja žena ide k Niekomu, kto ju milujem viac a lepšie ako ja!“

V tomto období, po 4. apríli sa rozhodli spolu s mnohými priateľmi absolvovať ešte raz púť do Medjugorja. Aj keď to Chiaru stálo veľmi veľa úsilia, putovali tam preto, aby si prosili od Boha silu žiť sväto skúšku, uprostred ktorej sa nachádzali. Nevrátili sa s prázdnymi rukami. „Dnešné predpoludnie prežívame to, čo prežil stotník pred dvetisíc rokmi, keď videl zomierať Ježiša na kríži a povedal: Toto bol naozaj Boží Syn! Chiarina smrť bola naplnením modlitby.

Chiara prosila Pána po tom, ako sa ukázalo, že už niet pre ňu lekárskej pomoci, o zázrak. Ale nie o zázračné uzdravenie, ale o pokoj a silu na prežívanie chvíľ utrpenia a bolesti, pre seba, ale aj pre osoby jej blízke.“, povedal v kázni na pohrebe františkánsky brat Vito, ktorý oboch manželov duchovne doprevádzal.

„A my sme videli zomierať ženu nielen pokojnú a vyrovnanú, ale dokonca šťastnú.“ Chiara bola žena, ktorá žila stravujúc svoj život z lásky pre iných, až k vyznaniu, ktoré povedala manželovi: „Ktohovie, v hĺbke možno ani nechcem vyzdravieť. Jeden šťastný manžel a pokojné dieťa bez mamy sú väčším svedectvom ako jedna žena, ktorá sa uzdravila z choroby. Svedectvo, ktoré by mohlo zachrániť veľa ľudí.“

K tejto silnej viere Chiara prišla krok za krokom. Inšpirovaná františkánmi, aj ona sa učila umeniu možných malých krokov. My nemôžeme premeniť vodu na víno, ale to čo urobiť môžeme je naplniť nádoby vodou. Chiara v toto verila, a toto jej pomáhalo žiť dobrý život a preto mala aj dobrú smrť, krok za krokom.

Nech nám jej príklad pomôže milovať život, od počatia a chrániť ho. Nech nám pomáha pomáhať aj iným v krízových situáciách, keď sa rozhoduje o živote a smrti počatých detí. Amen.

Vypracoval - Peter Mášik - rímskokatolícky kňaz


Späť na svedectvá | Zdieľaj na Facebooku | vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Dobré správy

  • Janka Pajgerová
    Repík je náš symbol liečivej sily rastlín. A pre mňa je aj symbolom krásy našej domoviny. Takmer v každej slovenskej doline by ste našli miesto, kde repík rastie. Väčšinou je to nádherné, príjemné, voňavé miesto, nezriedka pasienok, kde sa pasú ovce, či kravy, ktorým však ani nenapadne, aby tento špeciálny darček pre ľudské pokolenie, len tak – nič po nič - spásli.
    2016-08-12
  • Sv. Otec František
    Cirkev by nemala prosiť o odpustenie len tohto človeka, ktorý je homosexuál, ktorého zranila, ale má prosiť o odpustenie aj chudobných, ženy a deti využívané ako pracovná sila; má prosiť o odpustenie, že dala požehnanie toľkým zbraniam.
    2016-06-29
  • Milada Passerini
    Keď v októbri 2015 sa u nás zastavil Gerhard s návrhom, že či by som aj s mojím manželom a s ním spolu nešli do Lisieux po relikvie sv. Terezky, začali sme sa smiať, že čo ho to mohlo vôbec napadnúť. My? Po aké relikvie? Kedy? Ako si to predstavuje?
    2016-05-26
  • Štefan Patrik Kováč
    Pakistan v roku 1947 vznikol ako náboženský štát – moslimský štát. Už to veľa hovorí. Pakistan je dvojtvárny. Na jednej strane ústava deklaruje akúsi slobodu náboženského vyznania, na druhej strane sú tam kresťania rôznym spôsobom šikanovaní. Náboženstvo majú napísané v pase a aj podľa mena vedia všetci, že tento človek je kresťan. Napríklad kresťana z ničoho nič vyhodia – lebo o to miesto mal záujem moslim a podobne. Robia len tie najnižšie práce – ako upratovači, zametači, poľnohospodársky robotníci a pod. Keď málo zarábajú – nemôžu si dovoliť dobré školy a teda dobré miesta.
    2016-04-14
  • Marek Nikolov
    Anička zomrela. S hrôzou v očiach nám najstaršia 9 ročná dcéra čítala smutný obsah sms správy. Po chvíli začala srdcervúco a nezastaviteľne plakať a počas vzlykania hovoriť: ona bola taký dobrý človek, bola taká mladá a mala nás rada. Čo bude s jej deťmi? Čo bude s jej manželom? Privinul som si dcérku na hruď a hovorím jej: Anička je už v nebi a s láskou bude odtiaľ hľadieť na svoju rodinu a aj na nás, ktorí ju nosíme v srdci.
    2016-04-05

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.