La mia storia

Jozef, si bývalý homosexuál, Róm, manžel Júlie, ktorá je „biela“ blondínka. Pre niektorých si asi príkladom zlého vtipu, pre ďalších si neuveriteľným dôkazom zázraku, že nemožné je možné. Ľudia na Slovensku Ťa poznajú najmä vďaka relácii Modré z neba, kde svedčíš o uzdravení z homosexuality. Pre tých čo nepoznajú Tvoj príbeh, prezraď nám na začiatok v akom prostredí si v detstve vyrastal a čím si žil?

Vyrastal som v prostredí, kde to nebolo ľahké. V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Zo strachu pred chalanmi som inklinoval k dievčatám, začal sa tak obliekať, myslieť, cítiť...

Trvalo mi niekoľko rokov, kým som sa dokázal na túto tému otvorene porozprávať. Zo začiatku mi pri rozprávaní o tejto negatívnej skúsenosti tiekli slzy a nedokázal som ďalej rozprávať. Bol som normálny chlapec, ale táto skúsenosť spôsobila zvrat v mojom živote. Zistil som, že ma priťahujú muži, no trávil som veľa času s dievčatami. Tam som sa cítil v bezpečí. Neskôr prišla zmätenosť.

Moje zmätené túžby a skutočnosť, že ma priťahovali muži, ma viedli k tomu, že od 12 rokov som sa považoval za „gaya“. Začal som sexuálne žiť so starším chalanom, s ktorým som to ťahal niekoľko rokov. Bol to jeden z mojich najdlhších vzťahov. Nikdy tam však nebola láska. Bol to čisto fyzický vzťah.

A súčasne som to ťahal s niekoľkými chalanmi naraz. Hľadal som lásku a túžil som naplniť prázdnotu, ktorá bola v mojom vnútri. Nikto sa však nemohol dozvedieť, že som inak orientovaný. „Aby som zakryl jeden vzťah, vytváral, som si druhý, a to aj s babami. Bolo to akési moje alibi. Pred rodinou, priateľmi, spolužiakmi…. Vedel som, že žijem dvojakým životom. Tajiť niečo také a tak dlho chce neskutočne veľkú námahu. To sa odzrkadlilo aj na mojom duševnom zdraví, depresie.....

Bolo pre mňa veľmi ťažké vysvetliť moje pocity, pretože to zasahovalo celú moju bytosť. Homosexualita, keď zasiahne človeka, je vo svojej povahe pornografická. Zničila ma a ponorila do sexuálneho zmätku. Toto všetko som si vtedy neuvedomoval.

Nemal som nikoho, s kým by som sa mohol podeliť s mojimi pochybnosťami, zmätkom skúsenosťou a mojimi otázkami.

Nemôžem nespomenúť, že so svojím biologickým otcom som nemal žiadny vzťah. Nenašiel som svoju pohlavnú identitu, ktorú som mal zažiť na otcovej strane, len tam som ju mohol prijať a rozvíjať. Nemal som u otca potvrdenie. S otcom nemám žiadny zážitok ako napr: typické chlapčenské bitky, aktivity, žiadny zážitok. Prepojenie so svetom mužov som nemal. Otec ma nepotreboval, tak som ho nepotreboval ani ja. Otec mi nebol vzorom akým by otec mal byť a teda aj jeho úloha otca, žiaľ zlyhala a verím, že aj to je jeden z mnohých faktorov, ktoré ovplyvnili moju sexuálnu orientáciu. Doma som to nemal vždy ľahké, komunikácia doma nebola na dobrej, zdravej úrovni a preto si myslím, že ďalším z faktorov je aj domáce prostredie. Ďalším je sexuálne zneužitie v detstve, ktoré však samotné nevedie k homosexuálnemu spôsobu života ako to bolo v mojom prípade. Teda je ich viac. Ide aj o emocionálne spojenie a spolupatričnosť s vlastným otcom a k svetu mužov. Verím, že v homosexuálnom spôsobe života nejde len o sex. Teda z vlastnej skúsenosti.

Neviem si predstaviť, aký dopad by na mňa malo, keby ma v detstve ako popisuješ, sexuálne zneužil starší chalan, prešiel by som chudobou, okultizmom, depresiami , či pokusmi o samovraždu. Ako si to prežíval a vyrovnával sa s tým?

Už na základnej škole som trpel depresiami, ktoré sa naplno prejavili na strednej škole a trvali dlho. Všetko som si to kompenzoval alkoholom, a liekmi. Alkohol a lieky…., však utlmili prázdnotu, len na nejaký čas. Nespavosť, nepokoj, bolesť, samota, masky, klamstvá, podvody, sexuálne zvrátenosti, strach, pocit viny, nenávisť, intrigy, nechuť žiť, hnev, plač, pomsta, nenávisť voči ľuďom, túžba po láske…

Neskôr som siahol po marihuane. Chvíľku bol smiech, no nie nadlho, keď som nemal dosť peňazí, tak som si kúpil toluén. Nechcelo sa mi žiť, nenávidel som svoj život, toho chalana, rodičov, súrodencov a aj seba. Potom sa to všetko vrátilo späť. Začal som mať vážne pochybnosti o tom, čo robím so svojím životom a s mojím presvedčením o homosexualite. Nakoľko som hľadal naplnenie prázdnoty v mojom vnútri, skúšal som všetko možné, čo by ma nejako naplnilo a na rad prišli okultné praktiky. Konkrétne vyvolávanie zlých duchov, komunikácia s duchmi. Miloval som horory a okultné príbehy, v ktorých som sa priam vyžíval. Oa vplyvnilo ma to až tak, že keď som si dal marihuanu, tak som unikal pred vecami, tým, že som bol niekto iný napr: upír.... Dokonca som sa pravidelne vo svojich snoch stretával, miloval s čiernym záhadným ako keby mužom a zároveň som vnímal záhrobie, ktoré ma fascinovalo a priťahovalo. Vyvolával som duchov, preklínal... Obrátilo sa to proti mne a to bola ďalšia oblasť, ktorá ma desila a sťažovala môj život ešte viac. Utekal som domov, mysliac si, že mi to dá pokoj, ale mýlil som sa. Ako som tak rozmýšľal o všetkom vyjasnilo sa mi, že homosexualita mi bráni nájsť moju skutočnú vnútornú identitu, a ako keby všetko so všetkým súviselo. V zmysle zlo plodí zlo.

Ako a kedy presne sa u Teba začala prejavovať túžba po partnerovi rovnakého pohlavia? Čo bolo dôvodom toho, že si začal žiť so sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia?

Myslím si, že to začalo na základnej škole v piatom ročníku, kedy sa začali lebo hlásili sexuálne pocity, ktoré boli spojené s najväčšou potrebou s otázkami na ktoré by mal odpovedať otec. Dôvodov bolo dosť: Chcel som vyplniť prázdne miesto vo svojom vnútri tým, že som hľadal sám seba prostredníctvom spojenia s rovnakým pohlavím. Dosť rizikových faktorov: sexuálne zneužitie, ale to neznamená, že to jednoznačne spôsobuje homosexualitu. Nie každý homosexuálny jednotlivec zažil sexuálne zneužitie. Čiže neexistuje jedna príčina vzniku homosexuality, nikdy to nie je jedna vec. U mňa to bola kombinácia mnohých faktorov: osobnosť, jedno, alebo viacero zranení, zranenia spôsobené rovesníkmi sociálne faktory, nedostatok rovesníckych vzťahov rovnakého pohlavia, životné rozhodnutia, napr: či budem pozerať pornografiu, masturbovať, sexuálne experimentovať s inými.....Sexuálne experimentovať som začal asi keď som mal dvanásť. Zranenia u mňa boli aj subjektívne, ale aj objektívne. Tiež to môžu byť traumy, ako sú sexuálne zranenia, znásilnenie. Spomínam si, že v neplnoletosti v rannom detstve, bol jedným z mnohých faktorov aj vzťah medzi mnou a matkou, otcom. No podotýkam ani samé zranenia nespôsobujú homosexualitu.

Dôvodov je mnoho opakujem a dodávam: že so svojím biologickým otcom som nemal žiadny vzťah. Nenašiel som svoju pohlavnú identitu, ktorú som mal zažiť z otcovej strany. Mal som však aj niekoľko idolov rovnakého pohlavia, ich správanie, fyzický vzhľad, ktorý nadobúdal erotický podtón, lebo som túžil po láske. Čím osamelejšie som sa cítil, tým silnejšie predstavy, sny som mal že som s nimi. Boli to však ilúzie a nikdy to nebolo naplnené. Lebo vzťahy, ktoré som mal boli nestabilné, neverné, netrvalé, lebo každý z nás sa uháňal za egoistickou predstavou. Za egocentrizmom.

Ako tieto vzťahy so sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia prebiehali? Čo si v týchto vzťahoch hľadal a čo Ti reálne poskytovali?

Podobne ako v heterosexuálnych vzťahoch.

Vo vzťahoch som hľadal lásku, prijatie, vlastnú identitu. Nachádzal som falošné ilúzie a nikdy to, čo som hľadal nebolo naplnené. Lebo vzťahy , ktoré som mal, boli nestabilné, neverné, netrvalé, každý z nás sa uháňal za egoistickou predstavou, telesným pôžitkom. Vnútorný príbeh homosexuálneho životného štýlu nie je vôbec úžasný ani závideniahodný. Privádzali ma do postupného, niekedy rýchleho pádu, do psychickej , morálnej aj duchovnej biedy.

Je známe, že osoby žijúce v homosexuálnych zväzkoch striedajú sexuálnych partnerov oveľa častejšie, ako priemerní heterosexuálne žijúci ľudia. Ak je to pravda, čo je podľa Teba toho dôvodom?

Áno, vzťahy, ktoré som mal boli nestabilné, neverné, netrvalé, lebo každý z nás sa uháňal za egoistickou predstavou. Za egocentrizmom a telesným pôžitkom. Možno to pre niektorých neznie pekne, ale nechcem poprieť skutočnosť falošnosťou. Vo vzťahoch som hľadal lásku, prijatie, vlastnú identitu, ktorú môže dať len otec. No skoro vždy to skončilo sexom. Sex nemôže uspokojiť túto nutnosť.

Myslím si, že dôvodom toho je: že keď som žil homosexuálnym životným štýlom, mal som vždy otázky v oblasti pohlavnej identity a niečo som hľadal. A k tomu ako zneužitý som túžil väčšinou po istote kontrolovateľných vzťahoch, alebo som skúšal mať kontrolu nad vytváranými pocitmi. To sa prejavovalo v kontrolovaní, vo vzťahoch, asexualite, sexuálnych problémoch atď... V minulosti ako s homosexuálnymi pocitmi som prejavoval nespokojnosť s telesným prijatím, neistotami v oblasti vnímania a cez rovnaké pohlavie, neistoty potencie alebo sexuálnych zlomov.. V mojich problémoch sa prejavovali najmä túžby po telesnom pocite, ktoré sa často spájali s predstavami s iným človekom rovnakého pohlavia. Túžil som po podpore, ochrane rovnakého pohlavia.

V podstate ide o túžbu v oblasti potencii podľa vlastného presvedčenia s osobami rovnakého pohlavia.

Mnohí ľudia veria a mnohí sa snažia novodobými štúdiami preukázať, že homosexualita je vrodená, genetická predispozícia, ktorá je nemenná. Na základe svojho životného príbehu verejne svedčíš, že uzdravenie z homosexuality je možné. Čo je podľa Teba príčinou vzniku homosexuálnych túžob v človeku a ako sa začal proces uzdravenia z homosexuálnych sklonov v Tvojom živote?

Som presvedčený, že homosexualita jednoducho nie je vrodená. Doposiaľ neexistuje žiadny dôkaz o tom, že homosexualita je vrodená. Hamer povedal: ,,nenašli sme gén-myslíme si, že neexistuje-pre sexuálnu orientáciu“. ,,Nikdy nebude existovať test, ktorý s istotou povie, či dieťa bude gayom. To vieme určite“. Muž aj žena má vo svete svoju úlohu. Je na mieste otázka, čo človek v homosexualite hľadá? Myslím si že homosexuál hľadá vlastnú identitu. Kde má teda pôvod tvrdenie, že homosexualita je ,, vrodená“? Podľa mňa ho rozširujú aktivisti, nikdy nie vedci. V skutočnosti, aj keď väčšina výskumov za posledných štyridsať rokov bola uskutočnená, preskúmaná a publikovaná výskumníkmi podporujúci homosexualitu (pre zaujímavosť: mnohí z nich sa otvorene identifikujú ako homosexuáli a preto nie je pravdepodobné, že by odmietli alebo bagatelizovali význam biologických faktorov) ani jeden z nich nedokázal, že homosexualita je vrodená. A to aj napriek širokej rozmanitosti použitých prístupov od génovej analýzy po štruktúru mozgu, typy otlačkov prstov, zručnosť, dĺžku prstov, žmurkanie, tvar uší, schopnosti verbálneho prejavu, prenatálne hormóny. To zahŕňa aj široko propagovaný výskum dvojičiek Dr. Michaela J. Baileyho, výskum mozgu Dr. Simona LeVay a výskum homosexuálnych génov Dr. Deana Hamera - presne ten, o ktorom učia médiá stále deklarujú, že homosexualita je biologicky podmienená. Namiesto toho všetky tri výskumy potvrdili pravý opak. Napríklad v roku 1996 Dr. Hamer, keď sa ho pýtali, či homosexualita má výlučne biologické korene, povedal: ,,Vôbec nie. Vďaka výskumu dvojičiek už vieme, že polovica, alebo väčšia časť výskytov v sexuálnej orientácii nie je zdedená. Naše výskumy sa snažia vymedziť genetické faktory.... nie negovať psychosociálne faktory.“ Dr. Francis Collins, bývalý riaditeľ Národného výskumného inštitútu ľudského genómu, v stručnom zhrnutí výskumu genetiky povedal: Pravdepodobnosť, že jednovaječné dvojča homosexuálneho muža bude tiež gay, je okolo 20%/ na porovnanie, v celej populácii sú to 2-3 % mužov, to naznačuje, že sexuálna orientácia je geneticky ovplyvnená, ale nie pripojená s DNA, a teda akékoľvek zúčastnené gény predstavujú predispozíciu, a nie podmienenosť.

Jednoducho povedané, jednovaječné dvojčatá sa delia o 100% ich genetického materiálu, vyvíjajú sa v rovnakom prenatálnom prostredí, v maternici svojej matky sú vystavené rovnakým typom a hladinám prenatálnych hormónov. Teda ak by bola homosexualita vrodená, alebo by vznikala vplyvom prenatálnych hormónov, potom, ak má jedno z dvojčiat homosexuálne sklony, cítenie, druhé by malo tiež. Lenže to tak nie je.

Psychoanalytická literatúra udáva, že homosexualita vzniká v kontexte nepriaznivých rodinných vzťahov, hlavne nezúčastnený otec a príliš starostlivá matka. Alebo tu môže ísť o prerušenie puta medzi matkou a dieťaťom. Výsledný nezdravý vzťah prispieva k tomu, že dieťa odmieta mužskú alebo ženskú identitu a to môže viesť k homosexualite, tesne pred, alebo počas puberty. Tiež výskumy tvrdia, že nedostatok vzťahov s rovesníkmi rovnakého pohlavia je základom pre neskoršie rozvinutie homosexuality. Mladí muži zažívajúci nezáujem, alebo zlé zaobchádzanie zo strany rovesníkov ako sú posmešky, šikanovanie, sa často cítia oddelení od vlastnej mužskosti. Táto trauma, hlavne počas skorej adolescencie, môže spôsobiť rodový zmätok.

Americkí psychológovia, ako som už aj spomínal, dlhé roky dominovali psychológovia podporujúci gay-psychológiu. Pozoruhodné je, že do konca aj americkí psychológovia sa už vzdialili od svojho tvrdenia o biologickom základe homosexuality z roku 1998, keď v roku 2008 vyhlásili: "Hoci veľa vedcov skúmalo možný genetický, hormonálny, vývojový, sociálny a kultúrny vplyv na sexuálnu orientáciu, neobjavili sa žiadne zistenia, ktoré by vedcom dovoľovali urobiť záver, že sexuálna orientácia je podmienená akýmkoľvek faktorom alebo súborom faktorov. Mnohí si myslia, že významnú úlohu tu hrá príroda a výchova: väčšina ľudí si len málo, alebo vôbec neuvedomuje voľbu sexuálnej orientácie."

Boli sme uvedení do omylu: Hamer, LeVay a ostatní nikdy nepotvrdili, ani nedokázali, že homosexualita je vrodená. Hamer v 90. tych rokoch udáva tento genetický výskum s cieľom nájsť príčinu homosexuality. V roku 1993 bol tento výskum uverejnený. V tlači bol označený, "ako dôkaz“ pre genetickú príčinu. Hamer sám povedal: ,,či môže byť sexuálna orientácia určená iba biologicky, určite nie“ V roku 1999 sa pokúsila jedna kanadská výskumná skupina zoskupená okolo Georga Riceho zopakovať Hamerove zámery. Hoci Kanaďania uskutočnili svoj výskum s väčšou skúšobnou skupinou, ako to urobil Hamer, nemohli nájsť žiaden dôkaz genetického vplyvu. Martin Dannecker profesor sexuologického inštitútu univerzity vo Frankfurte nad Mohanom zahrňuje vo svojom posudku terajší stav biologického výskumu: ,,Všetky v minulosti nastolené pokusy, biologicky odôvodniť homosexualitu, musia byť označené ako stroskotané“

Áno verím, že je možné uzdravenie z homosexuality. Boh má moc.

A ako sa začal proces uzdravovania: Dal som svoj život Bohu. Boh mi však ukázal pravdu, o sebe a o mne ako o človeku, že som hriešny a potrebujem Jeho milosť, to je to, čo si človek nijako nezaslúži, je to dar od Boha. A aj pravdu v tom, že stvoril muža a ženu a nie nejaký tretí, či neviem koľký druh.

Predstavte si, že na svete sú len homosexuálne vzťahy, tak o niekoľko rokov život na zemi zanikne. Boh vo svojom slove povedal: ....ploďte sa a množte sa.... a toto je Boží plán pre človeka samozrejme, že v manželstve a nie ten prvý príklad. Prijal som identitu, ktorú mám v Kristovi, som muž. Pomaly som sa učil, ako môžem v sebe objavovať, rozvíjať vlastnú mužnosť a čím viac sa mi vlastná mužnosť stávala samozrejmejšou a dôvernejšou, tým viac sa zasa strácala erotická príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Nemôžeme vidieť pravdu, keď sme oslepení klamstvom o Bohu o sebe o svojej identite. Hriech zakrýva pravdu. Boh sa dotkol môjho srdca a ukázal mi, čo je v mojom vnútri a ja som sa rozplakal.

Videl som špinu, klamstvo, hriech…… Priznal som Ježišovi, že som bol oklamaný poviazaný hriechmi, že som nevedel pravdu a bez Neho to nepôjde, že môj život bol samým stroskotaním a že som ochotný, aby On urobil z môjho života to, čo chce a uzná za potrebné. Keď som vyzeral ako ľudská troska, a chcel som skončiť so životom, prišla moja sestra Magduška, ktorá ma priviedla Bohu. Som jej za to vďačný.

V roku 2000 som odovzdal svoj život Bohu v krátkej modlitbe: Pane Ježišu, vyznávam Ti, že som hriešny, prosím Ťa odpusť mi, verím, že si za mňa zomrel za moje hriechy, pre moje ospravedlnenie, odovzdávam Ti svoje srdce, každú tajnú komnatu, svoj celý život, prosím staň sa mojím osobným Spasiteľom, záchrancom a Pánom. Zmeň môj život, zachráň ma. Amen. Nie je to podstatné ako sa človek modlí, ale podstatné je či to, čo vravím v modlitbe je pravda.

Vravíš, že Kristus sa stal Tvojím svetlom a zdrojom uzdravenia z homosexuality. Čo v Tebe Ježiš vykonal a ako prebiehala táto zmena?

Veľmi rýchlo som začal chápať veci, o ktorých som neveril, že sú reálne, ako skutočnosť, že som bol na strane bez Boha, ktorá podporovala hriech. Od toho času postupne deň za dňom som zisťoval, že sa okolo mňa diali samé zázraky, divy. Modlil som sa za svoju budúcu manželku, deti. Zrazu zmizli moje homosexuálne fantázie, ktoré ma počas niekoľkých rokov toľko trápili. Dennodenne som myslel na Boha, modlil sa a čítal Bibliu a vedel som, že Boh je so mnou. Boh mi povedal:, že ak ma budeš dobrovoľne poslúchať, požehnám ťa a ja som plakal a vedel som, že Božie požehnanie nie je v bohatstve ako takom, ale v slobode od hriechu a to v Kristovi Ježišovi.

Proces premeny v oblasti homosexuality sa začal, musel som prekonať množstvo prekážok psychického, duchovného a emotívneho rázu. Bojoval som tak, že som čelil každému maličkému pokušeniu. Dnes je môj život naplnený Bohom.

Vďaka Ježišovi Kristovi som slobodný od homosexuality a iných závislostí, ktoré som spomínal, marihuana, alkohol, lieky, toluénu ..... Ježiš povedal: ,,Ak vás Syn oslobodí, budete skutočne slobodní"...." A mňa Ježiš oslobodil. /Ján, 8:36/. Boh mi dal v živote pokoj. Oslobodil ma od depresie. Povedal mi, že ak mu budem veriť a budem trpezlivý, všetko v mojom živote sa zmení. A mal, má a bude mať pravdu.

Viem, že homosexualitu nechcem. Je mi však ľúto, že niektorí si myslia, že homosexualitu potláčam, ale rozumiem im, keď človek nepozná Boha, jeho lásku, moc, tak reaguje ako reaguje…. Keď som sa začal aj ja modliť za uzdravenie z homosexuality a čítať Bibliu, moje oslobodenie spod vplyvu homosexuálnej mentality bola najkrajšia a najprekvapivejšia vec, akú som kedy zažil vo svojom živote.

Nalial do môjho srdca novú túžbu po žene, deťoch. Totiž nenávidel som deti, nakoľko som nedostával lásku v detstve, nevedel som ju odovzdávať ani ja sám. Boh ma naplnil láskou k žene a k deťom. Aj mnohí ľudia z okolia, keď videli ako ma Boh mení, uverili v Krista ako svojho Spasiteľa.

Boh prišiel ku mne, keď som bol zmätený, zranený, sexuálne zneužitý, oklamaný, stratený, sám, prestrašený a frustrovaný. Prostredníctvom Ježiša Krista sa nemám čoho báť. Dal mi nový život: Ježiš hovorí: ,,Ten kto je v Kristovi je nové stvorenie, staré veci pominuli a hľa nastali nové". Som nový človek v Kristovej identite.

Viem, že si mnohí myslia, že nemôžem žiť homosexuálne, a že sa trápim a týram, ale to nie je pravda a pod..... Môj život je naplnený Bohom. Milujem svoju manželku Júliu. V intímnej oblasti nám to klape, sme požehnaní a užívame si sex, ktorý je v našom manželstve, len čerešničkou na torte manželstva. A preto viem, že manželstvo nie je len o sexe. Máme synčeka Rubena má 11 mesiacov a sme za neho veľmi vďačný Bohu.

A to, čo je možno najdôležitejšie, Boh prestal byť vzdialený. Stal sa mojím osobným Bohom skrze vieru v Ježiša Krista. Stal sa mojím osobným Spasiteľom. Ježiš ma miloval až tak, že za mňa zomrel a vstal z mŕtvych pre moje ospravedlnenie. Boh mi dal a dáva zažívať, čo znamená milovať a byť spätne milovaný. Viem, že ma Boh uzdravil a je pravdou, že sexuálne impulzy voči druhým mužom zmizli. Ako malý chlapec som nejako uzavrel dvere svojmu rastu v mužskosti. Boh mi pomohol ich znovu otvoriť.

Pociťuješ ešte aj dnes homosexuálne túžby? Keď vidíš pekného muža, ktorý by bol v minulosti pre Teba príťažlivý, čo si pomyslíš?

Vďaka Bohu nie. Keď vidím muža, ktorý by bol v minulosti pre mňa príťažlivý? Nie sú v mojom okolí, ale keď všeobecne vidím muža, nevidím ho ako sexuálny objekt ako v minulosti. Vidím muža, ktorý je stvorený Bohom a má si tak isto ako ja plniť úlohu muža. Keď som však videl niekoho z minulosti, ako sa mi aj stalo, stretli sme sa na káve a povedal som mu o svojej zmene, ktorú spôsobil Ježiš.

Aj náš evanjelizačný portál je dôkazom o tom, že Boh je živý a robí zázraky a divy v ľudských životoch. Čím to je, že mnohí kresťania veria, že Boh môže oslobodiť a uzdraviť človeka od závislosti na drogách, alkohole, hrách, pornografii, dokonca môže fyzicky uzdraviť ľudí z rakoviny a iných chorôb, ale ak príde reč na uzdravenie z homosexuality, tak neveria, alebo pochybujú, že uzdravenie je možné?

Určite je. Boh v biblii hovorí: On však riekol: Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. /Lukáš 18:27/

Rád by som tu spomenul štúdiu Roberta Spitzera, publikovanú v roku 2003. Napriek jeho ,, ospravedlneniu“ homosexuálnej komunite za jej publikovanie, nenachádzajú sa v nej žiadne nové údaje, ktoré by boli v rozpore s jeho pôvodnými zisteniami. Výskum Dr. Spitzera zostáva stále vedecky správnym a jeho pôvodný záver- a síce že niektorí veľmi motivovaní jednotlivci s neželanou homosexualitou sa môžu zmeniť - naďalej platí. Práve kvôli tomu Dr.Kenneth Zucker vydavateľ Archives of sexual Behavior odmietol uverejniť odvolanie tejto štúdie. Je dôležité vedieť, že to bol práve Dr. Spitzer, ktorý v roku 1973 napomáhal pri deklasifikácii homosexuality ako duševnej poruchy. Celých tridsať rokov veril, že zmena orientácii nie je možná. Potom, čo absolvoval stretnutia s viac ako 200 bývalými homosexuálmi, dospel k názoru, že každý z nich zažil určitý stupeň zmeny, ako aj iné pozitívne dôsledky, ako napríklad zvýšenie sebavedomia, 66% žien uviedlo dobré heterosexuálne fungovanie. Nikto nezažil, žiadnu ujmu. No potom, čo svoju štúdiu publikoval, stal sa Dr. Spitzer objektom intenzívnej diskriminácie a obťažovania nie len zo strany homosexuálnych aktivistov, ale aj zo strany tých, ktorých považoval za profesionálnych kolegov, a to len preto, že publikoval politicky nekorektnú, avšak vedeckú štúdiu.

Pre pravdivosť a poctivosť musíme uviesť, že existujú aj príbehy ľudí, ktorí tvrdili, že boli z homosexuality uzdravení, ale po rokoch sa k praktizovaniu homosexuálneho životného štýlu vrátili. Klamali tí ľudia sami seba, keď si nahovárali, že boli uzdravení, alebo klamali spoločnosť okolo seba, že boli uzdravení? Alebo ako alkoholici a drogovo závislé osoby podľahli opäť príležitosti a už nemali silu opätovne dať svoj život na správnu cestu?

Či klamali seba, či okolie to neviem, no myslím si, že skutočne túžili po zmene, ale neviem prečo je to tak, že sa k homosexuálnemu spôsobu vrátili. Podľa mňa určitú úlohu zohráva aj rozhodnutie človeka, nech ide o čokoľvek.

Na ľudí, ktorí boli oslobodení od drog a alkoholu sa zvykneme pozerať ako na drogovo závislých abstinentov, ktorým stále hrozí, že ich premôže staré pokušenie. Koľko rokov si už uzdravený? Tvoja manželka Júlia verí, že si uzdravený a že Tvoja heterosexuálna orientácia je už nezvratná?

Nakoľko homosexualita súvisí s mnohými faktormi, bol to proces, nebol to moment. Uzdravovanie začalo v roku 2006, prijal som identitu muža a uveril som kto som v Kristovi. Boh vlial do môjho vnútra novú túžbu po žene a až okolo roku 2010 som zažil lásku ku konkrétnej žene a v roku 2011 som požiadal Júliu o ruku. V roku 2012 sme sa vzali. Áno verí, že som uzdravený, ale ak ide o moju heterosexuálnu orientáciu, či je nezvratná, myslíme, že nie len v heterosexuálnej orientácií, ale aj vo všetkých oblastiach života sa človek môže rozhodnúť inak.

Myslíš, že homosexuálne cítiaci ľudia majú v sebe túžbu po uzdravení, alebo to považujú pod vplyvom spoločnosti za nemožné?

Myslím si, že niektorí majú túžbu po uzdravení, niektorí zase nie. Na niektorých môže mať vplyv aj spoločnosť....

Dnes sa na Teba obracajú so žiadosťou o pomoc ľudia, ktorí túžia po uzdravení z homosexuality. Ako im pomáhaš a ako chceš aj túto svoju službu homosexuálne cítiacim ľuďom rozvíjať?

Ako Gospel skupina máme web stránku: www.gyvipen.sk , kde máme aj svoje svedectvá, príbehy. Je možnosť kontaktovať nás ako skupinu, alebo individuálne. Toto je jeden zo spôsobov ako sa dostanem k ľuďom, ktorí zápasia s homosexualitou. Na základe záujmu, štádia v akom sa človek nachádza sa snažím sprevádzať, zdieľať, modliť sa, povzbudzovať... Spolu so svojou manželkou chodíme na semináre, diskusné kluby ako hostia hovoriť na tému homosexualita-heterosexualita, kde súčasťou sú aj osobné rozhovory. Mám nejakú predstavu o tom ako by som túto službu mohol rozvíjať (poradenská linka).

Zúčastníš sa v sobotu 07.02.2015 referenda o rodine?

Áno. Budem hlasovať 3x áno.

 

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov 

Jozefov príbeh si môžete prečítať tu.

Júliin príbeh si môžete prečítať tu.

P.S. "Karolovi Sudorovi zo SME som v našom rozhovore roku 2008 sľúbil, že mu na rozhovor sprostredkujem človeka, ktorý bol a žil ako homosexuál a dnes žije nový spokojný, naplnený život ako heterosexuál v rodine. Rozhovor mali spolu s Jozefom zrealizovať na jeseň minulého roku, ale keďže Karol Sudor odišiel s veľkou časťou redakcie do projektu N, tak sa rozhovor neuskutočnil. Týmto považujem svoj verejný príľub zo svojej strany za splnený." Marek Nikolov