Dobré správy

  • Leo Jozef Suenens
    príliš veľa kresťanov, ak nie väčšina, prijíma Kristov prísľub o prebývaní Ducha v nich intelektuálne, ale neprijíma tento prísľub cez zážitok skúsenosti. Potom sa tento prísľub stáva bezvýznamný a znova a znova sa natíska otázka: Ako mám “vedieť,“ že Duch Svätý prebýva vo mne?
    2018-04-19
  • 2% pre mojpríbeh.sk
    Boli by sme radi, keby skúsení redaktori, ktorí majú výborné referencie a potenciál, posunuli evanjelizačnú stránku mojpribeh.sk, a tým aj náš spôsob ohlasovania Evanjelia, na novú úroveň.
    2018-03-09
  • Petr Jašek
    Moje situace byla velmi podobná: také jsem přišel z místa radosti v Pánu, kde jsem mohl zvěstovat evangelium svým spoluvězňům a mnohé z nich vést ke Kristu. Čas, kdy jsem byl ponižován a urážen, bit a mučen islamisty, byl zastíněn časem mé kazatelské služby ve věznici Al-Houda. Moje radost byla tak zřejmá a vyzařující, že se mnozí novináři po mém návratu divili a nechtěli věřit, že se mnou bylo tak zle v Súdánu zacházeno.
    2018-03-07
  • Marek Nikolov
    Si otvorený na nové priateľstvá a spoluprácu? Si pripravený dávať a prijímať povzbudenie? Ak si pripravený nielen dobro prijať, ale sa aj aktívne podieľať na jeho šírení a sprostredkovaní druhým ľuďom, tak nesmieš na našom stretnutí mužov chýbať.
    2018-02-06
  • Igor Ábel
    Zo všetkých izraelských bojovníkov mal iba jeden odvahu. Zabudnutý pastierko, čo doniesol jedlo jeho bratom a prišiel pozrieť, ako vyzerá boj. Všetci zbadali potopu v Goliášovi, ale iba jeden nemal strach. Keby som bol kráľom, dovolil by som to? Nebál by som sa hanby a porážky? Sme slabí muži, a nevieme kde máme prak aj kamene. Pýtajme si chlapské túžby a odvahu. Ak nevieme kde začať, spýtajme sa našich manželiek, či sú spokojné v bezpečí doma. Alebo či dokážu byť v bezpečí u Boha, ale pritom aj v nebezpečnom boji s nami?
    2018-01-24

Video

Zaujímavá a výpovedná skúsenosť západoeurópskeho muža s hinduizmom, budhizmom, jógou, ezoterikou a okultizmom.


Príbeh bývalého teroristu, ktorý dnes spája etniká a kmene.
Stephen Lungu


Hudobníčka Lacey Sturm, bývalá speváčka kapely Flyleaf, bola presvedčenou ateistkou a mala v úmysle vziať si život... ale zrazu sa všetko zmenilo.


"A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." (Mt 18, 34-35)


Všetci sme súčasťou veľkého príbehu. Veľký príbeh sveta tvoria minulé a aktuálne životné príbehy jednotlivých ľudí. Portál mojpribeh.sk je zameraný na najdôležitejší moment príbehu sveta a jednotlivca a tým je osobné stretnutie človeka s Bohom.

Rozhovor - Ján Košturiak
Spoločnosť nezmeníme rečami, ale činmi

small_small_small_photo_kosturiakx.JPG

Profesor

Spoločnosť nezmeníme rečami, ale činmi – rozhovor s Prof. Jánom Košturiakom

Pán profesor, ste prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia. Robíte poradcu a kauča v oblasti inovácií, strategického manažmentu, organizácie podniku a priemyselného inžinierstva. Ste autorom a spoluautorom viacerých odborných kníh. Publikujete a prednášate na Slovensku, v Českej republike, v USA, Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Holandsku, Poľsku a v ďalších krajinách. Čo Vás motivuje k toľkej činnosti?
Táto práca je pestrá a zaujímavá. Aj keď precestujem veľa kilometrov, stretávam mnoho zaujímavých ľudí a riešim rôzne problémy, čím sa aj ja neustále učím nové veci. To je zaujímavé. Písanie považujem za dôležitú súčasť každej duševnej práce, lebo núti človeka jasne formulovať svoje myšlienky a vždy ma potešia aj reakcie od čitateľov. Niektoré prednášky alebo publikácie v zahraničí sú pre autora aj určitou výzvou alebo métou, podobne ako u športovcov účasť na súťažiach. Najdlhšie prednášam v Nemecku, bude to už 20 rokov a okrem tréningu jazyka je to aj dobrý kontakt s inou kultúrou a systémom vzdelávania. U nemeckých študentov sa stretávam s vyššou samostatnosťou, precíznosťou a disciplínou a je u nich minimálna snaha podvádzať alebo odpisovať pri testoch alebo projektoch. V posledných rokoch pracujem veľa s firmami, ktoré majú slovenských a českých majiteľov a v tejto práci vidím hlbší význam, ako iba zarábanie peňazí – potrebujeme domáce firmy, ktoré vedia expandovať do zahraničia a budú u nás dlhodobo pôsobiť.

Už nejaký čas zvyknem čítať Vaše články či už v trende, alebo na stránke Vašej spoločnosti a po prečítaní vždy poviem „výborné”. Manželka mi pod stromček darovala Vašu najnovšiu knihu – Úvahy o podnikaní. Po prečítaní tejto knihy všetkým vo svojom okolí hovorím, že ak by sme na Slovensku žili podľa princípov, ktoré uvádzate vo svojej knihe, boli by sme jedným z najprosperujúcejších štátov sveta. Skúsite nám v krátkosti povedať, akú ekonomicko-spoločenskú víziu vlastne ponúkate?


Označenie ekonomicko-spoločenská vízia sa mi zdá trochu nadnesené, ale pokúsim sa veľmi zjednodušenie odpovedať. Mnohé ekonomické riešenia, ktoré sledujem v médiách, mi pripomínajú primitívne technokraticko – účtovnícke hry s daňami a odvodmi. Hľadajú sa riešenia ako vybrať do štátu peniaze a rozdeľovať ich, ale nerieši sa podstata – vytváranie bohatstva. Mnohí politici a ekonómovia, ktorí bojujú proti kríze, nedokážu rozpoznať, že prebiehajúci proces je predovšetkým transformačný proces, ktorý zásadne zmení štruktúru priemyslu, služieb i mapu sveta. Takže namiesto boja s krízou by sme mali využiť transformačný proces vo svoj prospech. Riešenia, ktoré dotáciami lákajú zahraničných investorov sú podobné ako stavanie zbrojoviek s ruskými generálmi. Nezmyslom sú aj pokusy vytvárania pracovných miest a rastu štátnymi investíciami, pretože štát nemá dosť peňazí ani na svoj základný chod a dlhodobo je to neudržateľný stav. Čína dnes rastie hlavne vďaka štátnym investíciám do infraštruktúry a všetci si kladú otázku dokedy. V ekonomike sme sa dostali do novej situácie – transformácie vždy znamenali presun pracovných síl z jedného odvetvia do druhého. Takto v minulosti prešli pracovné miesta z poľnohospodárstva do priemyslu, alebo po vojne z priemyslu do služieb. Dnes vo vyspelých štátoch zamestnáva poľnohospodárstvo iba niekoľko percent ľudí, podobné je to v priemysle a v posledných rokoch klesá aj zamestnanosť v službách. Je to dôsledok automatizácie, self – servisu a vylučovania zbytočných medzičlánkov z hodnototvorného reťazca. Záver – neexistuje sektor, ktorý by ľudí vytlačených z poľnohospodárstva, priemyslu a služieb zamestnal. Môže ich zamestnať iba štát (nezamestnaných môžeme považovať za zamestnancov štátu) – ale štáty nie sú schopné tieto náklady financovať. Vznikajú však zaujímavé procesy – kolokácie, lokálnych sietí výroby a služieb. Myslím si, že je dôležité, aby sme na Slovensku rozvíjali schopnosť človeka rozvíjať svoj talent, schopnosť samostatne rozmýšľať a podnikať. Už deti na školách by sa mali učiť logiku, analýzu a vyhodnocovanie informácii a základy podnikania. Myslím si, že v budúcnosti si budú ľudia vytvárať zamestnanie sami, lebo ani medzinárodné firmy, ani štát im ho nevytvoria. Ľudia budú potrebovať viac kreativity, inovácií a samostatnosti. Dnes sú technológie, že nie je potrebné stavať obrovské fabriky a prevážať tovar po celej Európe. Myslím si, že kolokácia je veľkou šancou pre Slovensko – produkovať domáce kvalitné potraviny a produkty, zapájať sa do medzinárodných výskumných a vývojových sietí a vytvárať u nás inovácie a prototypy nových riešení. Mnohé takéto procesy už prebiehajú a verím, že budú zosilňovať. Slovensko zatiaľ nemá svoju víziu ani stratégiu – sme príveskom nemeckej ekonomiky a iba sa modlíme, aby sa Nemecku darilo a nechali nám tu vyrábať niektoré svoje výrobky. Treba si však uvedomiť, že Nemecko je nastavené na export a okolo 70% nemeckého vývozu smeruje do EU. Problémy v EU sa teda bytostne dotýkajú tejto krajiny a pri poklese objednávok sa väčšinou redukujú dodávatelia zo zahraničia a zachraňujú sa domáce firmy. Myslím si, že potrebujeme na Slovensku rozvíjať produkty a služby, ktorým sa globálne nebude dať konkurovať. Číňan nedokáže na Slovensko voziť voňavé a čerstvé paradajky, ani dovážať na Slovensko špičkové dizajnérske riešenia šité na mieru pre lokálneho zákazníka. Toto je však téma na oveľa širšiu diskusiu. Musíme radikálne zmeniť školstvo, ktoré je v katastrofálnom stave a príčina určite nie je v nedostatku peňazí, ako to vykresľujú mnohí akademickí funkcionári.


Vaša ekonomicko-spoločenská vízia podľa môjho názoru ďaleko presahuje ekonomickú víziu Ivana Mikloša a Richarda Sulíka. Čo plánujete podniknúť preto, aby ste Vašu víziu spopularizovali na celom Slovensku?


Nemyslím si, že niečo treba popularizovať. Rečami, strategickými plánmi, víziami a článkami v novinách sa svet nezmení. Potrebujeme akciu, čin, nie slová. Takže jediné čo môžem robiť pre „popularizáciu” je to čo robím – každý deň sedím s majiteľom nejakej firmy a hľadáme spoločne nové príležitosti, inovujeme a pripravujeme pracovníkov firmy na nové časy. Nie je čas na zbytočné reči a spisovanie dokumentov, svet ide dopredu veľmi rýchlo a žiadne európske summity, biele alebo zelené knihy nič neriešia. Ale vedel by som si predstaviť aj systémové zmeny – sedeli sme nedávno s priateľmi v Bratislave a rozoberali sme koncept nového typu vzdelávania, prepojenia techniky a humanitných vied, rozvoj kreativity, inovácii a podnikania na Podnikateľskej univerzite, ktorú síce pomaly rozbiehame, ale urýchlenie tohto procesu by bolo užitočné.


Vrcholní politici pred voľbami opakujú mantru, že ich strany ponúkajú odborníkov. Odbornosť je veľmi dôležitá, avšak odbornosť bez ľudského charakteru prináša vulgárnych generálnych prokurátorov, šéfa najvyššieho súdu, ktorý má dôverné vzťahy s drogovými barónmi, príbeh právnika, ktorý sa stal premiérom a ktorého jemu podozrivo podobný hlas nezákonne prepiera 75 miliónov korún na financovanie politickej strany. Kto mal vo Vašom živote najväčší vplyv na budovanie Vášho charakteru a prečo?


Nebudem komentovať charakter iných ľudí ani môj. Som veriaci človek a v každom druhom človeku hľadám to dobré, ktoré do nás vložil Boh. Každý z nás má však aj svoju tienistú stránku a denne je konfrontovaný s rôznymi pokušeniami. Nepáčia sa mi korupčné kauzy, ale neviem, za akých okolností sa do toho ľudia zamotali. Poznal som komunistov a poznám aj mnohých súčasných politikov, a mnohí z nich si úprimne mysleli, že konajú dobro aj keď robili zlé veci. O svojich dobrých zámeroch boli určite presvedčení aj Napoleon, Hitler alebo Stalin. Myslím si, že každý z nás má možnosť vplývať hlavne na seba na svoje okolie a meniť ho – k lepšiemu alebo k horšiemu. U nás ľudia veľa nadávajú, ale málo robia. V politike sú ľudia, ktorí dostali od nás mandát. Ak ich chceme vymeniť, tak sa im treba postaviť na odpor a vymeniť ich. Typické slovenské riešenie – nadávanie v krčme nestačí.


Za OĽaNO sa do parlamentu môže odhadom dostať 15 až 20 poslancov. Ktoré z osobností OĽaNO by medzi prekrúžkovanými nemali v parlamente podľa Vás chýbať a prečo?


Keď ma oslovili Igor Matovič s Martinom Mojžišom, tak som nebol rozhodnutý prijať túto ponuku. Oboch menovaných však považujem za poctivých chlapov, ktorých budem krúžkovať. Keď som videl kandidátku, bol som prekvapený a povedal som si to, čo mi hovoria mnohí priatelia – škoda, že sa dajú krúžkovať iba štyria ľudia. Našiel som na kandidátke výborných ľudí, ktorí dokázali vo svojich profesiách vyniknúť a považujem za statočnosť, že našli odvahu postaviť sa pred verejnosť a nechať sa možno aj zosmiešňovať zo strany politických strán a rôznych politológov a analytikov. Môžu nás označovať za guľáš alebo šašov, ale my kandidujeme ako nezávislí ľudia. Ja považujem politické strany za obdobu organizovaných zločineckých skupín. Veď oni nezastupujú občanov, dokonca ani svoju ideológiu, ktorú zneužívajú v názve strany – zastupujú iba svoje strany a za nimi stojacich akcionárov. Rozumiem ich nervozite a vyjadreniam o neriadených strelách v parlamente. Oni sú dobre riadené automaty na stláčanie gombíkov a samostatne rozmýšľajúci ľudia, ktorí sa nenechajú korumpovať, im túto hru môžu pokaziť.


Na Slovensku rezonujú v spoločnosti témy ako korupcia, bezcharakternosť niektorých sudcov, politikov, lekárov, zlo akoby dnes vyhrávalo nad dobrom a prestávame dúfať, že je možné žiť lepšie a inak. Čo je podľa Vás dnes najväčšou výzvou pre Slovensko a ako je možné tento marazmus v spoločnosti zmeniť?


Ako katolík by som mohol povedať, že žiť podľa Desatora. Väčšina ľudí na svete však vie, čo je dobré a zlé, ale majú problém s dodržiavaním toho dobrého. Dodržiavanie dobrých vecí si vyžaduje viac úsilia a disciplíny, ako podľahnutie pokušeniam a zlozvykom. Chcem teda povedať, že nestačí apelovať na morálne správanie sa ľudí, ale treba vytvoriť systém. V podnikoch sa dnes presadzujú takzvané chybuvzdorné systémy, ktoré zabránia pracovníkovi na montážnej linke vyrobiť nepodarok. Dnes máme technické možnosti, ako zabrániť daňovým únikom, fiktívnym faktúram, predražovaniu liekov a zdravotníckych prístrojov a prelievaniu peňazí. Len nie je ochota ich nasadiť, pretože sponzori politikov to nedovolia. Vytvorili sme triedu nedotknuteľných nadľudí – politici by nemali mať žiadnu imunitu. Naopak – pri spáchaní trestného činu by mali mať vyššie sadzby. Mali by byť odpočúvaní automaticky a ich činnosť by mala byť monitorovaná na internete. Mali by to byť naši služobníci a nie vládcovia.


Žijeme v dobe, kedy sa na nás valí ekonomická kríza závratných rozmerov. Mocní tohto sveta budú na úkor obyčajných ľudí riešiť krízu podľa všetkého nakoniec infláciou, alebo strateným desaťročím v podobe postupného znižovania životnej úrovne a vysokej nezamestnanosti. Ako čeliť ekonomickým a možno aj spoločenským zmenám, ktoré sa k nám prasknutím dlhovej bubliny dovalia?


To, čo sa na nás valí, je výsledkom politiky mnohých desaťročí i politiky súčasnej. Namiesto bankrotov, ktoré majú očistný proces pre ekonomiku predlžujeme rôznymi politicko – ekonomickým nástrojmi chorý stav, ktorý je stále vážnejší. Čeliť zmenám sa nedá, tak ako sa nedá postaviť na breh mora proti cunami. Dá sa však zmenám prispôsobiť, ideálne by bolo využiť ich vo svoj prospech, ak vieme odhadnúť ich priebeh. Myslím si, že nás čaká obdobie, keď sa ľudia budú musieť o seba postarať sami – budú musieť podnikať, učiť sa veľa nových vecí a budú musieť tvrdo pracovať a nie iba špekulovať a žiť na dlh. Niektorí si môžu povedať, nuž čo, trochu schudobnieme. Medzi nami však žije veľa ľudí, ktorí už chudobní sú. Potrebujeme pripravovať systémy, ktoré zaistia dôstojnú existenciu obrovského množstva ľudí, ktorí nebudú mať šancu nájsť si prácu, ľudí, ktorí sú starí a chorí. My, bohatší, by sme mali obetovať pre našich blížnych nielen peniaze na charitu, ale možno aj náš čas. Bude menej práce a každý z nás by mohol svoj talent využiť aj na pomoc chudobným. Nemyslím zbieranie a rozdeľovanie peňazí, ale projekty, ktoré umožnia aj ľuďom, ktorí nemajú vzdelanie, schopnosti programovať počítače, alebo sú chorí, žiť pekný a dôstojný život. Doba, ktorá nás čaká bude možno očistná. Keď rodičom ochorie dieťa, je to ťažké, ale mnohí spomínajú na dar lásky a súdržnosti, ktorý im toto trápenie so sebou prinieslo. Nech Boh dá, aby ekonomické útrapy, ktoré nám pravdepodobne prinesú ďalšie roky, prebudili v nás solidaritu k trpiacim ľuďom, vzájomnú lásku a úctu, ktoré nám tak chýbajú. Ak nám kríza otvorí oči a naučí nás „pritúliť pocestného, priodieť ho, dať mu jesť a piť”, tak vďaka za ňu.


Za rozhovor ďakuje Marek Nikolov


Prof. Ján Košturiak kandiduje do parlametných volieb za OĽaNO pod číslom 18.


Späť na rozhovory | | Staň sa priateľom mojpríbeh.sk na FB a ohlasuj evanjelium