Dobré správy

  • Charbel Makhlouf
    Namáhate sa, aby ste zabezpečili dobrú budúcnosť sebe i svojim deťom. Nezabúdajte však na to, že pravé zabezpečenie budúcnosti tkvie v tom, že ich privediete do neba. Musíte dať deťom život. Jediný život je v Kristovi. Ponúknite im teda Krista. Ako im ho však môžete ponúknuť, ak on sám neprebýva vo vás?
    2019-09-09
  • Branislav Škripek
    Pomoc pre utečencov musí byť dobrovoľná a len v takej miere, v akej je schopná krajina reálne pomôcť a s tým, že pod našou strechou platia naše pravidlá. Ak toto nebude zachované, zarábame si na budúce problémy.
    2019-04-24
  • Patrik Daniška
    nezaškodí pripomenúť, že najdôležitejšími vychovávateľmi detí nie sú školy, ale rodičia. Dieťa nepatrí štátu! Škola preto musí rešpektovať právo rodičov na výchovu detí v súlade so svojim filozofickým a náboženským presvedčením. Hoci tento princíp je uznaný medzinárodným právom aj našimi zákonmi, prax býva niekedy iná.
    2018-09-03
  • Marek Nikolov
    Mužom sa nepáči iba jeden typ žien, ako to ženám často predstavujú stylové časopisy a médiá. Všetci muži túžia po žene z ktorej žiari dobrota a láskavosť.
    2018-07-26
  • Gjerg Kastrioti SKENDERBEU
    Je albánskym národným hrdinom. V čase tureckej okupácie nútene bojoval na strane tureckého sultána. Nechcel však bojovať a vraždiť za násilnú islamizáciu. A tak spolu s 300 odvážnymi vojakmi prešiel na stranu proti Turkom a okamžite konvertoval späť na kresťanstvo. Mnohokrát porazil niekoľkonásobne väčšiu tureckú armádu. Bol povzbudením nie len pre Albánsky ľud, ale aj pre iné krajiny, ktoré v tom čase neúspešne vzdorovali tureckej rozpínavosti, krutosti, neľudskosti a vnucovaniu Islamu.
    2018-07-11

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Rozhovor - Štefan Bučko
Prebrať ľudí z letargie

small_small_stiahnuť (1).jpg

Herec a moderátor

Ste známy herec, recitátor a moderátor. Ste členom činohry SND, ktorej ste boli istý čas aj riaditeľom, pôsobíte aj ako pedagóg na Divadelnej fakulte VŠMU. Ako ste sa dostali k Vášmu povolaniu a ktorá z Vašich činností Vám robí najväčšiu radosť?
Tajne som túžil po divadle už od puberty, ale zajakával som sa a s takým hendikepom to nejde veľmi dokopy. Myšlienky predbiehali schopnosť hovoridiel technicky zvládnuť vypovedané slovo. Na záhradníckej učňovke v Malinove, kde som si v nadstavbe urobil i maturitu sme mali dramatický krúžok a v spojení s bratislavským ochotníčením som nielenže dostal zajakávanie pod kontrolu, ale získal som i potrebnú dávku suverenity a odhodlania prihlásiť sa na VŠMU na herectvo, hoci som mohol študovať i záhradnú architektúru v Ledniciach. Na prijímačkách som uspel a na VŠMU som sa okrem herectva venoval veľmi intenzívne umeleckému prednesu poézie, lebo k obraznému, metaforickému vyjadrovaniu som mal odjakživa živý vzťah a zdalo sa mi, že sa dá cezeň najlepšie a pritom s istou dávkou vznešenosti vyjadriť svoj vzťah k životu, svetu, k hodnotám, k filozofii, k ideálom. V čase neslobody sa pre mňa stal prednes poézie výborným kultúrnym nástrojom na vyjadrenie negatívneho vzťahu k ateistickému režimu cez verše odkrývajúce môj vzťah k viere a teda k Bohu. Školu som absolvoval štyrmi typovo odlišnými postavami, na základe ktorých som dostal ponuky do všetkých významných slovenských divadiel; už som mal nastúpiť do Martina, keď prišla akceptácia zo SND a tak som v tejto inštitúcii už 30 rokov, z toho dva roky ako riaditeľ činohry. Od roku 1990 na základe konkurzu pôsobím interne na VŠMU ako pedagóg Teórie javiskovej reči a umeleckého prednesu. Každá z týchto činností ma napĺňa, ale najviac predsa len prednes poézie. V minulom roku som sa však stal nielen interpretom básní iných autorov, ale pokúsil som sa všetko to, čo som mal vnútorne nažité, našetrené a potichu poskladané do veršov, na naliehanie manželky a blízkych priateľov i z radov básnikov vydať ako zbierku básní vo vydavateľstve Petrus pod názvom Tušené ostáva v tieni i s vlastnou interpretáciou básní, s hudbou mojej manželky a žičlivým hodnotením básnika, prozaika a maliara Roba Bielika. Čitatelia alebo poslucháči môžu cez tieto verše najlepšie spoznať môj hodnotový svet.
Máte v zbierke básne, ktoré reflektujú i súčasnosť cez vašu hodnotovú optiku?
Nechce sa mi sedieť, keď som nestál, nechce sa mi civieť do blba. Pretŕčať sa v okázalých gestách, miesto orla vyzvať holuba.
Nechce sa mi chváliť, čo sa nedá, prijať, po čom prahne väčšina. Obhájim si názor svojho deda, aj keď trochu báť sa začínam.
Viac sa bojím zotrvávať v strachu, zvykať si na mozog napätý. Vypľujem tú zatuchnutú pachuť, neprilepí sa mi na päty!
Nechce sa mi mlčať, keď chcem kričať, hoci dnes sa každý ozýva. Radšej lízať dlane ako psíča? Asi by som nežil za živa.
————————————————–
Zabudol som, že som sa mal pýtať, keď som hľadal správnu odpoveď. Odpoveď vraj v otázke je skrytá, takže vlastne odpovedí niet.
Nespomenul som si, že aj potom, keď sa na to pozriem zozadu, je to napokon vždy stále o tom – pri hľadaní hľadať zásadu.
Skúsenosť je zrejme neprenosná, vždy len balansuješ nad sebou. Ak ťa jasná výzva zdurí zo sna, nahradíš ju vďačne placebom.
Chýba vôľa siahnuť na dno seba! Vyvrhnúť von špinu, pomyje! Aby sa nám zjavil kúsok neba a v ňom pravda. O Tom, ktorý je.
————————————————–
Bytie moje sladučké i kyslé, všetkým, čím som, visím na vlásku. A dnes už viac tuším, čo tým myslel, keď nám Hamlet kládol otázku.
Ach, dávno viem, Bože, že som slabý. Na špičky však ducha staviam rád. Prečo ma hneď začne drzo vábiť démon pýchy, verný kamarát?
Sofistikovane polichotí, radí, kde vraj pýcha nemá síl. Potom sa len rehlí odnaproti, vidiac, že sa dobre usadil.
Vtedy, keď mi vďačne skromnosť velí, obetou sa srdce rozhorí, vyčkáva ma ovenčená v cieli nenápadná pýcha pokory.


Čo považujete za svoje najväčšie úspechy, keď ste pôsobili ako riaditeľ Činohry SND?


Za dve sezóny som pripravil so svojimi kolegami 16 premiér. Osobne si vysoko cením inscenácie režiséra Romana Poláka Annu Kareninovú , Herodes a Herodias, ktoré sú i odborne a divácky vysoko hodnotené, ďalej vrchol môjho snaženia v 90 tej sezóne pripraviť prvú slovenskú premiéru Goetheho Fausta s novým prekladom M. Richtera v réžii M. Čičváka s niekoľkými nomináciami na Dosky, potom pritiahnutie a dojednanie slovinského režiséra Diega de Breu, ktorého sme s dramaturgami „namotali” na Shakespearovho Coriolana a toto možno kontroverzné, ale divadelne výnimočne postavené predstavenie získalo Dosky za réžiu i za inscenáciu. Cez sponzorské peniaze sme dali napísať 8 nových pôvodných hier podľa nami nastaveného kľúča tak, aby systematicky vznikali pôvodné tituly, z ktorých by malo úžitok nielen SND, ale i iné divadlá na Slovensku. Nové vedenie však tieto tituly nevyužilo a práve naopak, peniaze na to určené v prevažnej miere minulo na bežné prevádzkové náklady. V roku 2009 za mojej éry iba činohra zarobila skoro polovicu tržieb celého SND a zvýšila počet divákov o 20000, na vyše 140000 s tým, že naše hospodárenie a efektivita boli veľmi vysoko hodnotené.


Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a hodnôt?


Určite rodičia, ale zvlášť mama. Bola to veľmi jemná kultivovaná dáma s výborným vzdelaním, najmä však s veľkým mravným zázemím, s neotrasiteľnou vierou a schopnosťou obetovať sa. Nebála sa ako stredoškolská učiteľka chodiť s nami do kostola a vychovávať nás v tomto duchu. Mám troch bratov a ak je v nás niečo hodnotné, tak za to určite z prevažnej miery vďačíme práve mame. Neskôr som sa snažil svoju vieru oprieť o štúdium kníh, v tom čase väčšinou pašovaných, veľkou oporou bol môj brat Lacko, ktorý pôsobil v podzemnej cirkvi a veľa sme sa o viere rozprávali. Hoci mal vyštudovanú kybernetiku, nenapĺňalo ho to, chcel byť užitočnejší. Po revolúcii odišiel ako laický misionár do Ruska a tri roky sme o ňom nepočuli. Po návrate vyštudoval teológiu, nie je síce kňazom, lebo sa oženil so skvelou dievčinou, majú štyri nádherné deti. Dnes je vysokoškolský profesor, u Vlada Krčméryho položili základy misiológie a v Keni, Kambodži i v Sudáne robia veľa dobra pre tamojších ľudí, no začínajú sa sústreďovať i na systematickú prácu s Rómami priamo v osadách na východnom Slovensku. Poznám vzdelaných vzácnych kňazov, s ktorými sa zhováram a vôbec vyhľadávam ľudí, u ktorých tuším, že by ma mohli niekam hodnotovo posunúť a sám veľa uvažujem o filozofii, ktorú som si osvojil a ona si osvojila mňa a som čoraz viac presvedčený o jej správnosti a nezastupiteľnosti pre tento svet. A samozrejme s manželkou i dospelou dcérkou sa radi neustále vzájomne formujeme.


O politike sa hovorí, že je to špinavá vec. Prečo ste sa rozhodli ísť do politiky ako nezávislý kandidát pod hlavičkou Obyčajných ľudí a nezávislých osobností?


Zdá sa, že paradoxne chestertonovsky povedané dnes si najväčšiu odvahu vyžaduje nielen hlásanie, ale aj presadzovanie samozrejmých vecí. Ideály sa vytrácajú, sú na posmech, pôvodný obsah myšlienok a z nich prameniacich činov dávno stratili svoj pôvodný zmysel. Kríza politiky na Slovensku je po 22 rokoch slobody jasná, čitateľná a ide naprieč spektrom politických strán. Skorumpovanosť, klientelizmus, partokracia nadobúda obludné rozmery a tých, ktorí s tým chcú v stranách niečo robiť buď systém sám vyvrhne alebo sa aktéri postupne adaptujú. Neprejavuje sa to len u nás, ale ako vidíme v celej Európe. Je už nad slnko jasnejšie, že finančná kríza je v prvom rade kríza morálky. Strany nedokážu garantovať stabilitu, lebo ich spája viac snaha o utilitárne záujmy ako snaha o verejné dobro. Nejako sme to všetci tušili, stále som však chcel veriť, že ak sa mne, neekonómovi podarilo na riaditeľskom poste prikrývať činohru len takou perinou akú mi zverili a z toho vytĺcť rozumným hospodárením aj čosi navyše pre celú organizáciu, tak o čo zodpovednejšie sa budú správať tí, ktorí majú na to to najvyššie vzdelanie a zverenú zodpovednosť za obrovské peniaze s imperatívom všeobecného dobra. Sancta simplicitas! Vytriezvenie pomocou najväčšieho primáta bolo iba potvrdením tušeného. Myslel som si, že po nežnej a mečiarovsko – hudecovskom období sa už nebudem musieť verejne angažovať, iba si robiť prácu, ktorú mám rád. Keď ma však pred niekoľkými mesiacmi oslovili Vlado Palko a Fero Mikloško, bývalí politici, ktorí svoj aktívny život v politike chápali naozaj ako službu a boli pre to ochotní veľa obetovať, preukázali osobnú statočnosť a konzistentnosť v názoroch i skutkoch a svojím kresťanským zakotvením boli čitateľní pre okolie, najskôr som ich ponuku, poznajúc svoje mantinely vytrvalo odmietal. Nemal som chuť vstupovať do prostredia, kde sa dá sotva nájsť vnútorný pokoj a harmónia. V podobnom stave sa ocitol i ďalší človek, ktorého som si vážil za jeho odbornosť i statočné postoje a tým bol Martin Mojžiš. Veľa sme sa o tom zhovárali, povzbudzovali a prišli k záveru, že treba, aby aj nepolitici vyjadrili nespokojnosť so súčasným stavom a odpovedali kladne na výzvy ľudí, ktorých si cenia za ich postoje a integritu.


Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov. Ak použijeme obrazy, more vyplavuje chobotnice a gorily vyliezajú z hmly. Zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?


Ako som už vyššie spomenul dnes si vyžadujú skutočnú odvahu len samozrejmé pravdy. A opäť chestertonovsky povedané chudobní sa búria občas proti zlej vláde, bohatí však žijú v stave trvalej rebélie, lebo neuznávajú nijakú vládu a teda ani právo a spravodlivosť. Všetky základné zákony demokracie hovoria o tom, že všetci ľudia sú si rovní. A majú pravdu; keby si ľudia neboli od stvorenia rovní, videli by sme len ako sú si vývojom nerovní. Jediné zdôvodnenie demokracie sa dá nájsť iba v božskom pôvode človeka. Ak toto vieme, musíme neustále hľadať dôvod na nerezignáciu pred zlom. Stále si uvedomovať zlaté pravidlo: čo nechceš, aby druhí robili tebe, nerob ani ty im. Ísť príkladom v osobnom i vo verejnom živote. A potom aj tvrdo nástojiť na vynutiteľnosti zákona s tvrdými exemplárnymi postihmi ako, použijem možno ostré prirovnanie, v časoch stanného práva. A na záver opäť trochu chestertonovského odľahčenia: ak by sme boli skutočnými demokratmi, nehovorili by sme aké zákony nariadime, ale pýtali by sme sa aké zákony sme všetci ochotní dodržiavať.


Za OĽaNO sa do parlamentu môže dostať 15 – 20 poslancov. Ktoré osobnosti OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali chýbať a prečo?


Je to neuveriteľne silná kandidátka so silným intelektuálnym zázemím, s množstvom odborníkov, altruistov v praktickej pomoci, občianskych aktivistov, takže veľmi ťažko vyberať. Môžem sa sústrediť len na tých, ktorých osobne poznám alebo, ak aj nie osobne, tak cez ich prácu. Vidí sa mi, že principiálnosť, odbornosť, rozhľadenosť a skúsenosti Vladimíra Palka a Františka Mikloška by tam určite nemali chýbať, rovnako názorovo vyhranený a v školskej oblasti nesmierne podkutý Martin Mojžiš, pre enviromentálnu oblasť prof. Mikuláš Huba. Keby som mal ďalej zostavovať oblasti dôležité pre zdravý vývoj spoločnosti, nemal by tam chýbať takisto prof. Košturiak, prof. Brunovský, či ing. Mičovský, pre statočnú investigatívu Jeňo Korda, so skúsenosťou pomoci ľuďom v Afrike prof. Horváthová, v diplomacii pani Babčanová, Peter Pollák – nádej na riešenie rómskeho problému, páni Kuffa, Kňazovický, pani Šipošová, ďalší a ďalší, jednoducho nedá sa vymenovať všetkých, lebo je tam toľko skvelých individualít, ktorí by asi nikdy nekandidovali, keby nezlyhávali normálne demokratické politické modely. Zachytil som veľa kvalitných blogerov z našich radov, ktorí nastoľujú a istým spôsobom i riešia pálčivé otázky súčasnosti a posúvajú myslenie k vyšším hodnotám, nechcem zabúdať ani na ľudí z OKS. Jednoducho dala by sa zostaviť kvalitná úradnícka vláda. Položili ste veľmi ťažkú otázku, lebo ľudia, ktorých som nespomenul, by mohli rovnako kvalitne alternovať v tomto výbere a to je obrovská šanca oproti vyhraneným a stranícky zviazaným zoskupeniam, lebo spočíva v ponuke kvalitných, nezávislých osobností.


Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.2 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?


Nuž, samozrejmé hodnoty, ktoré som vyššie spomenul. Mojou prirodzenou parketou je kultúra, hoci čím viac v nej pôsobím, tým väčší mám dojem, že sa v nej čoraz menej orientujem, najmä v jej trendoch, ktoré poctivo skúmam a čoraz menej im rozumiem aj keď veľmi chcem. Nové trendy sa tvária odvážne, kopú mnoho razy do otvorených dverí, tvária sa rebelantsky až revolučne, hoci neriskujú takmer nič. Na jednej strane sa uzatvárajú do svojej ulity pohrdlivo dávajúc najavo, že im ostatní nestačia a nerozumejú ich zdanlivej veľkosti, na strane druhej by radi mali tento svoj stav inštitucionalizovaný. Treba sa v prvom rade veľa pokorne rozprávať, pokúšať sa porozumieť a tak nájsť spoločný modus vivendi. Čo by som chcel dosiahnuť? Prebudiť ľudí z letargie. Pocit márnosti a beznádeje je zradou proti človečenstvu. Včera v nedeľu v prvom čítaní z Knihy Samuelovej bola moja obľúbená pasáž o rozpoznaní povolania. Dosiahnuť kvalitu tohto starozákonného sudcu, ktorému podľa Písma ani jedno slovo nepadlo na zem, je asi nedosiahnuteľná méta. Stačí ak sa budeme správať podľa maximy Imanuela Kanta jemne parafrázujúc: hovoriť a konať tak, aby prejav našej vôle mohol byť všeobecným zákonom.


Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Späť na rozhovory | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium