Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ciao amici, giovani, meno giovani, saggi, meno saggi, vagabondi, cercatori di tesori, cavalieri che combattete contro i draghi, amanti del caffè al bar, musicisti, basta! In breve: cari DISCEPOLI... È così che mi rivolgo ogni mese ai miei ragazzi del gruppo PAJTA quando convoco le nostre riunioni.

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

So bene cos'è il cancro. Mio padre è morto di questa malattia e anche mio nonno. So bene cosa significa quando qualcuno vi dice che avete un tumore maligno! E così mi dissi che era ora di morire.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Non vogliamo paragonarci a lui ma vogliamo seguirlo. Ho deciso dunque di testimoniare, di testimoniare la Verità. Pertanto devo parlare, non posso tacere. Voi avete in mano il potere, noi abbiamo la verità. Il potere che avete non ve lo invidiamo e non lo desideriamo; ci basta la verità. La verità è più forte del potere. Chi ha in mano il potere crede di poter sopprimere la verità, uccidere e crocifiggere. Ma la verità finora è sempre resuscitata e sempre resusciterà dai morti.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Ricordo che riuscii a guarire una bronchite a mia figlia, dopo aver fatto ricorso ad antibiotici ma senza successo. Feci anche esperienza diretta sulla mia persona; assunsi infatti degli omeopatici e il giorno dopo osservai la scomparsa di una verruca.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

Da bambino ho subito abusi sessuali, ho vissuto nella povertà, nell'occultismo, depressioni, partner sessuali dello stesso sesso e tentativi di suicidio. La luce è arrivata con la fede in Gesù Cristo.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

La gente mi chiede: Qual è lo scopo della vita? E io rispondo: Per farla breve, la vita è preparazione all'eternità. Siamo stati creati per durare in eterno; e Dio vuole averci con sé in Paradiso.

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

La fede e l'amore per Gesù e per la sua causa avevano riempito tutto il mio cuore ed ero disposto anche ad offrire la vita.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Malgrado la persecuzione ai tempi del comunismo, o forse proprio grazie ad essa, la ricerca di Dio per me è diventata una continua avventura. Più un pellegrinaggio che uno studio.
Alle scuole superiori Dio si avvicinava in maniera sempre più drammatica.

Photo - Dr. Hugh Ross

Dr. Hugh Ross

Come la maggior parte degli astronomi di allora ero anch’io un sostenitore della creazione mediante il “Big Bang”. Pensavo che Dio fosse di sicuro un essere spersonalizzato che comunque non può occuparsi di vite umane insignificanti, come le nostre.

Photo - Mária a Stanislav Kuželovci

Mária a Stanislav Kuželovci

Entrambi i nostri figli hanno avuto la paralisi cerebrale infantile.Il fondatore del movimento Fede e Luce, Jean Vanier, in uno dei tanti incontri disse a noi genitori di figli diversamente abili che Dio non affida queste creature a chiunque Grazie a queste parole io e mia moglie ci siamo resi conto che Veronika e Stanko sono figli di Dio, un grande dono per noi e per il mondo; e che Dio ce li dati in "affidamento temporaneo".

Photo - Richard Vašečka

Richard Vašečka

Mio nonno materno ebbe una grande influenza sulla mia vita. Mi voleva molto bene e mi dedicava un sacco di tempo. Era diventato il mio modello, la mia ispirazione nella fede ma anche nel mio vivere la condizione di maschio.

Photo - Branislav Škripek

Branislav Škripek

Sono cresciuto e sono stato educato come ateo puro. In 20 anni di vita vi assicuro che mai nessuno m'aveva parlato di Dio.

Photo - Ondrej Tarana OFM cap.

Ondrej Tarana OFM cap.

Fui del tutto inorridito quando mi accorsi che quel Dio che servivo, non Lo conoscevo affatto e non avevo alcuna idea del Suo amore.

Photo - Mon. Andrej Imrich

Mon. Andrej Imrich

Una volta un sacerdote chiese ad una madre se credeva in Dio. Questa rispose: mio figlio stava per morire. Le prognosi mediche erano senza speranza. Io ho pregato con fervore e il Signore Dio ha ridato la vita a mio figlio. Non immaginate lo stupore dei medici.

Photo - Jana Ray - Tutková

Jana Ray - Tutková

Il mio racconto è quello di una donna che Dio ha cercato e prescelto, mentre ella scappava.

Photo - Dana Zubčáková

Dana Zubčáková

L’autrice di questa confessione ha vissuto per 20 anni schiava dell’alcolismo. Ha perso tutto, famiglia, lavoro e posizione sociale; e infine anche la casa e la salute. La sua vita è diventata sofferenza per rimanere in vita. Stava morendo piano piano. Nei momenti di sobrietà era afflitta dai rimorsi per il male fatto ai figli, ai genitori e al marito. Voleva non-vivere, abbandonare il mondo, suicidarsi.

Photo - MUDr. Pavol Strauss

MUDr. Pavol Strauss

Nessuna reale conversione può essere spiegata mediante un mero sviluppo esterno, di pensiero, filosofico e dogmatico, ma è sempre e soprattutto opera dello Spirito Santo. La grazia non può essere conseguita - ma soltanto abbracciata.

Photo - Shaun Growney

Shaun Growney

Shaun Growney ci spiega come dopo circa 40 anni di lontananza dalla Chiesa ha ritrovato la fede grazie al sacramento della riconciliazione

Photo - Prof. Štefan Šmálik

Prof. Štefan Šmálik

Mi fecero girare ben sette carceri (Bratislava, Praga–Ruzyně, Bratislava, Mirov, Jachymov, Leopoldov, Valdice). Se volessi provare a descrivere le condizioni di prigionia mi esprimerei così: terribilmente malvagie, brutte, pessime, cattive, non buone, pericolose, insopportabili, inumane. Il regime era straordinariamente rigido.

Photo - Egidio Bullesi

Egidio Bullesi

Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.

Photo - Bronislava Kurdelová

Bronislava Kurdelová

Passò altro tempo fino a quando un giorno mi dissi che come fisico sperimentale avrei fatto un esperimento. Provo a pregare e vediamo cosa accade.

Photo - Slavo Pjatak

Slavo Pjatak

Mai prima e mai dopo provai gioia più grande – una gioia selvaggia, senza freni, infinita.

Photo - Michael Glatze

Michael Glatze

Michael Glatze, fondatore ed editore della rivista Young Gay America, stella nascente del movimento per i diritti dei gay, parla della propria esperienza e spiega che “segnali divini nella sua coscienza” lo hanno portato ad una trasformazione radicale che gli ha permesso di cambiare completamente il vecchio stile di vita.

Photo - Mons. Jozef Tóth

Mons. Jozef Tóth

L'evangelizzazione in chiesa non basta. Io e gli altri fratelli non siamo stati una "voce che grida nel deserto" ma una voce nel formicaio del male e del diavolo, dove attraverso tante aperture è giunta la luce del Vangelo di Cristo.

Photo - vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

vdp. Rastislav Dluhý, C.Ss.R.

Insieme ai miei fratelli costruivamo anche bunker e combattevano con tutti i tipi di armi.Dalla fionda all'arco, fino ai tomahawk fatti in casa. Una volta avevamo tentato di costruire un rifugio sul tetto. Mio padre dovette sostituire diverse tegole.

Photo - Mary Matthews

Mary Matthews

“Cosa fai nella mia generazione, o Signore?” Sorprendentemente la risposta non tardò ad arrivare. “Battezzo i cattolici romani nello Spirito Santo.” Fu una notizia che ci colse molto alla sprovvista. Entrambi provenivamo da Shankill Road, un bastione protestante di Belfast. Non c’eravamo mai mischiati con i cattolici e fuori c’era una guerra civile.

Photo - Tomáš Pružinec

Tomáš Pružinec

Da allora, ogni volta che veniva pronunciata la parola "Signore" Gesù, iniziavo a vivere la forza del nome del Signore. Quando pronunciavo quel nome o semplicemente lo ascoltavo, percepivo dentro di me qualcosa di diverso rispetto a prima.

Photo - Reza Hadž Qolami Sičani.

Reza Hadž Qolami Sičani.

Sono nato nella Repubblica Islamica dell'Iran dove ciascun cittadino diventa automaticamente musulmano appena nasce. Vale a dire che anche per i miei genitori valevano le stesse regole che si applicano per gli altri musulmani.

Photo - Peter Lipták

Peter Lipták

Quando durante la preghiera di intercessione imposero le mani sopra di me, sentii che davanti a me c’era la persona di Cristo Gesù.

Photo - Leopold J. Jablonský OFM

Leopold J. Jablonský OFM

Verso la fine del 2008 una comunità ha pregato per me preghiere di intercessione. Dopo la preghiera hanno avuto per me parole di conoscenza, dove il Signore ha detto: "Farai l'esorcista."

Intervista - Alena Ješková

small_IMG_7660.jpg

36-ročná žena, manželka, mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), trošku vŕta aj do redakčnej práce, hoci ju nevyštudovala – nadšený samouk.

Mohla by si sa nám krátko predstaviť?

Som 36-ročná žena, manželka, mama dvoch malých osvojených chlapcov, srdcom i prakticky učiteľka nemčiny a slovenčiny (aj pre cudzincov), trošku vŕtam aj do redakčnej práce, hoci som ju nevyštudovala – tu som nadšený samouk. Som extrovert, rada som plávala, bicyklovala, behala ..., keď som ešte mala na to čas , rada spím, varím, pečiem a vysedávam s kamarátkami pri káve a hlbokej debate.

Ako zvládaš výchovu a starostlivosť o dve malé deti a popri tom vedenie v súčasnosti asi najúspešnejšieho kresťanského časopisu zameraného na ženy na Slovensku?

No, či zvládam, to neviem. To je vec subjektívneho pohľadu,nálady a momentálneho psychického stavu. Učím sa timemanažmentu. Niekedy sa mi aj darí spojiť tieto dve roly – materskú a pracovnú – čo je asi záležitosťou vedomia si vlastného poslania. Ak viem, čo je mojou víziou, iní to nazývajú životnou náplňou alebo povolaním, tak sa dá spojiť kŕmenie, prebaľovanie a detské hry s písaním a editovaním článkov. Tiež veľkú časť zohráva chápavý a tolerantný manžel. A či je časopis Miriam taký, ako ho honosne menuješ, musia posúdiť znalci. Ja len viem, že sme prvý a jediný pravidelne vychádzajúci v SR ako kresťanský ženský.

Ako sa v Tebe zrodila myšlienka začať písať pre ženy, vybudovať časopis a ako sa Ti ju podarilo zrealizovať?  Aký je cieľ časopisu Miriam?

Nápad nepochádza z mojej hlavy. V 1 septembrový týždeň roku 2004 prišli za mnou 3 ľudia, úplne nezávisle od seba s návrhom, či by som ja nezaložila časopis pre kresťanky ako alternatívu bulváru, pretože tu čosi také chýba. Po niekoľkodňovom premýšľaní som skúsila spolu so zopár kamarátkami vydať prvé pokusné čierno-biele 6-stranové číslo, ktorým sme zisťovali záujem žien. Ujal sa. Na Dni žien v BA sa ihneď všetky kusy rozobrali a účastníčky aj vyzbierali peniažky na náklady tohto prvého i na vydanie druhého čísla. Ako ďalší rozlišovací signál som si dala, či nájdem tím žien. Zvláštne, všetky, ktoré som oslovila, povedali: áno, skúsim to. Dve z nich sú so mnou dodnes, ostatné sa povymieňali. Ale na rozbehnutie časopisu to stačilo. Takže číslo 3 robilo už 6 žien a mal svoj definitívny názov Miriam. Aj cieľ bol stanovený – zdieľať sa so ženami o svojom živote, povzbudzovať sa vzájomne v tom, čo je typické ženské: túžba byť krásnou, zdravie, domácnosť, recepty, partner, deti, dotváranie prostredia a okolia, samozrejme chceme byť aj inšpiráciou na hľadanie Boha vo všednom dni.

Čo podľa teba charakterizuje dnešnú ženu? Na čo myslí? Po čom túži? Čo dnešná žena preferuje?

Niekedy sa mi zdá, že je ľahké odpovedať na tieto otázky, inokedy práve až príliš ťažké. Kedysi som ženy videla vo dvoch skupinách – ako veriace a neveriace v Boha. Dnes už nie. Je nás toľko typov a názorových „skupín“, že aj pokus osloviť úplne všetky jedným periodikom, je márny. Determinuje a ovplyvňuje nás mesto/dedina, ZŠ/VŠ – vzdelanie, príslušnosť k rôznym cirkvám, skúsenosť s vlastnou rodinou, knihy, ktoré čítame atd. Ale spoločnú máme hádam túžbu po láske, uznaní, prijatí – v tomto tvrdení sa určite nemýlim. Rozdielne sú už naše predstavy o miere zaangažovania sa doma v rodine a potom na pracovnom poli. Doba sa naozaj zmenila. Už nám akoby nestačí materstvo (ani kresťankám), chceme pomáhať aj inde, uplatniť sa, rozvíjať, študovať a realizovať svoje schopnosti i sny. Myslím si, že večné, nemenné hodnoty si treba uchovať, ale treba aj prijať nové ponuky novej éry. Žena chce dnes byť in, rozhodovať, ovplyvňovať, posúvať veci dopredu, užiť si svoju slobodu.

Čo najviac oceňujú Vaše čitateľky/čitatelia na časopise Miriam a aká budúcnosť podľa Teba očakáva časopis, ktorý vedieš?

Veľmi osobné výpovede, otvorené, nie vždy len pozitívne konce životných príbehov (lebo s týmto sa dokážu identifikovať), praktickosť, konkrétnosť. A to, že ani my v redakcii nepoznáme na všetko už dnes odpovede, ale že ich spolu s čitateľmi hľadáme. Páči sa im tiež absencia bulvárnosti, duchovné vyučovania a vôbec že Miriam existuje. Ale privítali by sme častejšiu a podrobnejšiu spätnú väzbu – v tomto musíme my Slováci podrásť.

Čo, alebo kto má najväčší podiel na tom, že veríš v Boha a hľadáš Jeho vôľu vo svojom živote?

Asi sám Boh. A ľudia, ktorí sa s ním poznali skôr než ja a povedali mi o ňom to správne a modlili sa za mňa. A potom už zase len On. No a teraz už aj moja vôľa, že chcem.

Môžeš popísať kľúčové momenty života, na ktorých sa zakladá Tvoja skúsenosť viery s Bohom a z ktorej čerpáš aj v dobe duchovného sucha?

Najsilnejším momentom a nie jediným je vždy skúsenosť, že Boh ku mne hovorí. „Počuť“ Boha (rozumejte vnímať, zaregistrovať jeho stopy, pôsobenie...) je to najúžasnejšie, čo sa nedá za nič hodnotnejšie či žiaducejšie vymeniť. Ako hovorí? U mňa cez udalosti, cez ľudí, cez filmy!, knihy, Bibliu, ale aj sny v spánku a tiež priamo do mysle cez intuíciu a dojmy. Hľadať ho som začala v 15-tich rokoch, keď mi písal listy jeden anonym, ktorého som dodnes nevidela. Len som vedela, že je veriaci, tak som chcela byť aj ja. Vtedy som vieru brala celkom ináč – detskejšie. Myslela som si, že v kresťanstve ide len o to byť dobrý, charakterný, a nie o poznanie sa s Ježišom a o priateľský či otcovsko-dcérsky vzťah s ním. Ale veď začiatky sú rôzne, nie? A pri tomto chalanovi, s ktorým som si vysnívala postupne spoločný život, sa mi prihodil sen, že sa mu čosi zlé stalo na vojenčine. Do 2 dní mi aj napísal, že si zlomil prst pri výcviku. A tiež som dostala neskôr vnuknutie, že nebude môj manžel, ale kňaz. O 10 dní mi o tomto napísal v liste. Vtedy som zistila, že Boh so mnou komunikuje. Od tých čias som ho zažila viackrát. Nie vždy tak jasne a veľkolepo, ale zopár ráz aj hej. To je na dlhé rozprávania.

Ako sa prakticky prejavuje význam viery v tvojom živote? Respektíve ako si myslíš, že sa Tvoj život viery odlišuje od života ľudí, ktorí v Boha neveria?

Dám 2 odpovede, lebo neviem, ktorá je správna.

  1. Neodlišuje. Som rovnaká ako neveriaci. Potrebujem piť, jesť, spať, cikať..., rovnako hreším, som slabá, unavená, lenivá, neporiadna, posudzujem, viem sa naštvať, nadávať...
  2. Vediem úplne iný život ako neveriaci. Myslím, že má pravidlá (obsiahnuté v Biblii), dúfam, že poznám smer, svoju perspektívu, poslanie, prežívam, že mám zmysel v živote, a to nie malý, cítim sa byť milovaná Najvyšším, ktorý za moje zlo (povrchnosť a pod.) zomrel na kríži, cítim sa byť prijatá Bohom, ľuďmi i sebou samou

Nechcem sa nikoho dotknúť, možno toto všetko – snáď okrem tej lásky Božej – prežívajú aj neveriaci. Ospravedlňujem sa – v tom prípade je správna odpoveď č.1.

Čo by si odporučiľa ľuďom hľadajúcim Boha, ako môžu podľa Teba spraviť osobnú skúsenosť s Ním?

Neradím nič. Najmä nie tým, ktorí ma o radu nežiadajú. Boh sa sám dáva spoznať. Je to dosť na ňom. Ja ho môžem len tajne prosiť za tých, ktorých stretám a o ktorých sa mi zdá, že ho ešte nepoznajú. Veď ten, čo už hľadá, nájde určite. A ten, čo nehľadá, nechce rady. Všetci hľadajú niečo. Niečo dobré, hlbšie, zmysluplné, lásku ..., nevedia, že Boha. Tu metódy a spôsoby nezavážia. Mám priateľov narodených v 20.storočí, ktorí zažili „zhora“ „dotyk“ ?, až fyzické zatrasenie, iní cez spoločenstvo mladých nadšených kresťanov, ďalší čisto intelektuálne cez filozofické dôkazy o jeho existencii, iných oslovil Ježišov život, iným sa prihovorila Biblia. Čo človek, to originálna skúsenosť. Ale keby sa ma už veriaci spýtal, ako ďalej, tak by som ho pozvala a povzbudila k zodpovednosti, aby to, čo už uznal za pravdivé, aj žil, a to naplno, bez kompromisov.

 

Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Torna a colloqui | Condividi su Facebook | vybrali.sme.sk Invia a vybrali.sme.sk

Buone notizie

  • Liu Žen jing - (brat Yun)
    La Chiesa sotterranea cinese è sottoposta ad una crudele repressione e persecuzione anche in questi giorni. Yun sostiene che anche grazie alla persecuzione ormai più che trentennale, alla sofferenza e alle torture, oggigiorno i fedeli della Chiesa sotterranea cinese sono sempre più pronti a sacrificare la vita nei paesi musulmani, induisti o buddisti, per Gesù Cristo e per l'annuncio del Vangelo.
    2012-12-31
  • Egidio Bullesi
    Intanto a 13 anni prese a lavorare come carpentiere nell’arsenale di Pola, dove nonostante la giovane età, si fece notare per la coraggiosa pratica della sua fede cattolica, specie in quell’ambiente di affermato socialismo, meritandosi comunque l’ammirazione e la stima di tutti.
    2011-09-26

Video





Siamo tutti parte di una grande storia. La grande storia del mondo è composto di storie passate e presenti della vita delle singole persone. Il portale mojpribeh.sk si concentra sul momento più importante della storia del mondo e individuale, il momento della personale esperienza di persona con Dio.