Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Rozhovor - Peter Smolík

small_peto_retus.jpg

Celý život trpel ťažkým ochorením srdca - modré dieťa. Napriek tomu bol príkladom túžby po živote a obhajcom ochrany života od počatia.
Iniciátor Revue pre katolícku kultúru - Impulz.
05.01.1960 - 01.08.2008

Chvála ticha

Človek postsocialistický prežíva hlbokú krízu. Hovoríme o spoločenskej vyprázdnenosti, o úpadku kultúry a o „blbej“ nálade. Ešte aj my, ktorí sme považovali pád komunizmu za jednu z vrcholných chvíľ v našom živote, sa pristihujeme pri tom, že nás chytá nostalgia za „jednoduchšími časmi“. Samozrejme, sú to momenty chvíľkovej nepozornosti, ale otázky o tom, či sme chceli dosiahnuť to, čo teraz žijeme, sú absolútne na mieste. Skúsme si teda teraz odpovedať na zopár otázok o tom, čo sme chceli a čo sme zatiaľ dosiahli.

Zo všetkého najviac nám chýbala sloboda. Nikto nevie tak dobre, že sloboda vôbec nesúvisí s demokraciou, ako ľudia z totalitných štátov. Mnohé totalitné režimy fungujú na princípe jednej politickej strany alebo vodcu potvrdzovaného voľbami. Teror a dôsledná izolácia spôsobili, že dnes nevieme odpovedať na prostoduché otázky našich detí, ktoré sa pýtajú: „Ako ste to mohli dopustiť?“, „Prečo ste mlčali?“ Je pravda, že niekoľko silných jedincov nám ukázalo, že vnútorná sloboda je neodňateľná, ale vyžadovať krajné hrdinstvo od celej spoločnosti sa nedá. Žili sme v pracovnom tábore, ktorému sa zaiste nedali odoprieť veľkorysé rozmery a istá dávka nadštandardných táborových podmienok, ale na podstate veci to nič nemenilo. Túžili sme po slobodách. Po slobode pohybu. Lebo pohybovať sme sa mohli iba vo vnútri tábora zvaného Československo. Keď režim pod tlakom medzinárodnej verejnej mienky časom už troška zmäkol, tak poslušní jedinci dostali krátku vychádzku aj za plot. Aké to bolo pokušenie, potvrdzuje bezmála tridsaťtisíc útekov. Túžili sme po slobodnom prístupe k informáciám, po pluralitnom politickom systéme, po slobode zhromažďovania, po náboženských slobodách, akademických slobodách, po možnosti vlastniť výrobné prostriedky a voľne podnikať, po slobodnej umeleckej tvorbe, po otvorenej občianskej spoločnosti.

Dnes musíme priznať, že všetko toto sme dosiahli. Všeličo sme preskákali už aj za tých šesť násť rokov, ale všetky tieto slobody máme ukotvené v našom právnom systéme a takmer úplne uvedené do života a akceptované. Každý historik či politológ by musel uznať, že je to veľký úspech. Keď si k tomu pripočítame, že pri prevrate sme nikoho nezabili, nespustili sme žiadne masové pogromy, štát sme si rozdelili bez jedinej ozbrojenej zrážky či vzbury, a dokonca majetok sme si rozdelili na báze práce expertných skupín, dosiahli sme doteraz nepoznaný a pravdepodobne v budúcnosti ťažko opakovateľný vývoj. To nie je úspech, ale zázrak.

Natíska sa teda otázka, prečo trpíme spoločenskou vyprázdnenosťou a pestujeme si svoje „blbé“ nálady. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že málokto si uvedomoval, keď túžil za slobodou a bojoval o ňu, že sloboda je len príležitosť. Sloboda sa však musí naplniť obsahom a treba za ňu prevziať aj zodpovednosť. Inak je to prázdna bublina. Ďalšou príčinou našej bezradnosti, keď sme sa ocitli v slobodnom priestore, je to, že začíname chápať, že o slobodu nás môže a chce pripraviť nielen hegemón.

Každý veľký spoločenský systém v rôznej miere manipuluje so svojimi ľuďmi a snaží sa, aby čo najlepšie zapadali do štruktúry jeho fungovania. Za vlády komunistických režimov bolo dôležité zdôrazňovať kolektív a potláčať jedinca. Toto umožňovalo rozvíjať diktatúru, ktorá sa pomerne spoľahlivo starala o základné životné potreby, ale nestrpela kritiku, diskusiu alebo prílišnú osobnú zaangažovanosť. Naproti tomu „kultúra“ ekonomicky najrozvinutejších západoeurópskych demokracií, medzi ktoré sme sa v týchto rokoch zaradili, potrebuje mať zo svojho človeka predovšetkým spotrebiteľa. Vytváranie v minulosti nepredstaviteľného bohatstva sa dá zabezpečiť len ustavičným hospodárskym rastom. Tento rast však logicky predpokladá aj rast produkcie, ktorú musí niekto skonzumovať, a má to byť podľa možnosti hlavne ten, čo za to aj dokáže zaplatiť.

Preto dôležitým záujmom takejto spoločnosti je presvedčiť každého svojho člena, aby čo najviac spotreboval. Tu treba zdôrazniť slovo presvedčiť, nie prinútiť; veď iba človek v dobrom rozmare dokáže hodne skonzumovať. Tomuto sa prispôsobuje celý štýl života a tak aj takmer všetci žijeme. Dosahuje sa to tiež podnecovaním zlých vlastností, ktoré ležia na dne duše každého z nás.

Negativistické porovnávanie

Výborný spotrebiteľ sa z nás stáva vtedy, keď sa marginalizuje to, čo všetko už máme a čím disponujeme, a predkladá sa nám pred oči zásadne to, čo ešte nemáme a „zaručene“ by sme to mali mať. Tento efekt sa znásobuje, ak sa do nás podarí naočkovať závisť. Čím je táto závisť menej adresná, tým lepšie. Závisť a túžba po nedosiahnutom nás motivuje k väčším výkonom. Väčšia výkonnosť od nás vyžaduje stále viac času a energie venovať práci, a tak postupne všetko svoje úsilie zamerať na vytýčený pseudocieľ. Samozrejme, že je to úplne zhubná špirála, lebo len čo by sme ten cieľ cieľov dosiahli, sú ich pre nás pripravené ďalšie nespočítateľné množstvá.

Reklama

Reklama je nebezpečné umenie. Väčšina z nás by rada tvrdila, že reklama na nás vlastne ani príliš nevplýva. Tí kritickejší však vedia, že to nie je pravda. Reklama je totiž najtrblietavejší kamienok v mozaike nášho spôsobu života. Reklama ťaží z toho, že nás má „predvarených“ hlukom a únavou všedného dňa a jeho starostí. Vstrebáva sa nám do vedomia i podvedomia doslova na každom kroku. Lebo keby sme aj nemali zapnuté rádio či televízor a náhodou by sme práve teraz nedovideli na žiaden bilbord, tak určite aspoň výrobnú značku máme vyšitú na košeli alebo logo na teniskách či reklamu na igelitke, v ktorej si nesieme rožky na večeru. (Samozrejme, označovanie výrobkov je správne, ba dokonca povinné, ale to nič nemení na veci, že nám tieto značky vnikajú do podvedomia.) Jedným slovom, pred reklamou sa nedá účinne utiecť. Reklama často klame, ale robí to tak odzbrojujúco primitívnym spôsobom, že ak by ktokoľvek protestoval, tak by sa totálne strápnil. Napríklad: televízna reklama nám ukáže pánsky šampón, samozrejme konkrétny. Chlapík v reklame si ním umyje hlavu. Je to šampón, umyl si ním hlavu, zatváril sa spokojne a to by malo byť všetko. Ale nie je. V reklame za ním prichádza krásna žena, pohladí ho po práve umytých vlasoch, znežnie a zamilovane ho pobozká. A to je práve to klamstvo. Na druhý deň si idete kúpiť šampón (čo je normálne, však si potrebujete niečím umyť vlasy) a neomylne siahnete po včera propagovanom šampóne. Nie preto, že je najlepší, ani preto, že je najlacnejší, ale preto, že vo vašom hlbokom podvedomí dúfate, že keď si umyjete vlasy, príde krásna žena (alebo vaša vlastná žena, ktorá sa zjaví zázračne o pätnásť kilogramov ľahšia a s vlasmi o 40 centimetrov dlhšími) a nežne vás pobozká. To sa, samozrejme, nestane a vy sa, samozrejme, nepôjdete sťažovať k producentovi reklamy, že kde je k tomu šampónu bozk. Ale v skutočnosti ste boli oklamaný a konkrétny šampón ste kúpili. A takto si pôsobením reklamy môžete kupovať „šťastie“ prostredníctvom najbanálnejšieho tovaru. Ak ste citlivejšej povahy, ste ochotný ho dokonca niekedy aj zbytočne zhromažďovať. (Najmä keď „sedem za cenu šesť“, alebo s „neuveriteľnou výhrou motocykla XY“, na ktorý by ste si tak či onak v živote nesadli.)

Obchod s ilúziami

Ďalšou slabosťou, ktorú možno využiť na vytváranie konzumenta, sú výčitky svedomia. Veľké pracovné zaťaženie a zhon, v ktorom strácame pojem o skutočných životných prioritách, v nás usádza rôzne obavy až strachy. Jedným z najčastejších strachov je strach o vlastné zdravie, ktoré je prirodzeným základným predpokladom pre plnohodnotný život. Preto sme ochotní konzumovať obrovské množstvá tých zázračných preparátov, ktoré nám vraj zaručia zdravie, dlhovekosť, potenciu, duševnú sviežosť, jedným slovom všetko to, o čo prichádzame pre spôsob života, ktorý sme si vybrali a ktorý sa od nás aj očakáva. Ďalším bežným strachom je strach o to, čo bude, ak nebude tak, ako je. Správny spotrebiteľ však nemá problém v poisťovniach a bankách si predsa môže kúpiť istotu budúceho šťastia. A teraz je už definitívne v pasci, lebo konečne sa veľkosť šťastia začína merať číslom zvaným výška konta. Nakoľko konto sa môže zvyšovať donekonečna, naša úplná spokojnosť s jeho výškou je nedosiahnuteľná.

Hluk

Problém hluku, ktorým sa viac-menej dobrovoľne obklopujeme, na prvý pohľad s našou témou zdanlivo nesúvisí. Hluk však otupuje naše vnímanie, čo je dobrým predpokladom na nekritické prijímanie vnemov do podvedomia. Hluk nás otupuje, a tak sme manipulovateľnejší. Keď v päťdesiatych rokoch minulého storočia v pražskej ruzynskej väznici používali na psychické týranie väzňov pred výsluchmi agregáty na výrobu neznesiteľných zvukov, patrilo to medzi najúčinnejšie a zároveň najneľudskejšie spôsoby týrania. Teraz žijeme v slobode, a preto púšťať zvuky viac či menej znesiteľné si môžeme sami a aj to patrične využívame. Zvuková kulisa, ktorá nás obklopuje, nám pomáha aj v krátkych chvíľach nečinnosti vyvarovať sa uvažovania o zmysle toho, čo robíme a čím žijeme. Dokonca aj v reštauráciách a kaviarňach sa na nás ustavične valí hudba, poväčšine pustená príliš hlasno, takže nás núti viesť nanajvýš rozhovory nevymykajúce sa všednému táraniu o futbale alebo výhodnosti životného poistenia.

Masmediálne informácie

Výber a spôsob podávania informácií v masmédiách už len dopĺňa atmosféru spoločenskej vyprázdnenosti a „blbej“ nálady. S masmédií sa totiž na nás denne vyvalí toľko negatívnych informácií, že to nemôžeme v žiadnom prípade vnútorne spracovať. Prírodné katastrofy, vojnové konflikty, genocídy. Za tým prídu kriminálne činy, podvody, politická špina a tragické nehody. Ak by sme sa aj náhodou dozvedeli o dajakej dobročinnosti, tak tá je spravidla naviazaná na reklamu. Celý vrcholový šport je dnes reklamným nosičom a komerčné televízie, ako keby sa chceli všetkej tej ťažobe sveta vysmiať, nám nakoniec ukážu, že v zoologickej záhrade sa práve dnes narodil roztomilý hroch.

Chvála tichu

Ak ste z tohto všetkého nadobudli dojem, že vás vyzvem, aby ste pred zlým svetom utiekli do hôr alebo do trapistického kláštora, tak vás teraz asi sklamem. Niežeby to nebolo vynikajúce riešenie, ale všeobecný recept na zachovanie osobnej slobody to určite nie je. Ja chcem iba chválorečiť tichu. Ticho vo vlastnom vnútri je cestou k sebauvedomeniu a k vytvoreniu si osobného vzťahu s Bohom. Je až neuveriteľné a ťažko pochopiteľné, ako my, ľudia, ktorí sme tak túžili po slobode, ktorí na sme ňu tak dlho čakali, niektorí ju aj draho vykúpili, v čase, keď by sme ju mali naplniť obsahom, pozeráme, ako sa rozdrobuje a rozmieňa na tisíceré vnemy, ktoré udúšajú skutočné ciele. Evanjelium nás na mnohých miestach vyzýva a upozorňuje, že máme byť pripravení, máme bedliť a bdieť. To neznamená len byť pripravený v ktorúkoľvek hodinu zomrieť, to znamená aj v každej chvíli konať a myslieť tak, že iba ja rozhodnem, aké sily a podnety ovládnu moje myslenie a konanie.

Smrť

Pri smrti sa ešte na chvíľku pristavme. Smrť je práve to, čo nás tak na hony vzďaľuje od postojov sekulárneho sveta. Smrť totiž do schémy konzumného a liberálneho spôsobu života vôbec nezapadá. Hlavne preto, že smrťou sa končí akákoľvek spotreba. Smrť má pre spotrebu dva zhubné dôsledky. Po prvé ten základný, že mŕtvy už nikdy nič nespotrebuje, ale čo je horšie, pozostalí po ňom sa začínajú nebezpečne zamýšľať nad tým, koľko sa človek natrápi, kým o všetko príde, a načo bola všetka tá upotená snaha, keď nič z toho, čo získal, si už so sebou nevezme. Skutočne, smrť je výsmechom mnohých našich snažení a pokusov zaistiť sa po každej stránke.

Náš vzťah k smrti musí byť od základu iný. Naša smrť je zavŕšenie úlohy, je najdôležitejším okamihom nášho života, je chvíľou naplnenia. Smrťou máme možnosť získať definitívnu slobodu, ktorú nám už nič ani nikto nebude ohrozovať. Preto obklopovať sa hlukom, povrchnými vnemami, haraburdami a namáhavo sa pokúšať o večnosť dočasnosti je pre človeka cestou opačným smerom. My potrebujeme ticho a ustavičnú sebareflexiu, lebo život je večný, ale čas splnenia najväčšej úlohy sa každou minútou približuje. My potrebujeme ticho, aby sme svoj život napĺňali zmysluplným obsahom. Treba sa nám skoncentrovať na to, aby sme uniesli svoju slobodu a splnili svoju úlohu. Ticho nám naozaj môže významne pomôcť na ceste od spotrebiteľa k slobodnému človeku.

Objavme silu ticha

Všimnime si, že vyvrcholením intenzívnej a láskyplnej komunikácie je mlčanie v tichu. (Pravda, okrem známej „tichej domácnosti“, keď ticho je výsledkom dusnej atmosféry vzájomných vzťahov.) Ak má budovanie partnerského vzťahu normálny priebeh, tak vzťah prechádza etapami, keď spolu trávime voľný čas, najprv v partii, potom v kine, divadle, na bohoslužbách či na diskotéke, ale vzťah sa stane vtedy vážnym, keď spolu strávime dve hodiny v tichu a mlčaní. Aj v rodinách s deťmi sú veľmi zriedkavé chvíle intímneho ticha spojené so sviatočnými pocitmi a nezriedka sa stávajú jednou z mála spomienok, ktoré sa nám zachovajú v pamäti až do smrti.

Všimnime si manželské páry, ktoré majú už po zlatej svadbe. Manželská láska celoživotne budovaná obidvoma partnermi zvyčajne aj celoživotne graduje a jej vyvrcholením sú celé hodiny spoločného mlčania. Niežeby si tí dvaja nemali čo povedať, ale oni už na to nepotrebujú slová, potrebujú už iba byť spolu.

Napokon nesmierne dôležité je byť v tichu so sebou samým. Neraz sa obklopujeme hlukom hlavne preto, aby sme sa „nestretli so sebou“. Máme so sebou nevyrovnané účty, a keby sme na seba narazili v tvrdej konfrontácii, boli by sme nútení niečo vo svojom živote zmeniť, alebo by sme mohli na seba úplne zanevrieť.

Ticho ako program

Pred časom na istom európskom festivale modernej hudby bol na pódiu postavený klavír. Po príchode a usadení divákov prišiel na pódium klavirista. Poklonil sa, otvoril veko klavíra, posadil sa a čakal. Po niekoľkominútovom tichu vstal, zavrel veko, poklonil sa divákom a odišiel. Údajne to malo veľký úspech. Možnože práve takéto koncerty ticha by boli jedinými úspešnými demonštráciami proti rôznym reality show a nevkusným kampaniam. To som však už veľmi popustil uzdu svojej fantázii.
Pestujme preto ticho ako významný prostriedok na usporiadanie našich životov:

  • na sebauvedomenie,
  • na zlepšenie a upevnenie vzájomných vzťahov so svojimi najbližšími,
  • na prehodnotenie svojich priorít,
  • na upevnenie a udržanie svojho duševného zdravia,
  • pri napĺňaní našej slobody,
  • pri hľadaní zmyslu života,
  • pri hľadaní zmyslu smrti.

 

V tichu by sme nachádzali silu vnútorne spracovať všetko to, čo nás obklopuje, čo sa na nás valí zo všetkých strán; čo nás ohlupuje, vyčerpáva, trápi, zarmucuje, ale aj teší, nadchýna, motivuje a stimuluje kráčať ďalej.
V tichu by sme sa ľahšie stali vnímavými pre potreby ľudí okolo nás, pre to, čím žijú naši najbližší.

V neposlednom rade v tichu by sme ľahšie nachádzali vnútornú rovnováhu, ktorá je podmienkou všetkého ostatného.
Ticho sa nekonzumuje, nepredáva, a preto naň nie sú reklamné kampane. Preto si musí každý sám overiť, že v šampóne šťastie nenájde nikdy, ale v tichu často.
... prosím vás – vypnite to rádio...

 

Peter Smolík

Impulz č.4/2005
Zverejnené so súhlasom Gabriely Smolíkovej 


Späť na rozhovory | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Raniero Cantalamessa
    Účinnosť krstu v Duchu Svätom v reaktivácii krstu spočíva v tomto: človek konečne prispieva vlastným podielom -- menovite, robí rozhodnutie viery, pripravený pokáním, ktoré umožňuje slobodné Božie konanie a prúdenie všetkej Jeho sily. Je to ako keď zapojíte zástrčku a zapne sa svetlo. Boží dar je konečne „nespútaný“ a Duchu je umožnené rozlievať sa ako vôňa v kresťanskom živote.
    2017-08-24
  • Elias Vella
    Ľudia sa často pýtajú, prečo diabol niekoho napadá. Diabol predovšetkým napadá všetkých. Napadol tiež Ježiša a ja tvrdím, že čím viac sme prešli v našej duchovnej púti, tým viac na nás zlý duch útočí. Nemá záujem napadať niekoho, kto sa nachádza už na jeho strane. Keď už tam je, prečo by ho napadal. Pokiaľ človek ešte nezaujal stanovisko, ešte niekam kráča, býva častejšie napádaný.
    2017-07-31
  • International Catholic Charismatic Renewal Services
    V niektorých prípadoch Ježiš uzdravuje z vlastnej iniciatívy. Avšak najčastejšie sa uzdravenia udejú ako odpoveď na prosbu samotného chorého alebo jeho priateľa alebo príbuzného. Niekedy Ježiš uzdravuje iba slovom, inokedy symbolickým gestom alebo použitím vtedy známych terapeutických prostriedkov ako je slina alebo hlina. Pán bez výnimky stretáva s hlbokým súcitom chorých a trpiacich, ktorí k nemu prichádzajú, kamkoľvek ide (Mt 14, 14).
    2017-07-26
  • Peter Hocken
    Pán si z piatka na sobotu ráno 10.06.2017 povolal k sebe velikána, pátra Petra Hockena. Vo svojich 85 nedožitých narodeninách bol Božím služobníkom, priateľom a kňazom, ktorý do posledného dychu s radosťou slúžil Božiemu telu po celom svete. Pán ho obdaril mimoriadnym intelektom a múdrosťou spolu so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom aj schopnosťou odborne a zrozumiteľne popísať teologickú a duchovnú skúsenosť, ktorá sa deje v Cirkvi osobitne po II. Vatikánskom koncile.
    2017-06-11
  • Marek Nikolov
    Túžime ešte viac inšpirovať ľudí pre Pána. Túžime, aby jeho deti neboli iba konvertiti, žijúci vieru pre seba, ale skutoční učeníci a jeho priatelia, ktorí idú do celého sveta a zvestujú radosť evanjelia. Ak Ti horí srdce pre Krista a chcel by si mu slúžiť, ponúkame Ti pridať sa k nám.
    2017-05-22

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.