Dobré správy

  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11
  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Správa - Alena Ješková
Najšťastnejší ľudia na zemi

small_Alena Jeskova 3.jpg

Manželka a mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), šéfredaktorka ženského časopisu MIRIAM

Prihovoriť sa ženám ako žena je na jednej strane ľahké, veď sa viem vžiť do vašej/našej kože, na druhej strane ťažké, lebo predsa len sme rozdielne vo veku, mieste bydliska, v názoroch i pozadí, ktoré nás (de)formovalo. Ale skúsim nájsť to, čo máme ozaj spoločné.
 

Všetky sme sa narodili rovnakým spôsobom – z muža a ženy, teda zo spermie a vajíčka. A všetkých nás tu chcel mať skutočný Stvoriteľ života. Aj ak náhodou niektoré sme boli neplánované zo strany rodičov, Boh má inú perspektívu a my ľudia ju nazývame prozreteľnosť. To je ten vyšší pohľad, vyšší zámer, ktorý ide aj ponad ľudské „chcenia či nechcenia“. A keďže už sme tu, a to nie náhodou, tak tu aj máme pevné miesto a poslanie.

Položili ste si niekedy otázku, kto sú najšťastnejší ľudia na zemi? Ja mám svoju odpoveď: tí, ktorí sa cítia byť užitoční, inak povedané - ktorí vedia, prečo sú tu a aj to svoje robia.

Ak uverím lži, že som tu len náhodou, raz ma to dostane do frustrácie a dezilúzie. Ale ak viem, že som tu pre istý nádherný zámer, mám radosť a chuť žiť. Mnohí z nás vedia, že majú isté poslanie, len ho nemajú konkrétne pomenované. Ale raz sa k svojej osobnej pointe dostanú a potom už idú ako po masle – po kvalitnom, nefalšovanom, čerstvom. Ako to zistíme? Pozrieme sa na svoje túžby, na udalosti, ktoré nás hnevajú, na svoje obľúbené činnosti, na zručnosti a záľuby a ak k tomu ešte prirátame Boží rozmer, že On nás stvoril ako ženy, ktoré majú niekoľko všeobecných povolaní, potom stačí už len okruh priateľov, ktorí by sa spolu s nami pýtali Stvoriteľa a utvrdili nás v našom povolaní. U mňa to fungovalo takto: odmalička som hrávala rada na dvore i v škôlke, v škole divadlo. A už ako 6-ročná som písala básničky, rozprávky, dokonca knihu! Babička ma nabádala, že by mi svedčila učiteľská práca. Ja som snívala o herectve a spisovateľstve. V 15-tich rokoch som uverila v Boha, že je, v 19-tich som mu darovala môj život a odvtedy som ho začala spoznávať na hlbšej – osobnej úrovni ako toho, kto ma veľmi dobre pozná a hlavne má so mnou dobré úmysly. Moja prvá otázka, ktorú som mu vôbec položila, a to som už študovala herectvo a hrala v mládežníckom divadielku detské rozprávky, bola: čo mám ísť študovať na vysokú školu? Odpoveď na seba nedala dlho čakať, veď Boh vedel, že už-už bolo treba podať prihlášku. Pedagogická – slovenčina + nemčina. Aj ma hneď prijali, aj som úspešne fakultu ukončila a aj 17 rokov pracujem vo svojom odbore. Navyše spokojná, naplnená, s dobrými výsledkami u študentov. Školská trieda je ako javisko.

Za zdar vďačím Ježišovi, lebo viem, že „nemám nič, čo by som nebola dostala“ a „všetko môžem len v tom, ktorý ma posilňuje“.

Toto tvrdí Božie slovo a ja ho vidím reálne v mojom živote. Slovenčinu využívam aj na písanie článkov, korektúry textov, preklady do materinského jazyka, píšem knižky, ale všetko len v súlade s Božími témami. Nemusia to byť len evanjelizačné či vyučujúce texty , ale nesmú ísť proti Božej etike, proti hodnotám jeho kráľovstva. Nevezmem preklady ani korektúry, ani žiadosti o článok na antikresťanské témy alebo také, ktoré ničia ženu. Argument, že z niečoho treba žiť, je pravdivý, ale Boh pozná naše potreby bývania, jedla, ošatenia aj zábavy, rozvoja, chápe i túžbu po dovolenke a darčekoch, ktoré túžim kupovať svojim blízkym ..., jednoducho ma zabezpečuje. Aj s tým ohraničeným výberom pracovných zákaziek. Mám sa dobre. A toto prajem každej žene. Navyše viem, že je to uskutočniteľné v živote každej ženy, ak poctivo hľadá. Neviem zaručiť, či nájde svoje poslanie, ak postaví Boha mimo svojho života. Možno áno... ale istotu nemám. Čomu však verím, je záruka, že do čoho pozveme Ježiša, toho sa on určite dotkne, a jeho dotyk nebolí, nezraňuje, nezabíja, ale má detailné zacielenie a prináša prosperitu šitú na mieru.

Ako? Niektoré veci neviem vysvetliť, niektoré veci musí sám človek zažiť. Keď nepoložím otázku, možno ani nedostanem odpoveď. Keď sa spýtam konkrétne, dostanem konkrétnu odpoveď. Ale predtým je dobré skontrolovať si prístupové cesty. Kto má prístup k môjmu srdcu a ušiam. Či nemám zafúkanú cestu dlhodobým nevyznaným hriechom, či mi na uličke nesedia cudzie duchovné bytosti – nepriatelia Ježiša (veštitelia, liečitelia, horoskopy, náboženské systémy bez Ducha Svätého, modly atď.) Na rozlíšenie potrebujem často zrelých Božích priateľov, ktorí ma istú trasu budú sprevádzať. Ja sa ich nehanbím mať.

Ak som sa už vydala spolu s Ježišom pátrať po osobnom poslaní, pozriem sa na to prvé, všeobecne ženské, či ho žijem a ako sa v ňom cítim. Materstvo. Biologické a/alebo duchovné, budovanie vzťahov, odovzdávanie lásky, nežnosti, stavanie mostov medzi ľuďmi, vytváranie harmónie a domácej atmosféry, kde vonia koláč, zvoní smiech a šíri sa úsmev, kde sa ľuďom odpúšťa, kde povzbudzujem, oceňujem a posúvam iných dopredu.

Dnes je práve táto rovina napadnutá. Démoni vymysleli sofistikované lži a šíria ich cez politické a spoločensko-mediálne systémy: „Žena, buď ako muž: stavaj železobetónové mosty, nestačia tie z porozumenia a priateľstva, pretože za fyzické mosty dostaneš rovnaký plat ako muž. Vyrovnaj sa mužovi, veď nie si vôbec odlišná, musia ťa prijať do politiky, lebo tam treba presne rovnaký počet aj žien, že ťa to nebaví, nemáš na to dary, to je jedno, odmietni ženské roly, to je chorý stereotyp, dokonca si môžeš vybrať, či ešte naďalej chceš byť ženou, čo ak sa cítiš ako muž?, rozhodni sa preoperovať a všetci to musia akceptovať bez pípnutia, inak ich vyrazíme z práce, zavrieme do basy, zakážeme publikovať a vstupovať do politiky. Nemusíš byť s deťmi doma, čím skôr ich daj do inštitúcií, my sa tam o ich výchovu postaráme, veď doma sú deti zadubené, nevedia, čo so sexualitou, my máme know-how. Manželstvo je otročina práve pre ženu, treba mať poistku – nebrať sa, aby bol únik jednoduchší, papier predsa neznamená lásku. A i tak si lepšie budeš rozumieť s inou ženou, aj na intímnej úrovni, veď ste si podobné. Muži dokola točia len o mobiloch, autách a sexe. A prečo by ste si nemohli spolu potom aj adoptovať deti?, veď im dáte lásku a naučíte ich scitlivovaniu voči všetkým inakým. Veď aj oni si budú môcť vyskúšať ten pocit, že by sa narodili v inom tele, v opačnom pohlaví a možno sa im to zapáči. No a, to je sloboda. Aká choroba?, dajme šancu novostiam. Nikdy predsa neexistoval ideál rodiny, svadby boli z donútenia, rozvody nemožné pre ženinu finančnú závislosť od muža... Nikto sa proti nám neozve, lebo všetci sa boja straty vážnosti, povesti, reputácie, straty zamestnania, uznania v očiach vzdelaných kolegov!!“

Len Pán stvorenia dokáže dnes uviesť na poriadok ten prvotný poriadok – harmóniu medzi muža a ženu, súlad medzi rozumom a emóciami, pripomenúť správne definície pojmov ako choroba, hriech, bolesť, neresť, cnosť, uzdravenie, láska, obeta, odpustenie, materstvo, otcovstvo, manželstvo atď.

Ak sa po stretnutí s Bohom cítim komfortne v materskej roli, pýtam sa ďalej – na špecifickú, len tú moju službu. A tú aj vám zo srdca prajem nájsť! Môžem sa s vami za to pomodliť. Ak chcete, napíšte mi: alenka@miriam.sk

A tie z vás, ktoré veríte v manželstvo a materstvo, povzbudzujem, zapojme sa spolu do obhajoby Božích záležitostí na Slovensku i v Európe, aby aj naše deti a vnúčatá boli šťastné v tejto spoločnosti. Niekedy stačí ísť voliť, niekedy treba podpísať petíciu, napísať list riaditeľke školy, kam sa posielajú psychologičky s nejasným programom, vyjadriť svoj postoj na rodičovskom stretnutí, dá sa modliť v skupinkách za politikov a médiá, môžeme ponúknuť svoje sily farárovi/duchovnému. Jediné, čo nepochádza od Boha, je pocit neužitočnosti a falošnej poníženosti „ja som nikto, som malá, čo jeden môj hlas zmôže?!...“

Ak som Božia dcéra a môj otec je Kráľ, tak ako princezná mám isté výsady, moc a autoritu. Ale ak o nich neviem, ani ich nepoužijem. Dejiny ľudstva sú plné odvážnych žien, ktoré s Bohom po pravici robili úžasné divy.

Ja chcem určite patriť k nim. Nie pre odmenu neba, to mám zadarmo od Ježiša vďaka jeho smrti, či konám čosi, alebo nekonám. Ale pre dobro spoločnosti a pre rozširovanie hraníc Božieho kráľovstva.

Alena Ješková


Späť na svedectvá | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium