Photo - Kaka

Kaka

Potrebujem Ježiša každý deň môjho života. Ježiš mi hovorí v Biblii, že bez neho nemôžem urobiť nič. Mám dnes dar a schopnosti hrať futbal, pretože mi to dal Boh.

Photo - Ivona Škvorcová

Ivona Škvorcová

Jedna malá „gulička“, ktorú som si náhodne našla na krku, zmenila nielen moje plány, ale i život. Treba ju vyoperovať - bolo odporúčanie mojej lekárky. Vraj len bežná operácia, o nič nejde. V nemocnici som strávila tri dni a s pokojom a úplnou bezstarostnosťou som tri týždne čakala na výsledky z biopsie. Ako 22-ročnú vysokoškoláčku plnú života a energie, ma ani len nenapadlo, že by mohlo ísť o niečo vážne. 22. 2. 2006 zneli slová lekára: „Je to pozitívne“. Ani som presne nechápala, čo to znamená. Šok, ktorý otriasol celou mojou rodinou - RAKOVINA. Bola som zmätená, mala som kopec otázok a obáv.

Photo - Katarína Kuchtová

Katarína Kuchtová

Modlila som sa a prosila Pána o záchranu nášho Šimonka. Prišli sme do nemocnice a lekár mu nameral tep 300 - to je na kolaps a smrť.

Photo - Augustín Ugróczy

Augustín Ugróczy

Ahojte chlapci, mládenci, muži, mudrci, odpadlíci, vagabundi, hľadači pokladov, drakobijci, kávičkári, hudobníci, načúvači, jedným slovom UČENÍCI. Takýmto oslovením na úvod mailu zvolávam mojich chlapcov na pravidelné mesačné stretká s názvom PAJTA.

Photo - Elias Vella

Elias Vella

Keď som bol profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje.

Photo - Matej Tóth

Matej Tóth

Aj keď mám krásny a šťastný život, nie vždy bolo všetko ružové a ideálne, ale ja sa riadim heslom, že všetko zlé je na niečo dobré a Pán Boh má svoj plán. Preto sa snažím nájsť vo všetkom a všetkých ľuďoch hlavne to dobré.

Photo - James Manjackal

James Manjackal

... položil ruky na moju hlavu a začal sa modliť: „Nebeský Otče, pošli teraz svojho Syna Ježiša do choroby tuberkulózy, ľadvinových kameňov a infekcie, ktorými trpí tento kňaz a úplne uzdrav jeho telo aj dušu.“ Vtedy som si pomyslel, že asi videl moju zdravotnú kartu, kde sú opísané moje zdravotné problémy!

Photo - Katarína Randová

Katarína Randová

Pred rokom mi vyšli nedobré výsledky na HPV vírus, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Keďže to nebolo veľmi vážne, čakali sme na ďalšie stery. Ich výsledky boli opäť horšie ako predtým. A takto sa to opakovalo ešte raz. Výsledky sa zhoršili, dokonca výsledky na rakovinové bunky vyšli všetky pozitívne. Mne sa vtedy zrútil svet.

Photo - Peter Slaný

Peter Slaný

Začal som pravidelne huliť trávu. Už v trinástich som fajčil trávu denne. Chodil som do školy nahúlený. Cez prestávky som si tiež občas zahulil. V tej dobe som opovrhoval tvrdými drogami. Myslel som si, že nikdy nebudem feťák. Onedlho som vyskúšal durmán, LSD, extázu... V štrnástich som vyskúšal Piko (pervitín).

Photo - Róbert Slamka

Róbert Slamka

Viem čo je rakovina. Môj ocko zomrel na rakovinu, aj starý ocko zomrel na rakovinu a tak viem čo to znamená, keď niekto povie máš zhubný nádor! A tak som si povedal, idem zomrieť.

Photo - Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Mudr. Silvester Krčméry CSc.

Ak teda za to, čo som robil, to jest za dobro, pravdu a Krista mám byť trestaný, vtedy nechcem ani menší trest, ale radšej väčší trest a bol by som najšťastnejší, keby som mohol za Krista i zomrieť, hoci viem, že tak veľkej milosti nie som hodný.

Photo - Jozef Červeňák

Jozef Červeňák

V novembri toho roku 2002 na Sviatok všetkých svätých som sa vracal z cintorína domov. Ako som tak kráčal, vo svojom srdci som vnímal hlas, ktorý mi hovoril: „Ona bude tvojou ženou“.

Photo - Liu Žen jing - (brat Yun)

Liu Žen jing - (brat Yun)

Podzemná Cirkev v Číne čelí krutému prenasledovaniu aj v dnešných dňoch. Yun tvrdí, že aj vďaka prebiehajúcemu vyše 30 ročnému prenasledovaniu, utrpeniu a mučeniu sú dnes veriaci čínskej podzemnej Cirkvi pripravení v moslimskom, hinduistickom a budhistickom svete obetovať svoj život za Ježiša Krista a ohlasovanie Jeho Evanjelia.

Photo - MUDr. Emília Vlčková

MUDr. Emília Vlčková

Príbeh exhomeopata: Dcére som vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali antibiotiká. Mne po podaní homeopatika na druhý deň zmizla bradavica.

Photo - Vlado Žák

Vlado Žák

Vedel som o Bohu, ale nepoznal som Ho. Videl som Boha len ako prísneho sudcu, ku ktorému som bol viac viazaný akýmsi strachom, než čímkoľvek iným. Teraz už viem ako veľmi som sa mýlil.

Photo - Alžbeta Šimová

Alžbeta Šimová

Keď po operácii prišli výsledky a potvrdil sa karcinogénny nádor, potrebovala som ísť pred Eucharistického Krista.

Photo - Dominik Dobrovodský

Dominik Dobrovodský

Áno, kosti sú mojím životným údelom. Narodil som sa so zlomeninou a od vtedy celé detstvo rok čo rok zlomeniny pri najmenších pádoch. Veľa času som strávil v nemocniciach, poznal utrpenie na vlastnej koži, ale videl trpieť aj druhých. Na druhej strane to bola pre mňa vysoká škola života. Bola to skúsenosť, že Boh je vždy pri mne, že ma nikdy neopustí. A tak sa postoj chvály stal (a stále znovu stáva) mojím prvým vyjadrením lásky k nemu.

Photo - Nick Vujicic

Nick Vujicic

som vďačný, že som sa pred 31 rokmi narodil bez rúk a nôh. Nebudem predstierať, že môj život je jednoduchý, ale skrze lásku mojich milovaných rodičov a viery v Boha som prekonal moje nešťastie a môj život je teraz naplnený radosťou a zmyslom.

Photo - Viera Prokopcová

Viera Prokopcová

Ak žehnáme Izraelu, požehnanie prichádza na nás samotných (Gn 12,3): „Požehnám tých, čo budú teba žehnať a zavrhnem tých, čo budú teba preklínať.“ Ak je v našom srdci alebo v rodine, u predkov prítomný antisemitizmus, alebo máme predsudky voči Židom, robili sme si vtipy na adresu Židov alebo Izraela, dopustili sme sa neprávosti voči Židom, ukrivdili sme, boli sme ľahostajní voči povolaniu židovského národa, atď ..., bránime požehnaniu, ktoré je nám prisľúbené v Gn 12.

Photo - Jozef Demjan

Jozef Demjan

V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.

Photo - Marek Nikolov

Marek Nikolov

Cieľom modlitbových zhromaždení s názvom „Ježiš uzdravuje“ (najbližšie v sobotu 14. októbra 2017) je zažiť, že Boh je láska. Láska, ktorá sa chce dávať a zjavovať svoje milosrdenstvo aj skrze uzdravenia, znamenia, divy a zázraky.

Photo - Katarína Kolčárová

Katarína Kolčárová

Začala som vnímať anjelov, ale neskôr aj duchov. Čo bolo strašné. Začala som pociťovať strach a aj depresiu som dostala. Bola som zmätená, nechápala som ako je to možné, že mi to ubližuje. Veď v tom predsa nemôže byť nič zlé. Videla som svoju kamarátku, ako zvláda s ľahkosťou život a keďže to bol veľmi dobrý človek, myslela som si, že je to v poriadku.

Photo - Rick Warren

Rick Warren

Ľudia sa ma pýtajú: Čo je zmyslom života? Ja odpovedám veľmi stručne a výstižne: život je prípravou na večnosť. Boli sme stvorení pre večnosť a Boh chce, aby sme boli s Ním v nebi.

Photo - Renáta Ocilková

Renáta Ocilková

Počas chemoterapií mi však vypadol menštruačný cyklus. Keď som sa na to asi po pol roku spýtala môjho gynekológa – onkológa, s veľkými obavami, ako zareagujem, mi povedal: „To je normálne. Vy už cyklus nikdy nedostanete.“

Photo - Anton Srholec

Anton Srholec

Viera a láska k Ježišovi a k jeho veci naplnila moje celé srdce a bol som ochotný za to položiť svoj život.

Photo - Denis Blaho

Denis Blaho

Veštil som a plnilo sa to, mával som jasnovidecké obrazy krátkodobej budúcnosti, ktoré sa tiež plnili. Kresťanstvom som pohŕdal a veriacich ľudí alebo známych, ak neboli naozaj hlboko veriaci, som spochybňoval alebo dotiahol na nejaký budhistický seminár.

Photo - Bohuš Živčák

Bohuš Živčák

Napriek prenasledovaniu za komunizmu, alebo možno práve kvôli tomu, sa hľadanie Boha stalo pre mňa neustálym dobrodružstvom. Viac putovaním ako študovaním. Na strednej škole sa Boh začal približovať ešte dramatickejšie.

Photo - Veronika Barátová

Veronika Barátová

Spomienky na začiatok môjho návratu k Bohu sú pre mňa stále veľmi krásne a dôležité do dnešného dňa. Stalo sa tak počas môjho štúdia na vysokej škole, v dobách normalizačného komunizmu.

Photo - Dr. Gloria Polo

Dr. Gloria Polo

Aj mňa zasiahol blesk, vnikol do mňa cez ruku a spálil celé moje telo strašným spôsobom, zvnútra aj zvonku. Moje rebrá, brucho, podbruško, nohy aj pečeň boli zuhoľnatené. Moje ľadviny utrpeli silné popáleniny, tak isto pľúca a vaječníky.

Photo - P. Vojtech Kodet

P. Vojtech Kodet

Jádra křesťanství se začínám dotýkat v okamžiku, kdy pochopím, že Bůh je ten, který si mě zamiloval, a kdy to prožiji na vlastní kůži. Když pochopím a prožiji, že Bůh je ten, který mě hledá, a zakusím, že jsme se konečně setkali. Když pochopím a prožiji, že Bůh ke mně mluví, zaslechnu jeho hlas ve svém srdci a začnu ho poslouchat.

Photo - Oto Mádr

Oto Mádr

Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherý čas. „Jestliže mne pronásledovali, i vás budou pronásledovat.“ V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat.

Photo - Matka Tereza

Matka Tereza

Nie je dôležité to, čo robíme, ale koľko lásky do svojej činnosti vložíme. Robme malé veci s veľkou láskou.

Rozhovor - Peter Pollák
Riešenie Rómskej otázky

small_peterpollak.jpg

Bývalý poslanec NR SR a spolnomocnec pre riešenie Rómskej problematiky

„Som Róm. Vidieť to na mne na prvý pohľad. Som vysokoškolský pedagóg a zároveň pracujem aj ako manažér riadenia projektov, podporených Európskou úniou. Nerobím to pre peniaze, ale preto, že v týchto činnostiach nachádzam svoje uplatnenie a mám pocit, že za sebou nechávam výsledky, ktoré majú zmysel pre celú spoločnosť.” Týmito slovami sa prezentujete ako kandidát za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Mohli by ste rozpovedať svoj osobný príbeh, prečo chcete byť na Slovensku prínosom pre Rómov a aj pre celú spoločnosť?


Môj osobný príbeh je v zásade rovnako nudný ako životné príbehy mnohých vysokoškolsky vzdelaných nerómov, snáď len s tým rozdielom, že som vyrastal v rómskej osade, čím by som v podstate mohol vyvrátiť prvý mýtus o Rómoch a tým je, že z osady nikam cesta nevedie. Hoci podmienky v mnohých osadách sú naozaj obrovskou prekážkou pre vzdelávanie a ďalší kariérny rozvoj, veľmi nerád počujem, že sa nedá nič robiť. Takáto rezignovanosť je mi cudzia a práve to ma viedlo k občianskej angažovanosti a neskôr k politike.
A tu možno vyvrátiť druhý z obľúbených mýtov. Veľakrát som počul, že Rómovia, ak sa raz dostanú zo zlého prostredia, získajú vzdelanie a zlepšia svoje spoločenské postavenie, strácajú záujem o Rómov a rušia svoje kontakty. Myslím, že narastajúci počet Rómov, ktorých nájdeme v mimovládnych organizáciách, na školách a obecných zastupiteľstvách mýty vyvracia. Na kandidátke našej strany aj na kandidátkach ďalších strán nájdete viacerých Rómov a to ma veľmi teší.


V cieľoch Vášho hnutia sa v anamnéze rómskeho problému uvádza, že „za dnešný stav je rovnako zodpovedná komunita, ako aj štát. Nie je to však problém etnický, ale problém pasce chudoby koncentrovanej v segregovaných osadách a lokalitách a prenášanie ich statusu na ďalšiu novú generáciu.” Ako vzniklo to, čo sa na Slovensku nazýva „rómsky problém”, čo ho udržuje a aké riešenia ponúkate?


Ak by som sa mal vyhnúť zložitým historickým úvahám, označil by som cestu k súčasnému stavu, v ktorom sa rómske komunity nachádzajú, ako „sériu nevydarených experimentov s katastrofálnymi dôsledkami”. Už za čias Márie Terézie prišli prvé pokusy o sociálne inžinierstvo a tie sa v nadchádzajúcich rokoch vždy len zamieňali za nové. Rómovia sa sami za dedinami neusadili, niekto ich tam vysťahoval. Niekto im zakázal kočovať. Niekto ich zabíjal. Niekto ich sťahoval zo Slovenska na Moravu a do Čiech. Niekto ich nasťahoval na Luník IX. Niekto im vytvoril oddelené školy a triedy. Nič z toho si Rómovia sami nevymysleli, vždy išlo len o ďalšie experimenty.
Dnes sa musíme zamyslieť, či budeme skúšať ďalšie experimenty. V posledných rokoch sme ich počuli niekoľko – od Ficových internátnych škôl pre Rómov cez Slotov samostatných rómsky štát až po e-pay karty pani Nicholsonovej. Už by sme s tým mali prestať. A to je možno to najsprávnejšie, lebo ja si osobne myslím, že problémy Rómov nespočívajú až tak v tom, že by sme mali niečo robiť navyše, ale skôr v tom, že robíme isté zbytočné kroky. Napríklad otázke bývania nepotrebujeme stavať ďalšie sociálne bývanie a investovať do toho, aby Rómovia alebo iné skupiny žili naďalej v závislosti na sociálnom bývaní. Dnes podpisujú obce s nájomcami sociálnych bytov zmluvu na 30 rokov! Kde je snaha postaviť sa na vlastné nohy? My musíme hľadať riešenia, ktoré sú dlhodobé a nebudú vyžadovať nekonečné investície zo strany štátu.
Opatrenia, ktoré navrhujeme a budeme presadzovať, sú postavené práve na tomto princípe. Budeme sa snažiť minimalizovať vstupy štátu. Ak by som mal zostať u bývania, pokúsime sa nájsť bariéry v prístupe obyvateľov osád ku komerčnému bývaniu a keď tieto nájdeme, budeme investovať do ich odstránenia. Ak zistíme, že problém je v nezamestnanosti, čo je dosť možné, zameriame sa predovšetkým na posilnenie pracovného trhu. Ak zistíme, že jediným problémom sú nevysporiadané pozemky, pokúsime sa nájsť riešenie. Kandidáti niektorých strán v súčasnosti vo svojich kampaniach ukazujú ako budú búrať nevysporiadané stavby v osadách, no voliči by sa mali pýtať čo sa týmto dosiahne. Aktívna tvorba bezdomovectva určite nie je riešením.
Náš program obsahuje mnohé hrubé návrhy na opatrenia, ktorým by sme sa radi venovali. Nie sú však ešte vo finálnej podobe a vyžadujú si ďalšie plánovanie. Tak ako filozofia hnutia aj jeho program je založený na dohode o základných princípoch. Ak tie budú fungovať, detaily už necháme odborníkom z jednotlivých oblastí. Nateraz je tým najzákladnejším princípom efektívnosť vynaložených prostriedkov. Experimenty si už nemôžeme dovoliť.
S minimalizovaním vstupu štátu a s efektívnosťou vynaložených prostriedkov v podpore Rómom bude určite súhlasiť aj väčšina majoritného obyvateľstva.

Čo Vás osobne motivovalo k tomu, že ste ako chlapec z rómskej osady zatúžili žiť inak, začali ste študovať a myslieť inak ako všetci blízky z osady? Nespočíva tajomstvo riešenia rómskej problematiky vo vnútornej motivácii Rómov, žiť inak a ak je to tak, ako inšpirovať touto motiváciou väčšinu Rómov žijúcich nielen v osadách?


Občas to už aj mne samotnému znie ako prázdne klišé, ale začlenenie Rómov do spoločnosti, do bežného vzdelávacieho systému, na pracovný trh, je prínosom pre všetkých. Keď už kašleme na ľudský rozmer, poďme to urobiť aspoň pre svoje peňaženky či preto, aby sme ušetrili čo najviac.
V mojej osobnej motivácii k akademickej kariére zohralo rolu množstvo náhod a moje odhodlanie, no pokiaľ ide o všeobecnú motiváciu Rómov zlepšiť svoje životné podmienky, či už žijú v osadách, alebo nie, základným princípom je predpokladaná šanca na úspech. Aj mne samotnému sa ťažko motivuje mladých Rómov k snaživosti, ku vzdelaní ak ich šance na uplatnenie nie sú dostačujúce. Mám doktorát, som vysokoškolský pedagóg, no pod mojimi vyjadreniami v médiách sa diskutuje o tom, že som „smradľavý cigán”. Nehovoriac o praktických dopadoch nálepky „rómstva”. Medzi Rómami je množstvo absolventov vysokých škôl, stredných škôl a odborných učilíšť, ktorí sú bez práce. Aj pre nerómov je často problematické nájsť uplatnenie bez praxe a nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že keď už si má zamestnávateľ vybrať medzi dvomi absolventmi bez praxe, tak asi bude vyberať toho nerómskeho.
Často počujem, že Rómom sa nechce pracovať. Ak by sme mali nedostatok pracovnej sily a museli dovážať cudzincov len preto, lebo Rómovia by prácu odmietali, tak to pochopím. No v dnešnom stave, keď je všeobecne nedostatok pracovných miest a navyše panuje na trhu práce silný odpor voči zamestnávaniu Rómov, nemôže byť na tvrdeniach o lenivosti Rómov veľa pravdy. Ako príklad môjho tvrdenia môžem uviesť napríklad bezproblémové uplatnenie sa Rómov z osád zo Spiša na anglickom pracovnom trhu.
Na Slovensku máme ľudí, ktorí motivujú Rómov k úplnej zmene životného štýlu. Napríklad Pastor Emil Adam (viac info tu), ktorý je sám Róm prišiel k Rómom na východe Slovenska s posolstvom Ježiša Krista. Mnohí Rómovia, ktorí vydali svoj život Kristovi, vydávajú svedectvo o tom, že kradli, vydierali, opíjali sa a konali zle. Dnes robia pokánie a od základu zmenili svoj život. (Príklad tu: zemiaky už nekradneme). Ako vnímate možnosť riešenia rómskeho problému skrze prijatia ponuky Evanjelia Rómami?
Práca Emila Adama, ale napríklad aj Saleziánov Dona Bosca pracujúcich na bardejovskej Poštárke, je skvelým príkladom, že zmena v živote ľudí na okraji spoločnosti vyžaduje viac, alebo dokonca menej, než len peniaze. Ak postavíme pre Rómov nové nájomné byty niekde na okraji mesta, nemôžeme hovoriť o snahách o začlenenie. V minulosti mali medzi Rómami veľký úspech svedkovia Jehovovi, lebo na rozdiel od ostatných cirkví a náboženských spoločností chodili medzi nich. Dnes začleňujú Rómov medzi seba aj iní a je to tak správne. Žiaľ stále existujú kostoly, v ktorých sa Rómovia cítia ako neželaní hostia.
Ľahko by bolo povedať, že Rómovia sa skrze vieru naučili žiť a prijať pravidlá. Ja si osobne skôr myslím, že mnohí sa prvý raz ocitli v spoločnosti, kde sa vyplatilo konať podľa pravidiel, ale to by som špekuloval. Z týchto náboženských iniciatív mám ale radosť. Hranica medzi občianskym aktivizmom a náboženským hnutím bola veľmi tenká aj v USA, kde práve kazateľ Martin Luther King prostredníctvom náboženstva viedol ľudí k lepšej budúcnosti a participácii.
Celé Slovensko pozná príbeh rodiny Dobrovodských z Malaciek, kde „nelegálne prisťahovaní susedia – Rómovia”, urobili svojim správaním a konaním tejto rodine zo života peklo. Vyhrážky, psychický teror, špina, smrad, hluk a dom Dobrovodských obhádzaný fekáliami svojich susedov sú jedným z príkladov, ktorý môže motivovať ďalších „Harmanov so slúchadlami”, aby vzali spravodlivosť do svojich rúk. Osobne som ešte nepočul Róma, ktorý by sa verejne postavil na stranu tejto rodiny. Aký je Váš názor na príbeh Dobrovodských?
Áno, celé Slovensko má pocit, že ten príbeh pozná, no neviem, či ho pozná skutočne. Ja ho nepoznám a nerád by som trepal na základe reportáží z médií, ktoré hľadajú senzáciu. Vo všeobecnosti ale môžeme povedať, že tento problém dostáva úplne zbytočne etnický rozmer. Problémy v spolunažívaní môže mať aj Róm s Rómom, Slovák so Slovákom, alebo Maďar s Maďarom. Je to podobné ako keď Róm napadne neróma a extrémisti zorganizujú pochod proti kriminalite. Ja by som rád videl ľudí v uliciach, keď vodič zrazí dieťa, bez ohľadu na to akej národnosti vodič a dieťa boli. Nech demonštrujú za zníženie rýchlosti, za umiestnenie spomaľovačov, za lepšie osvetlenie ulice. Ale fakt, že takéto protesty sa organizujú vždy len keď niečo spácha Róm, jasne poukazuje na to, že ide len o snahu vytĺcť politické body z protirómskych nálad. Takzvanému rómskemu problému najviac škodí populizmus a politická vypočítavosť, ktorou niektorí zneužívajú ľudí, aby ich získali na svoju stranu. Smutné na tomto populizme je to, že mnohokrát práve tí istí politici, ktorí pred každými voľbami hovoria stále to iste, nič v priebehu svojej politickej pôsobnosti s rómskou problematikou neurobili.
Martin Luther King, baptistický kazateľ, bojovník za ľudské práva a rasovú rovnosť mal sen o spoločnosti, kde si budú bieli a čierni ľudia vo všetkom rovní. Za svoj sen zaplatil životom. Jeho sen sa však naplnil. Aký sen snívate Vy o riešení rómskej problematiky na Slovensku?
Aj keď situáciu v dodržiavaní ľudských práv USA nemôžeme isto považovať za ideálnu, americké občianske hnutie v 60. rokoch ja vnímam ako svoj vzor. Dnes je bežné stretnúť príslušníkov menšín v mnohých krajinách na rôznych pozíciách až po prezidenta krajiny. To je v podstate aj môj sen. Chcem vidieť rómskych poslancov a poslankyne venovať sa napríklad témam životného prostredia, alebo informatizácie spoločnosti. Chcem stretávať Rómov na stavebných úradoch a kupovať auto v autosalóne, ktorý bude vlastniť Róm. Bolo by fajn, ak by Rómovia nemuseli stále riešiť len diskrimináciu Rómov. Mojim momentálnym snom je nateraz, aby rómske deti už nikdy nezažili vo svojom živote napríklad to, že ich vyhodia alebo neobslúžia v reštaurácii len preto, že sú Rómovia.
Prečo by Vás mali ľudia krúžkovať (č.8 – OĽaNO) v najbližších parlamentných voľbách? Čo by ste chceli do politiky priniesť a čo by ste chceli dosiahnuť?
Myslím, že veľkú časť mojej filozofie som už odhalil v predchádzajúcich odpovediach. Trávim veľa času aktívnou kampaňou založenou na priamej komunikácii. Tém, ktoré s voličmi rozoberám je nespočetne veľa, no to, čo ich všetky spája je snaha problémy riešiť, nie prehlbovať. Ak sa v súkromí dostanete do dlhov, snažíte sa ich postupne splácať. Nesplatíte ich na druhý deň, no chcete ich postupne znižovať. Toto by som chcel dostať do politiky a takzvanej rómskej problematiky.
Ak by sa mi v politike podarilo presadiť povinné vyhodnocovanie využívania verejných financií a nutnosť upravovať ďalšie kroky v tomto duchu, dosiahli by sme veľmi veľa. Každý krok musíme robiť s tým, aby sa pomyselné dlhy znižovali. Dnešné experimentovanie je obrovskou záťažou pre už beztak kritickú situáciu vo verejných financiách. Napríklad namiesto populistických riešení o znižovaní sociálnych dávok je dôležité sa zamerať na podporu zamestnávania a podnikania, aby ľudia nemuseli dávky poberať vôbec. Chcem do politiky vniesť zdravý rozum, ktorý vo vzťahu k riešeniu problémov Rómov chýba.
Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Späť na rozhovory | Zdieľaj na Facebooku | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium

Dobré správy

  • Patrik Daniška
    Chlap má byť chlap! Má hrať férovo vo futbale aj v živote. Ak je v náročnej situácii, má zabrať a neutiecť ako zbabelec. Hľadáme preto partie chalanov/mužov, ktorí hrávajú futbal, a mali by záujem spojiť futbal s pro-life osvetou. Ak sa Vás to týka, toto je výzva do akcie!
    2017-11-09
  • Ľuboš Štofko
    „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10,25-37)
    2017-10-26
  • Ľuboš Štofko
    Všimli sme si, že aj Ježiš očakáva našu osobnú lásku k Nemu? Alebo pre našu predstavu o nezištnosti Jeho lásky máme sklon túto potrebu opomínať a sústrediť sa na to, že Bohu postačí, ak sa budeme snažiť odpúšťať blížnym a dávať almužny. Veď Ježiš je v každom z nich a láska voči ním je prejavom lásky voči Nemu!
    2017-10-17
  • Milada Passerini
    Pomáhame v prvom rade konkrétnym osobám ako osamelým matkám s dieťaťom, vdovám s deťmi, mnohopočetným rodinám, týranám ženám, detským domovom, ľuďom v krízových centrách, v azylových domoch i v zariadeniach napr. pre psychicky či fyzicky chorých a napokon v centrách pre ľudí bez domova.
    2017-10-06
  • Ľuboš Štofko
    Napriek tomu, že ide o takmer najbežnejšiu modlitbu v repertoári mojich a azda aj vašich modlitieb, Otčenášu som rozumel veľmi málo. S výnimkou úvodu - oslovenia: „Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ sa mi ostatné formulácie prosieb javili štylisticky dosť nelogické a nedávali mi jasný zmysel.
    2017-10-04

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.